PUNKGEN

Tentokrát sme sa do Pešti vychystali na troška netypický koncert. Newyorskí the BODY sú už pomaly kultová formácia, ktorá ma za sebou veľmi zaujímavé albumy a kolaborácie. Nie je to síce pre každého, ale mňa ale ich temný noise/sludge plus hocičo mocne berie. Je to svojské, originálne a svojím spôsobom atmosféricky jedinečné. Ideme len dvaja, ale s tým sa počítalo, že posádka v počte netrhne rekordy. Na mieste zisťujem od Mátheho, že sa musí ísť podľa prísneho rozpisu, ktorý sa samozrejme ku koncu už nedodrží, ale začína sa viac-menej na čas o osem pätnásť. Aj ľudí sa nazbieralo požehnane.

Ako prvý otvárak sú domáci ENTRÓPIA ARCHITEKTÚRA. Celkom zaujímavé, klasická herná zostava, ale troška inak. Gitary s nekonkrétnym zvukom, bicie tlmené, hrané na oblepených paličkách kvôli tlmiacemu efektu (žeby kúpiť tympanové a nemusieť zakaždým obliepať?) a vokál cez efekty a megafón. Ambientný úvod, v podstate dve ťahavé songy a videoprojekcia. Páčilo sa mi to, malo to dačo do seba a aj atmosféru. Čo mi ale rušilo dojem bola neustále preblikávajúca myška vo videu za nimi a ešte presne v strede. Mali dať fullscreen, lebo aj bubeník hral s ikonkami stop/play/pause svietiacimi na tričku. Pri takomto type setu, kde ide o performace, sú pre mňa aj takéto detaily dôležité. Inak ale mocne príjemný set.

Ďalší domáci OAKEN sú z dnešného line-upu najviac kapelný typ. Prakticky je to plnohodnotná kapela, akurát vokalista obsluhuje sampler a má jeden pridaný kotol ako perkusný doplnok. Hrajú kombináciu stoner sludgu, kde sa nájde melodika a kus psychadelic motívy, ale aj silné a hutné riffy a  hardcore dynamika. Dve gitary a vybublaná basa spolu so zaujímavou kombinovanou rytmikou dáva cítiť závan a lá KYLESA. Kompaktný set plný zaujímavých momentov, ktorý zanechal jednoznačný záver. OAKEN sú skladateľsky zručná kapela, ktorá si našla svoj štýl a polohu. Dokážu skomponovať pestrú muziku, ktorá si úspešne nasadzuje svoj ksicht, čo je v tomto žánri miestami celkom zložité. Chalani ale vedia, kam kráčajú a z tohto setu to bolo cítiť do každej strany.

UNIFORM z New Yorku je support na tomto turné. Musím sa priznať, že ako predošlé kapely, ani tu na začiatku netuším, čo čakať, takže som otvorený všetkému. A toto je čistý úlet. Dvojica maníkov, jedna gitara, jeden neskutočne zvláštne, ale perfektne štýlovo vymodulovaný vokál a jeden kufor plný podporného hluku. Prazvláštna kombinácia noise punku, podkladných tupých hutných bicích s gitarovou stopou a atypického vokálu v pomalých alebo rýchlejších otáčkach. Gitara ide spolu so všetkým cez PA a nie klasicky cez bedňu. Je zvláštne podladená a nazvučená nekonkrétne. S faktorom opakovania motívov a celkovým netypickým soundom je to jede veľký hlukový kabaret. Dá sa v ňom vyznať aj zorientovať, len nikto netuší, kedy príde ďalšie číslo a ako bude vyzerať. Malo to svojský prístup k tvoreniu a hraniu a aj kopec energie, určite najživelnejšia kapela, alebo duo, večera. Slušný výplach.

Pomaly prichádza čas na the BODY. Tu tiež nevieme, čo čakať. Prakticky sú to dvaja ľudia, okolo ktorých táto kapela stojí a každý ich album je v niečom iný a svojský. Hudobne, obsadením, vyznením, feelingom. To isté platí aj o live prezentácii. Každé turné je v tomto smere prekvapením, lebo sa nevie, čo presne čakať. Tentokrát je to len v dvojici. Dva kufre. V jednom rozpoznávam sampler, looper a nejaké elektronické hračky. Druhý je samá efektová škatuľka v spleti káblov. Spúšťa sa prezentácia a nastáva temno. Týpci si poradili aj v dvojici. Atmosféra je komorná, ale aj tak všetci natlačení vpredu a oči uši dokorán. Songy sú z rôznych releasov, ani neviem presne identifikovať všetko. Ale baví ma to, je to o momentálnom zážitku a pocite z toho. Zvukové plochy sa vrstvia a odvrstvujú, polohy a feeling songov sa mení a vokál zakaždým vypúšťa svoju duševne narušenú polohu. Zvuk je hustý, že mi subwoofer tlačí kolená od seba. Až do kosti na nás prenášajú tlak, smútok, melanchóliu, depresiu a iné príjemné či nepríjemné spektrum emócií. Táto kapela tu je, aby ťa ponorila do bahna tvojej nezmyselnej existencie a nechala ťa drhnúť sa tým, čo tam nájdeš. "No one deserves happiness." Viac asi netreba dodávať. Bolo to magické a nedá sa to vidieť každý deň. Zážitok.

Po koncerte ostávame v sále, lebo všetko sa tlačí von. Umožní nám to chvíľku podebatiť s kapelou. Ešte lešujeme distro a som príjemne prekvapený, že majú na predaj toľko albumov. Niektoré sú ťažko zohnateľné alebo treba nakúpiť priamo spoza mláky s clom a šialeným poštovným. Kebyže môžem otrepať sto eur, asi ich pustím do obehu, ale nedá sa. Volím jeden titul, rovnako aj kolega. Pri nákupe sa nám po započutí našej slovenčiny prihovorí týpek, ktorý ich vozí a predáva ich merch. Je z Prahy. Pred odchodom ešte zavtipkujeme, ako sa mu fajne jazdí na tour, kde sú len štyria ľudia, tri kufre a jedna gitara. Niekto vie aj z mála navariť a naservírovať neskutočne chutné porcie. To bol presne tento prípad.