PUNKGEN

Hrobová turistika neni moc pre mňa, zato importovaný power-violence áno. Program na sviatky bol jasný od zverejnenia dátumu. Akurát dať do kopy posádku. Spočiatku to vypadalo, že aj sám pôjdem, ale nakoniec sme naplnili auto v kombinácii dvaja z LC, Spikeyho sme vyzdvihli v Galante a v Blave doplnili posledných dvoch členov. Cezpoľného od nás a kamoša z Palerma, ktorý prišiel študovať na výmenu. Zostavička ako lusk. Vyrážam v predstihu, čo keď bude šialená doprava. Plus nákladky po ceste. Nakoniec sme na mieste o pol ôsmej. Aj s menším krútením, lebo odbočka na ulicu ku klubu zašitá. Omrkneme klub, času dosť, ľudia sa pomaly zbierajú. Ideme sa akože prejsť, čo je v konečnom dôsledku dvesto metrov dole ulicou, kde skončíme pri objednávke a žraní rezancov.

Vraciame sa tesne pred ohláseným štartom, ale aj tak sa mešká. Inak polka osadenstva v klube nie je stadeto. Je tu kopa Maďarov a ďalšie dve slovenské grupy. Jedno auto je z BA a dvaja chalani to tu naložili na pánov sedemhodinovým vlakom z Košíc. Samozrejme po show idú späť. Páči sa mi odhodlanie a prístup. Chcú tu byť a sú ochotní čeliť diskomfortu. Dnes sa to už toľko nevidí. Trávime čas debatami, hlavne o žrádle, nakoľko Totó je Sicílčan a ma v tomto smere tvrdé štandardy. Necháva si sem posielať balíky potravín. Naposledy tridsať kilo. Predtým pätnásť kilo čisto len cestovín. A priviezol si so sebou šesť kilo kávy. Sa nejebe s tým.

Medzitým už začne prvá kapela. REAL DEAL, Francúzsko, lopatový hardcore. Dá sa to počúvať, má to nápady, ale aj slabšie, obohraté miesta. Výkonom dobre, bavili sa tým, ale vadilo mi to, že spevák furt vypráva, nak idú ľudia bližšie, môj stage je tvoj stage, a tieto veci. Nie sme na motivačnom seminári. Však tam príď, nalož show a keď je tlak, ľudia do toho pôjdu. A keď nehráš exaktne pred svojou cieľovou skupinou, o to prázdnejšie to pôsobí. Odmysliac si tú pózu v tom, bol to síce nie bars originálny, ale celkom pohodový set.

Maďarskí OENKIIRTAS vykopli latku o dosť vyššie. Muzika rozhodne viac originálna, bola v tom zmes punku, hardcoru, rock and rollu a rôznych iných odbočiek. Hudobne si rozhodne šlapú svoju cestu. Strety pasáží, zmeny, breaky. Neotrelé nápady, pestré konštrukcie songov. Veľmi ma prekvapili, nezaregistroval som okolo tejto kapely nič, len to, že im Spikey rýpal sedmičky. Každopádne ma dostali, vyzretý a tučný set, ktorý nepustil celú dobu. A  ešte sa mi páčilo, že okrem jedného ďakujem a jednej vety v rodnom jazyku, ktorá u nás vzbudila všeobecné pobavenie, sa sústredili na hranie a výkon. Dobrá kapela, silná a živelná show. Zapísali sa.

Čas na prvý headline, HARM DONE. Spevák Alex spáchal celú toto tour a ich spoločný split pre tour. Ten ale nebol z lisovne von, takže som neobišiel. Ale našiel som v jeho distre iné kúsky, takže naprázdno to nebolo. A mal aj terminál. Niekto môže hejtovať, u mňa šikovný obchodnícky ťah. Na HARM DONE som sa tešil, ale mal som skazený zážitok. Kapela v tom bola nevinne, hrali ako mali. Rýchle pasáže striedali tie pomalé, ich muzika prechádza medzi hardcorom, PVčkom a metalom, týpci tlačia ako z nahrávky. Husté riffy, ktoré kopali hroby a rytmika, ktorá zasypávala, keď telo spadlo do jamy. Aj preniesli tú svoju temnú, špecifickú atmosféru a sound. Pohreb v priamom prenose. Akurát tomu chýbal vokál, lebo skrz technické patálie sa naplno mikrofón spojazdnil niekde po polke setu. Aj sa menili mikrofóny aj káble počas show, neviem, čo nakoniec pomohlo, ale Alex za mikrofónom bol očividne viac než frustrovaný. V jednom momente chytil mikrofón a tak ním jebol o  zem, že ten náraz prerazil klubom skrz všetok ten hluk. Ten dodýchal naisto. Akonáhle sa to konečne doriešilo, malo to ten pravý potrebný feeling a tlak, ktorý skrz toto chýbal. Škoda len, že to neprišlo v prvých minútach setu. Utrpeli tým obe strany. Na záver troška odškodnenia v podobe coveru SSD - "Boiling point", kde si za bicie sadol John (bubeník SPINE, vokalista WEEKEND NACHOS), cestujúci s nimi.

SEX PRISONER prebehol našťastie bez technických komplikácií. Tým sa nejebalo nič, takže mohli naložiť plnohodnotne. Ich posledná nahrávka je rozhodne jedna z top, ktorá v tomto žánri vyšla za poslednú dobu. Takže nejaké očakávanie samozrejme boli. Ale naplnené všetko. Zahrali výborne, malo to energiu, šťavu, dynamiku, potrebný nájeb a hustý sound. Rýchle nečakané výpady, nejaký ten hardcore nátlak, sem tam spomalenie a hutnejšie zahrabnutie do strún. Všetko poctivo namiešané, tak, ako má byť. Samozrejme jedno číslo si opäť strihol John, tento krát ako vokalista. Ukážkový príklad, ako má hrať, znieť, komponovať solídna pv kapela. To bola radosť to vidieť. Akurát tentokrát to komplikoval nejaký dement v dave, ktorý chcel silou mocou hockoho zdrapiť a naťahovať. Piči. Však vidíš, že sa bavím ty kretén, tak ma nechaj baviť sa po svojom. Kebyže je tam nejaký kotol aspoň riadny, tak pochopím. Ale každý skôr sledoval kapelu a pár ľudí ho pri jeho snahách zapojiť ich poriadne preklialo pohľadom. Otravný kokot proste. Však to všetci poznáme. Inak ale SEX PRISONER veľký zážitok, silná kapela a silný set. Aj pridávať museli chlapci.

Akonáhle je dohraté, opúšťame lokál. Predo mnou dlhá cesta s niekoľkými zastávkami. Troška som sa obával, či nehrotím toľko km v noci, ale musel som, robota nepustila. Nakoniec to ide rýchlo, akurát sa modlím, nech ma nezastavia rakúski dopraváci, bo ja ešte na letných a ako ma Spikey upozornil, od dneska tu už povinne zimné treba mať obuté. A pokutka ide za dvesto. Našťastie nič sa neudeje, úspešne vykladám ľudí v hlavnej dedine a Galante a fičím domov. Posledné kilometre už idú riadne zývačky, mozog sa okysličuje a úspešne parkujem niečo po pol štvrtej. Škoda, že to nebolo v Pešti. Bolo by to menej náročné na transport. Napriek tomu výborná klubovka, kde som nesmel chýbať.