PUNKGEN

Jedným slovom bomba. Aj tak by sa dal nazvať tento sviatok, ktorý sa uskutočnil v anglickom Leedsi. Opäť príbeh začína už v júni, keď začal predpredaj na tento koncert. Netrpezlivo čakám na siedmu hodinu, keď sa začnú predávať lístky na internete. Čas 19:00 a 8 sekúnd. Koncert je vypredaný. Nastal koniec sveta. Ešte som nikde nevidel a nepočul, aby sa koncert vypredal za 8 sekúnd. V momente na fb udalosti začinajú mohutné diskusie ako to je možné, že to šlo tak rýchlo a ľudia prosia o jeden lístok. Ja ostávam doma veľmi a sklamaný a celý deň mám tým riadne dojebaný. Kvôli tejto veci organizátori pridávajú ešte dva koncerty, a to v sobotu o 12:00 - čiže sobotný obed s INFEST a večerný klasický koncert. Obe sa tiež veľmi rýchlo vypredali. Úsmev na tvári prichádza od kamaráta z Londýna, ktorému sa nedá zúčastniť v sobotu, takže mi predáva lístok. A absolútny vrchol je, keď mi dva týžne pred akciou nejaký lokálny Angličan napísal, že by chcel vymeniť piatok za sobotu. V momente mením lístky a nemôžem uveriť, že uvidím RIPCORD. Po 28 rokoch sa pôvodná zostava dala dokopy na dva koncerty (jeden v domácom Bristole - vypredaný za minútu) a druhý v Leedsi s power violence legendou INFEST. K obidvom koncertom pripravili 300 kusový limit jednostranného 7 palca s troma starými skladbami, ktoré nikdy nikde nevyšli. V deň koncertu klasicky prežívam svojich 7 minút strachu, keď cestujem načierno z jedného mesta do druhého presne 7 minút. V Sheffielde berem bus smer Leeds. Prichádzam do klubu, stretávam pár známych a rovno bežím si po limitovaný 7". Ešte som nevidel, aby ľudia stáli v rade ako na pivo a každý si kúpil len jeden vinyl a šiel preč. Myslím, že tie sedmičky padli ešte pred začiatkom prvej kapely. Tam aj zisťujem, že majú obidve čerstvo nové reedície ich LP-čiek za špeciánu cenu 20 libier. Ach, ja som ich kúpil za cenu 30 libier, radšej som mal počkať (ale ako vraví Július: "Netreba váhať a kupovať všetko okamžite ako to výjde."). Od kamošky výmenou za cider dostávam vegan pizzu (mal som ju prvý krát v živote a bola kurva dobrá). Z vedlajšej miestnosti počujem nejaké zvuky, a to už sa pripravujú lokálni frajeri FAMINE. Ak si nikdy nepočul o tejto bande, mal by si to hneď napraviť. Stačí keď len zisťíš, že sú v mesta Leeds. Hned je jasné, že sa jedná o ďaľšiu z mnohých power violence spolkov z tohto plodného mesta. Od prvého tónu sa na teba valí zvuková vlna tej najlepšej kvality. Stačia len bicie, jedna gitara a spev, ale hneď vieš kam ich hudba smeruje. Najlepšie p/v spolky sú podľa mňa v USA, ale táto grupa dokazuje, že aj Európa má čo ponúknuť. Nehorázne sypačky idú dopredu ako lokomotíva, ktorá má následne explodovať. Grindové pasáže s punkovým prístupom sedia dokonale. Chalani majú vonku nové jednostranné LP, ktoré si hneď zaobstaraj alebo plač keď už nebude. Kapelu som videl asi druhýkrát, ale toto bol veľmi ostrý klinec do rakvy (alebo hlavy). Na začiatok viac než dôstojne. Ďalšia vec ma moc nezaujíma, a to domáci WAR ALL THE TIME. Kapela hrá nejaký mix crustu, punku a hardcoru. Nikdy sa mi to moc nepáčilo, ale dneska je to celkom fajn. Je to možno spôsobené tým, že pri takejto silnej zostave je každá kapela ospevovaná. Už postarší páni hrajú prehľadne, bez zaváhania. Idú si ten svoj štýl a šlapú naplno. Dneska to fakt nebolo zlé, v budúcnosti si ich veru opäť rád pozriem. Po pár skladbách sa idem vonku trošku prevetrať a pokecať s ľudmi. Je dosť veľká zima, tak chvíľu ostávam vonku a hneď idem naspäť, aby som chytil miesto na Američanov BACKSLIDER. Zo začiatku super, parádna škola amerického power violence. Rúbanica ako má byť, ale potom do toho pridávajú nejaké sludge vsuvky a gitarové sóla, čo mi moc nesedí. Radšej by som bol keby to