PUNKGEN

Prvý pokus dopadol v Lovčici viac než dobre, takže pokračovanie na seba nedalo dlho čakať. Tentokrát pod názvom Hluk na dedine č. 1 sem Rišo dotiahol japonské hlukové úchylárne s menším bonusom. Nesmelo chýbať domáce cibuľové komando v kooperácii plus nový lokálny projekt. Síce deň predtým Pešť s  nočným návratom a po robote rovno do auta na koncert, ale všetko naznačovalo, že bude dobre. Po ceste vyberáme ešte dvojicu vo Zvolene a idem s takým časom, aby sme sa tam motali kolo siedmej, kedy mal byť aj reálny štart akcie. Prichádzame, hneď viem, že to nie je reálne. Poflakujeme, zdravím sa s ľuďmi a je ich tu celkom požehnane, až aj z Prahy došli niektorí. Väčšia účasť ako minule. Super.

Zanedlho začína TEMNOHOŇ, polka 7MS plus lokálne známe figúrky. Vidím/počujem prvýkrát, baví ma to. V mojich očiach špinavý surový death. Temné, hutné, posadené, také nepríjemné. V tom najlepšom zmysle. Zvuk čistý asfalt. Zalievalo to priestor. Normálne to malo svoj hnusný dych, ktorý vial priestorom cez ten set. Vlado za mikrofónom s make-upom a pódiovým alter-ego, takto ho nepoznám. Priznávam, vôbec som nevedel, čo mám čakať, ale toto ma dostalo a bavilo celý čas. Príjemné prekvapko. Set nie dlhý, 7MSFS nasledovali prakticky hneď, všetko plynie rýchlo. Tri figúrky s cibuľovými vreciami na hlave, dve s pílami a vecičkami na robenie hluku. Výsledok. Samozrejme bordel. Ten najoriginálnejší, čo tu behá po okolí. 7MS, všetci poznáme (snáď), nemusíme si tu detailne rozpisovať, ako čo. Riadkov, minimálne u mňa, bolo popísaných veľa. Pridaj kolaboráciu, čo do toho pridá inú dimenziu a výsledok môže byť len do plusu. Ľahká noisecore matematika. Po siedmich minútach je, ako inak, po všetkom. Pozerám hodinky a je len dačo po ôsmej. Sype to.

Chvíľu sa hostia chystajú, ale tiež to netrvá nejak dlho, ale predsa je čas poblednúť. Medzitým mi je párkrát prízvukované, aby som to stihol, lebo to nebude dlhé. Tak ok, sledujem dianie bedlivo. Už zvnútra dačo počujem, ideme obzrieť. Prví sú NAPALM DEATH IS DEAD. Začiatok je haluz, také nekonzistentné údery do nástrojov, všetko mimo, ako nemluvňatá keby to hrali. Chvíľu sa ten motív naťahuje, až zrazu strih. A repetitívne chvíľkovo trvajúce náklepy. A dookola. Až po koniec. Pár minút, dohrané. Riadne som v piči z toho, bo neviem, či je fakt koniec. A on je. Originál, zbláznil som sa. Bubeník je dopotený a vypadá, ako keby polhodinu bicykloval. A potom tiež za pár minút, a to je mi prízvukované tiež, že to treba vychytať, bo to bude ešte kratšie, SPACE GRINDER. Čávo si to tam nachystá, pekný stolček, gear, veci, mikrofóny. Vyženie jedného týpka zo svojej zóny, keď sa mu tam pripletie a dačo žužle do mikrofónu. Stojí opodiaľ, robí kroky sem a tam. Vypadá to, že sa motivuje. Zapína sampel, spustí sa rachot, týpek skočí do ľudí, reve do mikrofónu, ten žije najbližších 15 sekúnd, kým neskončí dotrhaný ako noviny. Chvíľu si to ani nevšimne, potom prehodí druhý a hneď zase amok. Minúta, možno dve. Koniec. Odhodí mikrofón a vyjde preč medzi ľuďmi. Po chvíli sa vracia, nejak ho asi ukecali. Spúšťa šialený, a pre mňa zaujímavejší jazzovo/trumpetový sampel a scéna sa opakuje. Pár momentov a je po všetkom. U mňa jasné posolstvo: jebať všetko. Kapela ako antihudba. Keď chceš hrať a robiť bordel, nemusíš ani hrať. Stačí mať nástroj. Alebo krabičky, sampler, vysávač. Ak je o tomto, tak beriem. V prvom rade to ale vnímam skôr ako performance. A ten ja rád. Osobne ma to bavilo, zaujalo a rozšírilo obzory, dajme tomu. V samej podstate je to u mňa hudobný experiment, ak by sme to chceli veľmi zadefinovať. Je to ale vlastne jedno. Pointa je, či od toho nevieš odtrhnúť oči a uši, alebo sa zhrozený vytratíš z davu. A toto ma bralo každou sekundou, takže myslím, že to hovorí za všetko. A  uplynulo to brutálne rýchlo, najkratšie sety po sebe. Dohraté dačo po pol desiatej.

Na koniec ešte ale prišiel bonus v podaní malej japonskej slečny, ktorá hrala zrejme nejaké ich domáce motívy v úprave s gitarou. Spievala krivoľako, ale bolo to také príjemné pohladenie a navyše dosť netypické. A malo to patričný ohlas, aj dĺžku a aj prídavok sa musel prihodiť. Ak sa mám priznať, tak mi to dokonca prišlo ako najzaujímavejšie z celej trojky, možno preto, že som tam také niečo vôbec nečakal. Peckový a netypický bonus na koniec.

Je dohraté, niečo pred desiatou. Treba ísť. Utorok síce sviatok, ale pre mňa nie. Naberám posádku, ideme. Na miesto zvolenskej vykládky prichádzame za tri sekundy tyčka. Možno to bude tou 160kou na diaľnici, ale dačím aj etanol prispel. Ale dalo sa to s prehľadom, a čo je hlavné, nemusím auto tepovať. Win. Už len domov sa dostať, ale tým, že všetko prebehlo rýchlo a odchod sa nenaťahoval, zakotvil som doma jedenásť tridsať. Paráda. Dedina opäť nesklamala, tak to tam choďte omrknúť najbližšie na SHACKLES a FAMINE. Ja budem bohužiaľ mimo, ale vy by ste to mali dať. Na moje osobné odporúčanie. Lovčica je na mape.