PUNKGEN

Ako inak. Budapesť, utorok a lákavý grindcore line-up, v ktorom hrá plno kamošov. To stačí povedať na úvod. Viac než jasný vývin situácie. Do auta sa pridáva len Janči zo Zvolena, ktorý pôvodne navrhoval Blavu, ale ukecal som ho, nech dá priestor Pešti. Aspoň pokuká klub a jedno s druhým. Prichádza do LC pred šiestou, rovno presadá a ideme. Na mieste sme načas, kapely meškajú a je tu pomenej ľudí, takže to vypadá staticky a ako keby sa nič nedialo. Jesto čas osviežiť sa nápojom a prehnať krkom dym. Nakoniec sa objavujú aj kapely na turné, zdravíme sa a začne sa niečo pred deviatou.

Prví idú FATHER BLUEBEARD. Peštianska klasika: kapela poskladaná z členov iných kapiel a tak dookola. Napriek tomu, že si tí členovia takto kolujú, bijú tu dobré projekty. Aj toto. Veľké prekvapko. Drsný, podladený death/grind, plný zloby, špiny a nepríjemnosti. Má to svoje sympatické groove pasáže, ako aj devastačné sypačky či zahustené útoky. V trojici naložený tučný set, ktorý nenudil ani na sekundu. Táto scéna je plná šikovných ľudí, ktorí plodia šikovné kapely. Ďalšia na zozname.

SxOxTxEx som tu už niekoľkokrát ospevoval, že u mňa jednoznačne najlepšia maďarská grindcore kapela. Po tomto sete dvakrát podčiarkujem. Je to tlak. Akonáhle sa na stagi rozbehnú, sú čistou deštrukčnou silou v pohybe. Nekompromisne útoční, energeticky vyhrotení a nezastaviteľní. Táto kapela vie, ako rozložiť čas a tvoje myšlienky v pohybe. Ostaneš po sete stáť ako autista s otáznikom, kto si, kde bývaš a ako si sa sem vlastne dostal. Majú vonka nový materiál, tak ak rád kapely, čo odkrúcajú hlavy na počkanie, prevetraj internety.

V CONTROLLED EXISTENCE došlo k personálnej zmene a česko - slovenský pomer sa vyrovnal. Kapela v rámci seba remizuje. Ničmenej nestratilo sa nič na údernosti, živočíšnosti a agresivite ich show. Je to tak, ako sme zvyknutí. Gitary pília, Zubár tlačí až pot strieka a Ľuba medzi ľuďmi dvojjazyčne nakladá. Akurát troška kratší set, zrejme sa nestihlo nacvičiť viac, v princípe to ale nevadí. Keď je to intenzívne, nemusí to byť dlhé. A intenzity to malo na rozdávanie. Aj tlaku, energie a nenávisti. Grindcore set ako má byť.

Na NEEDFUL THINGS som sa mega tešil. Jednak patria ku kapelám, ktoré personálne poznám najdlhšie a jednak som ich mal vždy rád. Hudobne aj ľudsky. Napriek vekovému priemeru kapely a roku založenia (1995) si to stále idú nekompromisne. Tomáš splašene behá a reve, bicie trieskajú, gitary ako kotúčové píly servírujú jeden hustý riff za druhým a basa drží taký spodok, že je to celé jedna vlna hluku. Ale zrozumiteľná. Prakticky sa nepoľaví z tempa až na pár pomalších a hutnejších pasáží, takže set sa vyvalí ako rieka pri záplave. Než stihneš nachystať vrecia s pieskom si už po krk vo vode. Roky praxe.

Je už po polnoci, keď sa začnú nakladať CRYPTIC VOID. Každopádne nie je priestor pre únavu, to, čo tam predviedli oni, by oživilo nieže mŕtvolu, ale celý cintorín. Ťažký, hustý, šikovne vymyslený a muzikantsky precízny death metal kombinovaný s rôznymi grindcore odbočkami. Hudobne tip top, posadené na ritný chlp presne. Keď ale tempo drží Frank (hral napríklad s P.L.F, INSECT WARFARE, ...), zrejme neni o čom. Celé to bolo silné. A  ničivé. Set neskutočne konzistentný, vyrovnaný, bez slabého miesta a s neskutočnou razanciou. Poprava. Ostal som po ňom vyprázdnený ako bankový účet po útoku exekútora.

Po akcii neutekáme hneď domov, je tu kopa známych, a tak chceme pokecať čo najviac sa dá. Aj keď sme využili pauzy medzi kapelami, predsa len teraz je ten najlepší čas na tieto aktivity. Nakoniec niečo pred pol druhou už hlásim definitívny odchod. Janči zalomí pár km za Pešťou po skonzumovaní svojej pripravenej bagetky a budí sa až pri dome v zaparkovanom aute. Dnešný koncert ho statočne pomlel a vyšťavil. Cítim to isté, keď o tretej líham do postele. Tak to má byť. Spoko.