PUNKGEN

Snahu o vyvolanie si konkrétnych rozpomienok na nedávno uskutočnené (už) štvrté pokračovanie Opičieho bálu - a ich následné zaopatrenie čo najpriliehavejšími šatami - nezačnem nijakými okázalými chválospevmi. Maximálne tak podotknem, že okrem kvalitného spoločenského ovzdušia naplneného nevšednými ľuďmi; ponúkol tento ročník aj niekoľko skutočných hudobných lahôdok - samozrejme súbežne popri tých gastronomických. :)

Po vstúpení na pôdu "perly turčianskej kotliny" sa rozhodným krokom uberám smerom k areálu bývalej strelnice. Cestou si vychutnávam čaro všadeprítomnej vidieckej idyly, ktorej nehybné ticho a pokoj je onedlho prerušené vibráciami vzduchu spôsobenými vystúpením žilinských CAMELEON. Členovia tohto dua v dávnejšej minulosti pôsobili (v istých kruhoch) náramne oceňovanými powerviolencovými zoskupeniami. Žánrovo sa oproti týmto projektom pohybujú z hľadiska výstavby a štruktúry jednotlivých skladieb na úplne opačnom póle hudobného vyjadrenia. Z ich predstavenia som svedkom asi troch-štyroch skladieb a ostáva mi len uznanlivo prikyvovať hlavou. Ako koniec-koncov aj ostatným prizerajúcim sa.

Len pre úplnosť: otvorenie hudobného programu celého festivalu pripadlo na COCO BONGO. Táto kapela predstavuje len nepatrný diel z pestrofarebnej mozaiky ich aktivít. Právom je o týchto kreatívnych mladých ľuďoch v poslednom čase výrazne počuť, takže nevidím nijaký zmysel v ďalšom približovaní ich činnosti. Dokážu sa zodpovedajúcou formou prezentovať aj sami. :)

Ako príjemný a osviežujúci kontrast v porovnaní s predchádzajúcim koncertom sa ukáže set v podaní domácich the BLOTS. Svoju zhruba polhodinku odštartujú zbrusu novou pesničkou a ďalej pokračujú v rýchlom slede skladbami z ich debutového albumu. Pestrý punk-rock podporený melodickým (ozaj) spevom nedovolí ani na okamih poľaviť v pozornosti. Kapela sa predstavila na tomto milom podujatí premiérovo. Domnievam sa, že najmä bytosť majúca v kapele starostlivosť o spevové linky, si musela tieto momenty patrične užiť. Môj predpoklad je postavený na jej vlastnom rozprávaní. V ňom sa vyznala z nostalgicky podfarbeného citového vzťahu, ktorý dlhodobo prechováva k miestu konania Opičieho bálu.

Ďalším v poradí je elektro-akustický set v podaní MIŠA ŠTICHA. Na ostatnom Fffud feste mi jeho vystúpenie učarovalo ako celok. Aj táto skutočnosť je dôvodom mojich dnešných vcelku vysokých očakávaní. :) Od úvodu sa usilujem čo najhlbšie vnoriť do tajomnej atmosféry tvorenej svojskou poetikou Mišových piesňových textov. V zhruba polovici sa rozhodne vyladiť vzájomný vzťah so svojim nástrojom a po tomto momente začne ním servírované folk-punkové menu chutiť omnoho znamenitejšie. :) V priebehu koncertu pociťujem naliehavú potrebu prísť do kontaktu s textami aj prostredníctvom ich fyzického záznamu. Rozdávanie textov vo formáte štíhleho free-zinu sa tentoraz nekoná. :) Najsilnejšie na mňa zapôsobí prednes textu piesne "Kľučka", ktorý vo mne evokoval stiesnenosť charakterizujúcu mnohé z početných duševných zápolení prebiehajúcich v ľudskom vnútri. Záver obstará séria coverov - z nich najväčšmi utkvie v pamäti "Odzadu" od NAIVE FIGHTERS.

