PUNKGEN

Nepatrím medzi ortodox fanúšikov CRO-MAGS, ani nijak špeciálne netočím ich albumy dookola. Nemám ani presný prehľad o členoch. Akurát viem, že zakladateľ Harley Flanagan tam už dlhšie nepôsobí. Stačili nejaké nezhody a spory o  to, kto môže používať zavedenú značku a všetko eskalovalo na koncerte v  New Yorku, kde Harley napadol bývalých spoluhráčov s nožom v ruke. Vyhrotil. Aj taký je hardcore. Harley má momentálne vlastnú kapelu a CRO-MAGS idú ďalej bez neho. Patria k legendám žánru a nedá sa im uprieť ich postavenie, historický prínos a kultový status. Takže ich prvý koncert na našej pôde bol pre mňa povinná jazda.

Ako inak, ľudia sa sľúbia a nakoniec sa na to vyjebú, takže ideme v dvojčlennej zostave. Prichádzame pred ôsmou a na mieste sa nemotá moc ľudí. Troška sa to nakoncentruje, keď začne prvá kapela. Rakúšania ONLY ATTITUDE COUNTS znejú tvrdo, ale štandardne. Hardcore klasického new yorského strihu. Chalani vedia hrať, je to posadené, aj energické, ale sto krát počuté. Bohužiaľ, tento žáner má svoje limity a priniesť niečo nové tak, aby si neprekročil škatuľku žánru a nepripomínal xy iných vecí, je už prakticky nemožné. Takže v konečnom dôsledku to znelo fajn, ale nezanechalo to žiadny hlbší dojem. FIRST BLOOD pritlačili na pílu. Z nahrávok ma tento hardcore novšieho a hutnejšieho strihu s mosh pasážami moc neberie, ale naživo ich vidím už tretí krát a zakaždým je to tlak. Nahustené, dynamické a bez zbytočného zdržovania. Kapela ide ako atómové hodinky a Carl dominuje neskutočne silným vokálom. Pod stagom prebieha pohyb a karate. Naložená show. Klub síce nie je naplnený, ale prizerá sa dosť ľudí a neskôr pri sete CRO-MAGS zisťujem, že sem nepochybne viacej ľudí prišlo na FIRST BLOOD, než na headlinera show.

CRO-MAGS začnú niečo po desiatej. V zostave, ktorú si vygoogliš. John Joseph a iní dlhoroční členovia. Neviem, čo čakať a nakoniec ostávam mocne pozitívne prekvapený. Rozpoznávam dosť songov, idú sa hlavne veci z prvého albumu a to je prakticky jediný, ktorý mám zbehnutý. Má to energiu jak sviňa. Napriek veku tlačia songy dopredu poriadnym tempom. Vyvážený zvuk, kde počuť silu ich riffov ale zároveň si to celé udržuje old school punkovú dynamiku. Je to prehľadné a pritom stále troška špinavé. Má to feeling. A dotklo sa ma to. Proste v tom momente, ako tam stojím, v hlave si idem s kapelou tie songy, neviem sa ubrániť dojmu, že vidím kus hudobnej histórie. Zbehne to rýchlo a po štyridsiatich minútach je po sete. Rýchlom, našlapanom a silnom. Keď má niečo kultový status, nemá sa to stať atrapou či komédiou samého seba. Má to svoj status potvrdiť. A to CRO-MAGS spravili.

Nasleduje obligátna cesta domov s jednou odbočkou cez dediny, aby som vyložil Viktora. Na troch kilometroch stretávam líšku, srnku aj zajace. Aspoň troška adrenalínu na posledné kilometre. Do postele sa dostávam po druhej ráno. Ale oplatilo sa vybehnúť. Akurát tá účasť mohla byť lepšia, ale je to tak, ako to je. Hlavne že som tam bol ja.