od začiatku bola len jazda po grindcorovej dráhe. Ale zas nemôžu všetky kapely znieť rovnako, však. Tak aspoň robím nejaké fotky a sledujem ich set celkom vpredu. Čakal som síce viac, ale sklamanie to tiež nebolo. Dostávam info, že ma hľadá týpek, ktorý má pre mňa nejaké dosky, ktoré predáva a už nepotrebuje. Tak idem rovno v baru (tam mi bolo povedané, že bude väčšinu koncertu). Za 4/5 libier berem od neho také veci ako OI POLLOI, MODERN LIFE IS A WAR alebo DEFIANCE. Super predaj, som spokojný. S plnou taškou platní sa poberám ku pódiu, kde je to už pekne zaplnené. Deriem sa dopredu, hľadám miesto niekde pri stene, kde môžem v pohode fotiť a z druhej strany chrániť moje asfaltové lásky. A je to tu. RIPCORD začína ničiť všetko naokolo. To čo sa robilo pod pódiom sa nedá nazvať inak ako apokalypsa. Je to absolútna divočina. Ultra rýchly hardcore thrash so šialeným bubeníkom. Po 28 rokoch ale je to šialenstvo, ktoré títo postarší páni produkujú. Neuveriteľné, že za tak dlhý čas je to stále tá istá grupa, ktorá v polovici 80-tych rokoch ničila ušné bubienky po anglických squatoch a sociálnych centrách. Ono bolo povedané, že zahrajú len dva spomienkové koncerty, ale keď videli aká smršť sa strhla pod pódiom, tak si možno ešte premyslia, či nedajú vonku ešte nejaké akcie. Bola by to škoda pre ostatních ľudí, ktorí sa náhodou nedostali na spomínané dva koncerty aby nezažili toto peklo, čo produkujú. Počas celého setu premýšlam, prečo som si zobral do kotla platne so sebou a nenechal ich niekde za barom. Kapela ešte pridáva nejaké songy, lebo ľudia sú besní a nechcú ich pustiť z pódia. Na konci mohutné ďakovačky všetkým, čo došli a podporili tento koncert. R.I.P. CORD. Pred poslednou kapelou ešte beriem od kamoša limitované farebné sedmičky anglických p/v kapiel, 2 koruny anglické za kus. Ďaľší super obchod. A zas si všetky dosky berem dopredu (našťastie až doma zisťujem, že sa žiadna z nich nepolámala pri tých nárazoch do ľudí a o stenu). Takže je to tu. Vrchol večera je americká legenda INFEST. Rozprávam sa s týpkom, ktorý začiatkom 90-rych rokov zažil ten boom p/v kapiel a vraví mi, že na tento koncert čakal 25 rokov. Je odštartované. Toto je ešte väčšia divočina ako predchádzajúca kapela. S týpkom odvedľa nechápavo pozeráme, čo sa to robí. Neustále skákačky, nedá sa pomaly ani dýchať. Kapela sype jednu skladbu za druhou bez nejakých prestávok. Páni to dávajú veľmi s prehľadom. Nikdy by som nepovedal, že takúto vec niekedy uvidím (ja tie reuniony mám celkom rád). Spevák neustále skáče do davu a polovicu koncertu aj odspieva dole pod pódiom. Po pár pokusoch sa ho už aj podarí udržať vo vzduchu (za tých pár rokov sa podarilo nabrať na váhe). Robím fotky ale ako dostávam rany zo strany, tak foťák len robí nejaké rozmazané fotky. Nakoniec sa podarí spraviť aj nejaké dobré zábery. Dávajú tie svoje minútové výbuchy jedna za druhou. Neuveriteľné ako rýchlo to dokážu zahrať aj keď sú už v pokročilom veku. Je to smršť, hurikán a vlna tsunami, čo ťa nenechá naporiadku. Ľudia sú už zničení, ale stále to dávajú až do posledného songu. Ešte pár prídavkov a je koniec. Môžem si zas odškrtnúť ďaľšiu vec, ktorú som chcel vidieť a podarilo sa mi to. Akonáhle kapela končí, z reprákov začne hrať Madonna a všetci začnú tancovať (v Leedsi asi je popúlárne púšťať jej songy na punkových konceroch, hehe). Po koncíku sa ešte potulujem po klube, chvíľu kecám a poberám sa na stanicu. Domov prichádzam až o tretej v noci. Ráno sa zobúdzam s úsmevom, že som zas zažil jeden z najlepších večerov, ktorý anglická scéna ponúka. FUCKING HELL!!

#7082 ondra_deadheroes napí­sal/a: 10.12.2016 11:31:27

#7077 drrrrrrrro napí­sal/a: 07.12.2016 20:37:08

#7054 xxx napí­sal/a: 29.11.2016 19:50:40