PUNKGEN

Niektoré ponuky sa neodmietajú. Hlavne keď ti napíše Dášo, že idú na tourko spolu s čerstvou kapelou ANTISOCIAL SKILLS, kde brúsi polka RÜBÄNÏSKÖ. Že či nespravíme akciu v LC. Spravíme, čoby nie. Podarí sa k tomu booknuť the PUBLIC a tak som spoko, aký fajný line-up sa z toho vysrstil. Akurát som zvedavý na účasť, v poslednej dobe si človek v tomto smere nemôže byť istý už ničím.

Dodávka prichádza do LC už o štvrtej, utekám z roboty otvárať bránu, nech sa zaparkuje auto, aby mohli ísť poblednúť do auta. O piatej dorazím finálne domov a žhavím platne. DJ vegan rizoto. Navarené natesno pred stretávkou, nasadáme po siedmej komplet do dodávky a smer Slimák. Kým sa chalani chystajú, zisťujem polohu the PUBLIC, pretože vyrážajú neskôr a v závislosti od nich sa spustí akcia. Medzitým opätovne tŕpnem, ako dopadne účasť. Je kritický čas pol deväť a ľudí stále pomenej. Nakoniec sa ale do začiatku kolo štvrť na desať nazbierajú a nakoniec to vydá na pekné číslo 47. Sú aj cezpoľní, ktorí tiež trocha zachraňujú situáciu. Tak sa môžem troška ukľudniť v tomto smere.

Štartuje Dáša. Dáva mierne oklieštený set, pretože sa mení poradie. Zahrá silnejšiu polhodinku. Klasický D.F.F. Silné texty, jasné posolstvo a živelný pódiový prejav. Takto hrá len on. Plus keď to nie je klasické klišé, ale aj nejaká poctivá textárina, má to iný feeling. Ale hlavne to má gule. To bude v podstate dôvod, prečo ma jeho podanie akustik punku baví. Nič v zlom, ale tento žáner v mojich očiach trpí na to, že tam chýba punkový drive. D.F.F. ním disponuje. Netreba ani kapelu za sebou, aby to malo živelnosť. Dášo trčí a preto je o neho záujem. Na tomto tour už odohral svoj 900stý koncert. Klobúk dole, apa.

O ANTISOCIAL SKILLS som myslel, že polka kapely sú Pražáci, čo aj sú, ale slovenskí. Každopádne to nič nemení na veci, že nový sedempalec čo vypľuli, je mocný. Tak som bol zvedavý, ako to bude naživo. Očakávania splnené. Silné, krátke, melodické hardcore/punk songy so snahou o vlastný gitarový rukopis, opreté o dynamické tempo. Asi tak by som to v skratke opísal. Zohraté, pestré, energické. Maťo popri gitare na vokále a jeho netypická farba dodáva kapele svojský feeling. Songy sú vymyslené úderne, šikovne a nemajú tendenciu nudiť. Po dvadsiatich minútach je po sete aj s nejakým tým nihilistickým slovom pomedzi songy. Dobrá nahrávka a dobrý výkon. Ak ti to ušlo, tak si túto kapelu odsleduj. Veľa im podobných nám tu teda nebehá.

Poslední sú na rade služobne najstarší the PUBLIC. Vidím prvý krát, tak to pozorne sledujem. Dajú tlak. Hudobne si ich muzika nedáva moc hranice, presúva sa to do rôznych polôh a neboja sa experimentovať. Napriek tomu kompaktné, vyvážené a nerozhádzané. Songy dlhšie, ale deje sa v nich toľko, že ti ani nepríde. Muzikantsky vyhraté. Odozva je od začiatku koncertu, ich set nevynímajúc. Do boja sa vytiahne aj plastová figurína. Hneď vidím ako Maroš uteká zachraňovať situácie aj PVC ženu. Akurát mi je divné, že je tam už roky a až teraz niekoho napadlo použiť ju do svojich kreácií. Zvolenčania si idú svoje, Budyho gumové kríže dostávajú opäť zabrať. Atmosféra výborná a prechádza mnou spokojnosť, ako to celé dopadlo a ako sa ľudia bavia. The PUBLIC boli výborní.

Natesno pred polnocou je dohraté. Chalani z Čadce sa nevedia zdržať, niekto z nich robí na druhý deň. Trocha poblednú, dajú chálo, podebatíme kus, ale zanedlho idú smerom späť proti noci. Na mieste to ale žije. Brká lietajú, pivá sa otvárajú a zásoby rizota stenčujú. Jugo behá po celom klube a hrá na tričko, fľašu, samého seba. Priebežne sa zavelí na odchod, aby sa šoféri vyspali. Presúvame sa na dom, ale spánok sa nekoná. Nakúpené pivá sa otvárajú a počúvame nejaké LPčky, beháme von a dnu na cigy a brká a vedieme klasické podnapité debaty, na aké je čas o tretej ráno. Vegan med, black metal, Elán, chorvátsky Ivor Killmister a takéto tie veci. Príjemné momenty. Nakoniec nás o štvrtej vypína.

Aj by som dačo pospal, ale od deviatej sa už prehadzujem. Niekto chrápe ako sústruh a nedá sa pri tom. Tak močenie, hygiena a snaha nájsť zen. Priebežne sa chalani pobudia, keď donesiem podnos s kávou. Pokračujeme v debate, kde sme prestali. Okolo jednej sa trúbi na odchod, fasujem na parkovisku ešte platne (díky moc!) a chalani sa vydávajú na posledný koncert tourka. Ja ostávam vytrepaný a spokojný stáť na parkovisku. Takéto dni tvoria život.

#7250 drrrrrro napí­sal/a: 18.10.2017 14:20:05

#7249 redo napí­sal/a: 18.10.2017 13:50:43

#7248 fog napí­sal/a: 17.10.2017 15:27:24

#7247 Balki napí­sal/a: 17.10.2017 07:37:48