PUNKGEN

Už 7. ročník akcie s názvom "Hudbou proti fašizmu", organizovaného bystrickou crust mafiou sa odohral na domácej pôde, kde inde než v Bosorke. Bohatý program zahŕňal 5 kapiel (jedna domáca, 2 bandy z Česka a 2 z Nemecka), výstavu miestnej maliarky, plus ako to už býva zvykom, jedlo v podobe sójoveho guláša (dojedal som z neho pár zemiakov po kamoške a boli výborné :-D). Ľudí trochu poskromnejšie, ako po minulé akcie (cca 35 platiacich ak si dobre pamätám). S mojim počiatočným plánom - ísť pred koncertom niekde pod les na lúku na trochu vínka ma všetci poslali do piče s tým, že sa im nechce. Vydobyl som si svoje, a tak sme aspoň osquatovali miestny park. Do Bosorky prichádzame niečo pred 9 a už počuť zvučenie prvej PASKUDY. Po odchode Okániho som ich ešte nevidel hrať, tak som bol skutočne zvedavý, ako to páni odhoblujú len v trojici. Po počiatočných obavách ma to príjemne prekvapilo. Jediné negatívum by som ale vypichol, a to, že sa piesne trochu zlievali a tým pádom ostávali trošku menej výrazné (oproti striedajúcim sa vokálom v minulosti). Inak si to páni sypú jedna radosť. Prierez celou tvorbou kapely od úplných noviniek až po šlágre ako "Postihnuté dieťa" z prvého albumu. Poradie kapiel sa trochu pomenilo a druhou bandou boli nakoniec SMD. Priznám sa, že som ich moc nesledoval. Bol to rýchlejší hardcorepunk s melancho pasážami a ako celok to znelo fajn. Trochu mi vadil monotónny vokál, ktorý svojou vyššou frekvenciou miestami rezal uši. V publiku sa to ale celkom rozhýbalo, takže si myslím, že aj Nemci boli spokojní. Na the TOWER som ostal iba na prvé 2 piesne. Po technickej stránke to bolo zmáknuté na 100%, ale čosi mi tam chýbalo. A to trochu vlastného xichtu, lebo v tomto prípade sa jednalo o vykrádačku typických NYHC pasáží a riffov. Absolútne som z toho necítil vlastnú špinu, ale ako som sa už neraz vyjadril, aj v tomto prípade je to len a len môj problém :-). Predposledná SHEEVA YOGA bola ale úplne iná káva. Stačil by použiť len jedno slovo - masaker! Ľudia začali lietať ako handry, zvuk trhal bubienky a epileptické šialenstvo sekalo jednu šialenosť za druhou. Technika, nasadenie, parádne riffy. Dávam 9 z 10 (pol boda som strhol za to, že nehrajú "Nu metal je na kokot" a pol zo závisti, že som raz videl triko MASTERS HAMMER na bubeníkovi, ktoré nikde neviem zohnať ! :-) ). Poslední páni APOLITA neostali pozadu za ich krajanmi a hoblovali so 100% nasadením. Opäť raz škoda toho prebudeného zvuku, kde skoro zanikali spevy. Odhliadnuc od toho to ale pokračovalo v podobnej réžii ako u predošlej kapely. Zdvíhačky, pády, lietajúci ľud... Paráda, čerešnička na torte večera.
Záverom šablónovo klišoidné kecačky, lúčenie, posledné drinky a cesta domov. Dík moc za parádnu akciu.