PUNKGEN

CONVERGE sú prakticky kult. Dlhé roky hrajúca, kvalitná a so svojským ksichtom albumy plodiaca mašina. Počúvam ich roky, mal som na nich šťastie len dvakrát. Mimo naše končiny. Tentokrát to chalanom z Tvoja matka vyšlo a pritiahli ich na domácu pôdu. Akurát haluz v tom, že turné bolo kratšie a prakticky sa pridali k inému prebiehajúcemu tour. Takže preto taký netypický support. Každopádne to bolo vidieť aj na mieste, kde sa hýbalo veľa metalových hláv. Ja osobne som vyhrotil a došiel sám, keďže každý mi to na poslednú chvíľu odriekol. Nasrať.

Prichádzam akurát pár minút pred začiatkom, nájdem o dve ulice vedľa parkoló a zapálim po ceste ku klubu. Ešte sa to len plní, ale všímam si, že je tu poznateľne viac ľudí z metalového spektra. Bez akejkoľvek urážky. CONVERGE je koniec koncov kapela pre všetkých. Začínajú REVOCATION, death metal z americka tuším. Má to všetko, čo má mať, ale neviem sa zbaviť pocitu, že všetko toto som už počul. Solídne odsypaná klasika. Neurazí, ale ani neohromí. Navyše čerstvo vytrepaný z cesty sa to na mňa nelepí vôbec. Kanadský GORGUTS je o poznanie svojskejší a progresívnejší death. Má to aj priamočiare nátlaky, ale kopu zmien a motívov. A netypických nápadov. Virtuozita tiež. Je čo sledovať, čo sa všetko dokáže s nástrojom predviesť. Pritom páni v rokoch. Dávali tento progres už v deväťdesiatomprvom. Vrátili sa na stage po x rokoch pauzy a nutno priznať, tlačia. Z nahrávok ma toto už dneska neoslovuje, ale naživo masívny set. Poslední HAVOK je energický thrash. Taký, ako má byť. Natrepaný kolotoč riffov zabalený v rýchlom tempe a s jasným ťahom na bránu. Svižné, solídne a posadené. Ani mi nevadí, že nemajú nejak špecifickejší feeling. Zahustili vzduch.

Predkapely za nami, je čas na to, prečo sme sem všetci prišli. Alebo aspoň ja určite. Odpaľujeme brká v ústraní a vraciam sa v predstihu, aby mi náhodou neušla aj zvukovka. Jacob ten už sa motivuje na kraji a behá zo strany na stranu ako agresívny džukel za plotom, ktorý čaká len na ten moment, kedy sa otvorí brána. Nachystané, poďme na to. Hneď na úvod nášlap "Dark horse". Hneď na to "Aimless arow". Vyťahujú novinku z chystaného albumu. Tlak. Hrajú ako páni. Živelne, posadene, neskutočne zohrato. Prenášajú atmosféru a nálady jednotlivých songov, pritom tie nič nestrácajú na svojej intenzite a dynamike. A pritom je v tom umne schované aj to, ako týpci dokonale ovládajú svoje nástroje. Sledovať Bena Kollera, ako hrá na bicie tie svoje kombinatoriky, uff. Čistý tlak. Detto Kurt na gitare. Efektov milión, pritom jedna gitara ale zvuk masívny, až bolí. Zachované aspekty jednotlivých riffov. Keď treba melancholicky pohladiť, ten riff to spraví. Keď má dávať rezné rany a pekne ich nasoliť, spraví to tiež. Nate na base drží tlak a Jacob, už uvoľnený z reťaze, prežíva celý set s nami a viditeľne aj sám so sebou. Prechádzajú albumami od "Jane Doe", hlavne sa hýbeme v posledných dvoch albumoch, najviac "Axe to fall". Škoda, že nezaznelo nič z "No heroes" a len jeden song z "You fail me". Ale natlač všetko do hodiny a štvrť. Nedá sa. Predstavia aj všetky novinky, ktoré sú oficiálne vonku. S úžasom sledujem, čo sa deje pred očami. Posledný song otvárak z kultovky "Jane Doe" a ako prídavok samotný song "Jane Doe". Je po všetkom. Emočne som na kraji. Toto sú presne tie koncerty, ktoré si v záplave tých všetkých akcií naisto budem pamätať.

Po koncerte pomaly osirievam, bo ľudia sa rozliezajú a ja čakám na Kukinka, aby som ho zobral z Blavy po prílete z Barcelony. Aspoň mám hodinu čas rozjímať a absorbovať, čo som práve uzrel. CONVERGE je proste kult! Nehovoriac, že pre mňa jedna z najzaujímavejších kapiel celkovo. Atmosfericky, hudobne, výkonom. Všetkým. Tým, čo hrajú. A ako to hrajú. Potrebuješ len jeden dôkaz. Vidieť to naživo. Nový album je na spadnutie, tak dúfam, že to bude čoskoro.