Mnohými očakávaný koncert RÚBANISKA mi (z môjho pohľadu nezainteresovanej osoby vo vzťahu k vnútornému životu kapely) neprináleží bližšie opisovať. Kto mal tú možnosť byť priamym svedkom jeho priebehu, si môže videné a počuté vyložiť mnohoznačnými spôsobmi. Jedno je však nespochybniteľné: pre Dášu a spol. sa jednalo istotne o dostatočne citlivú záležitosť. Tá neskôr vyústila až v jedno rezolútne rozhodnutie s nádychom definitívnosti.

Už len pri letmom pohľade na pripravujúcich sa členov CONCUSSY registrujem zmenu na poste vokalistu. Moju pozornosť ihneď pritiahne ľahko nepríčetný výraz zračiaci sa v jeho tvári a na koncertných vystúpeniach crustových kapiel zriedka vídaný pomocník - tzv. "Elvis" mikrofón. Odznejú prevažne výtvory z vynikajúceho split LP so spriateľenými DISTAX a podľa slov znalcov aj nejaké nové skladby.

Nadchádza čas pre ARALKUM. Ich koncert by som prirovnal k najjagavejšej hviezde objavujúcej sa na aktuálnej nočnej oblohe. Prebúdzajúca sa chladná noc a divoká príroda na dosah ruky s nenútenou prirodzenosťou dokresľujú a súčasne umocňujú podmanivú atmosféru nimi servírovaného epického crustu. Danov záhrobný vokál ukrýva texty, ktoré z hľadiska môjho vnímania predstavujú až politické básne. Imponuje mi, ako sa Dan dokáže s pomocou využitia nevšedného poetického jazyka vyjadriť k vážnym politickým, ekologickým a sociálnym témam. Pôsobivé!

Krátko po jedenástej hodine (takmer presne v súlade s pôvodným časovým plánom) sa o triumfálne zavŕšenie prvej festivalovej noci postará CTIB. Tých, ktorí nepostrehli zásadnú zmenu vo verejnej prezentácii jeho (pôvodne) piesňových textov a nebodaj očakávali akustický folk-punk, bleskovo vyviedla z omylu Ctibova úvodná charakteristika aktuálneho prístupu ku koncipovaniu jeho sólo vystúpení. Disko-ego-punk - tri zložky verne zachytávajúce a vystihujúce podstatu Ctibovej súčasnej tvorivej metamorfózy. Texty, v ktorých sa to len tak hmýri poetizmami, hrou so zvukomalebnosťou češtiny a rozmanitými obrazmi, už nie sú v spojení so Ctibovou tvorbou ničím výnimočným a dychberúcim. Ale prítomnosť ďalšej vrstvy v podobe elektronického hudobného podkladu, excelentných tanečných kreácií a neutíchajúcej energie už mohla spôsobiť u (neoboznámenej časti) publika pocity nesúce sa na jemných vlnách príjemného a neočakávaného zaskočenia. Strhujúcu "pódiovú show" zakončí zopakovaním pesničky, ktorou otvoril svoje bezmála hodinové predstavenie. Vďaka Adrikovej šibalskej iniciatíve sa neplánovane objaví na scéne dnešného večera akustická gitara - symbolizujúca predchádzajúce (v kontexte folk-punkového pesničkárstva) konvenčnejšie hudobné prevedenie Ctibovej tvorby. Nakoniec sa po zaujatí nie práve najvľúdnejšieho postoja k Adrikovej výzve a pár brnknutiach do strún stratí podľa vlastných slov "v nočnej hmle".

Avšak v tomto bode nie je ani zďaleka naplnený hudobný scenár dnešnej noci! Po živom hraní prináša ponocujúcim vytrvalcom pohladenie duše a nasýtenie ucha vinylová afterpárty v podaní tých najpovolanejších - Denisy&Strapatého. Už po druhýkrát sa v rámci Opičieho bálu podelia s prítomnými o ukážky zo svojej monumentálnej vinylovej zbierky. Od úvodných tónov sa v okolí provizórneho stageu vyformuje stabilná zostava baviacich sa ľudí. Tí si prídu na svoje najmä v poslednej tretine ich DJ setu. Práve vtedy je priestor prenechaný hc/punk/rockovým klasikám s kultovým statusom. Osobne moju pozornosť väčšmi upúta počiatočná časť, ktorá je vyhradená širšiemu žánrovému rozptylu - od hiphopu, post punku, elektropopu až po inteligentný rock. V samom závere sa ešte dokážu vysporiadať s alkoholickými atakmi, ktorých cieľom sú stoly dočasne slúžiace ako plocha pre umiestnenie obidvoch gramofónov. Činia tak s náznakom jemnulinkého podráždenia. :) Naplnením piatej hodiny rannej je oficiálna programová náplň pre tieto chvíle vyčerpaná.

