PUNKGEN

Predošlý deň. Ráno nákup a dorábanie jedla, ktoré podávame večer na koncert v Košiciach. Na miesto prichádzame opäť v predstihu, jedla zatiaľ viac ako ľudí a začíname byť nervózni, či to neponesieme náhodou domov a nebudeme musieť ďalší týždeň do seba pchať zemiakový šalát. Prvé porcie sa už jedia a neviem čo sa stalo, no Collosseum sa začína plniť ľuďmi. Prichádzajú aj ďalší košickí bojovníci s jedlom a už sú stoly plné. Tacky nakladám ako jebnutý, čudujem sa, že to ľuďom ešte chutí (žeby doma nemali zemiakový šalat?), mňa už obracia len pri privoňaní.

Poberám sa na kapelu MY O VLKOCH. Jedno z top čo ti Slovensko môže v punku ponúknuť, hlavne čo sa týka názorovej hladiny. Dokonca sa mi zdá, že prišli podporiť aj štrajkujúci učitelia. Oi! Neviem či Radko zle spal, ale zvuk sa mi zdal úplne napiču a aj naša modelečka povedala, že piču rozumel. Počas setu sa na obe kapely premietal tematický film Vlčie hory. Aj tak nebolo nič vidno, chlapci to treba tam dať biele plátno. Po návrate k bistru je už skoro všetko vyjedené, tempeh skončil úplne, medvedí cesnak detto, zostalo len trocha šalátu, ktorý napokon podávam nech sa ľudia obslúžia.

Na pódiu už opäť WLVS a začína ich divoký set. Pred pódiom sa to strháva ako na nejaký nyhc, osadenstvo sa vôbec nenudí a vracia kapele to, čo im kapela ponúka. Keď som pri včerajšku spomínal lietajúce handry, tak neviem ako popísať túto situáciu. Myslím že chlapci z NPC dlho nezažili takúto odozvu na ich koncerte. Dokonca aj po strope chodiaci krtek tam bol.

Aj za túto show ďakujem a dúfam že ľuďom chutilo. Peniaze vyzbierané naviac za jedlo nakoniec pre kapelu netrebalo, keďže účasť bola viac než uspokojivá, tak posúvame do druhej pokladničky na FNB. Balíme, nakupujeme posledné merche, lúčime sa a premiestňujeme sa do domovov kde nás ráno čaká tvrdá realita.