PUNKGEN

Po dvojtýždňovej alkoholickej seanse na Slovači zas naplno v zbroji. Dnešné menu vyzerá zas zaujímavo, takže nie je o čom. Klasika vlak do Sheffieldu a odtiaľ autobus smer Leeds. V autobuse dlhoročný spolubojovník Milan z Londýna. To zas bude vypadať. Cesta prejde veľmi rýchlo, otvárajú sa nejaké plechovice s ľahodným nápojom britských pankáčov a už sme na mieste činu. Máme trochu času, takže sa vyberáme na blízke parkovisko a klasicky začíname témy muzika, politika, život. Stretávame Nathana zo SCAB EATER, ktorý tu už dlhšie squatuje. Dneska sa chystá do Manchesteru, kde je tiež celkom fajný koncert. Cestou ešte vidíme z výkladu nejakú skupinku mladých, ale aj starších panicov, čo si vymieňajú medzi sebou kartičky pokémonov. Viac času strávených v spoločnosti dievčat prajem. Pomaly ideme dnu, kde už hrá druhá kapela, a to INSURGENCY. Thrash/death metal alebo dačo podobné. Vidím len pár songov a moc ma to nechytá. Najzaujímavejšie sú aj tak basákove nohy, ktorými by som si kľudne mohol vyčistiť špinu v zuboch alebo používať ich na štrikovanie svetrov. Ideme vonku kde stretávam NATTERERS, ďaľšiu kapelu na liste a u mňa veľký objav na UK scéne. Oznamujú mi, že zanedlho im už konečne vyjde nový materiál na vinyle (teraz im aspoň vyšlo demo na zelenom flexi disku). Toto si veru idem pozrieť od začiatku do konca. Ostrý hardcore/punk americkej školy, slečna za mikrofónom a naplno namazaní gitaristi (v nedávnej recenzii si môj starší report preložili v google translate a vyšla im takáto sranda). Je to silné, útočné a aj dosť melodicky položený spev. Som rád za tieto nové veci, ktoré tu vznikajú a nie je to len power violence alebo crust. Skvelý set, len tak ďalej. Som váš veľký fanda. EXTINCTION OF MANKIND z nejakého dôvodu nevystúpili a tri dni po koncerte ani neviem prečo. Bolo by fér aspoň zo strany kapely alebo organizátorov sa ospravedlniť. Veľmi som sa na nich tešil. Snáď poteší aspoň nová LP, ktorá im vyjde u talianov Agipunk. Cider stúpa do hlavy a stúpa aj počet návštevníkov dnešného večera. VOORHEES z Durhamu je jedna z najviac nedocenených legiend britského hardcore/punku. Naposledy mi riadne odjebali dekel, kedže som ich moc nepoznal a nevedel som čo od nich čakať. Dnes je to trochu vlažnejšie, ale aj tak kurevsky rýchle zahraté od pánov, ktorý pamätajú zlatý vek britského hardcoru. Dávame len pár songov a ideme sa vonku trochu prevetrať dokým začne hrať ďaľšia kapela. A to WARWOUND je už iná káva. Legendami nabitá all-star kapela, ktorá to po dlhých rokov opäť tiahne. V príprave je split 7" s američanmi WAR//PLAGUE. Na tom som veľmi zvedavý, kedže kapela nenahrala žiadny nový song dlhých 34 rokov a jediná vec sú demáče z roku 1983, ktoré nedávno vyšli na LP. V zostave ex-členovia kapiela ako VARUKERS, SACRILEGE, FLUF OF PINK INDIANS alebo HELLKRUSHER. A čo môžeš očakávať? Čistý d-beat anglického štýlu z trochou stenchcore špinavosti. Od začiatku to tlačia silne dopredu, ani chvíľu nepoľavujú a nespomaľujú. Je to atómový výbuch, ktorý ťa nenechá na pokoji. Jediné spomalenie nastáva, keď hrajú poslednú skladbu, a to song od mocných SACRILEGE (po koncerte sa bavím o znovukoncertovaní, gitarista by do toho šiel, snáď sa toho dočkáme). Posledné miesto si vyžrebovali Američania a hlavný ťahák večera CITIZENS ARREST. Počas ich dlhej 28 ročnej existencie/neexistencie sa prvý krát objavujú v Európe, a to len na dvoch koncertoch na britských ostrovoch. Tiež u mňa moc neznáma kapela s pár nahrávkami z 90-tych rokov dáva tušiť, že to bude veľká jazda. No som dosť sklamaný, dneska to je len taký priemer (možno na druhý deň to bolo o dosť lepšie). Tak si to aspoň poctivo pozriem, aby som do budúcnosti neľutoval, že som mal šancu vidieť starú kapelu a premrhal to. Ľudia sa bavia, vpredu do riadne vre, občas nejaký stage diving. Dneska to fakt nebol môj deň pre túto legendu. Ale rešpekt že došli a zabavili plné obecenstvo. Po koncerte si ešte kupujem LP-čku WARWOUND a dostávam ponuku na podpis od všetkých členov. Tak v rámci srandy si ju podpisujem. Bude pekná pamiatka. Máme nejaký čas dokým nám pôjde autobus domov, tak stretávame bristolských pankáčov, ktorí rozpútajú disco vlnu. Z prehrávača hrajú rôzne oldies hity a strháva sa brutálna párty. Tančovačky, všetci poznajú texty, opäť vyhráva song od Madonny ako to je v Leedsi zvykom. Za seba môžem povedať, že ma disco párty bavila viac ako koncert a nebol som v tom sám, haha. Pomaly sa lúčime a padáme rovno na autobus. Cesta ubehne rýchlo a v Sheffielde si nechávam platňu v autobuse, ale vzápätí po ňu rýchlo bežím a úspešne stíham. Keby som nestihol, tak už je na ceste do Londýna. Sobotný večer ubehol ako voda a ďaľšie kapely v pomyslenom zozname odškrtnuté.