Narušiteľom prerušovaného ranného spánku sa stanú akusticko-opilecké verzie notoricky známych pogo punk-rockových songov. Hlasný krik interpretov spoľahlivo prehluší aj zvuk ich nástrojov. :) Na duševnú rozladenosť, majúcu pôvod v nedostatku kvalitného nočného odpočinku, pôsobí ako účinný medikament Strapatého pútavé rozprávanie. Síce disponujem vedomosťou o civilnom Strapatého mene, ale aj tak sa rozhodnem ostať pri používaní prezývky. Tu si pomôžem stotožnením sa s H.D.Thoreauom, ktorý v jednej zo svojich esejí vyslovil mienku o bezvýznamnosti a bezcennosti ľudských krstných mien. Protiváhu vidí vo výlučnom používaní prezývok. Aj keď konkrétne táto prezývka už s veľkou pravdepodobnosťou nebude v Strapatého prípade najaktuálnejšia.:) Výplň jeho rečového prejavu tvoria rôzne roviny. Jedna z nich je prednášková. Totižto Strapatý momentálne pôsobí v pozícii správcu niektorých hradov a zámkov v Trenčianskom kraji. Tak nám popri záplave historických faktov zároveň energicky približuje dennú realitu spätú s touto prácou. S bravúrnou ľahkosťou dokáže v zlomku sekundy zmeniť tému a navodiť tú správne odľahčenú festivalovú atmosféru. Zarezonuje farbisté líčenie (často trpko-smiešnych) príhod spojených napr. s jeho angažovaním sa v činnostiach priamo súvisiacich s prevádzkou rožnovského Vraha alebo dobrodružnými cestami skrz európsky kontinent. Jedným dychom ešte pokladám za potrebné dodať, že som v tomto bode začal hlbšie uvažovať nad konfliktom medzi usporiadaným a usadeným spôsobom života vs. ustavičným pohybom a putovaním. Možno niektoré Strapatého názory a postoje môžu aj v rámci (aspoň vopred predpokladaného a deklarovaného) slobodomyseľného a pluralitného prostredia subkultúrneho ghetta vyznieť pre niekoho dosť kontroverzne resp. až provokujúco. Ostáva si priať len viac takýchto vybočení zo zdanlivo jednoliatej názorovej jednoty. :) V jednej z mála hluchých pasáži sa dohadujeme na odpoludňajšom minivýlete na Sklabinský hrad. Do tých chvíľ sa tentoraz len pasívne prizerám usilovnej snahe ľudí upravujúcich rôzne druhy zeleniny pre účely ukuchtenia vege guľáša. :) Na Opičom bále mi je od jeho prvého nádychu sympatická spontánnosť spolupodieľania sa kohokoľvek z návštevníkov na niektorej z radu org. činností.

Na vyššie spomínanú prechádzku sa odoberám spoločne so Strapatým, Denisou a ich kamarátom (profesionálnym filmovým kritikom) Marekom. Nerozhodneme sa zvoliť skratku vedúcu cez strmý kopec (ten sa nachádza v tesnej blízkosti areálu), ale prístup po štandardnej asfaltovej ceste. Fakt, že Sklabiňa vďaka svojej polohe zohrávala dôležitú úlohu v rámci SNP, sa premietol aj do existencie pamätných tabúľ umiestnených na niektorých z rodinných domov. Odkazujú napr. na prítomnosť štábu SNP pre oblasť Turca v tom-ktorom príbytku resp. na iné skutočnosti späté s touto významnou historickou udalosťou. Aj napriek nevyužitiu už zmieňovanej prírodnej skratky sa prudkému stúpaniu nevyhneme. :) Začína sa odvíjať od odbočenia smerom k obci Sklabinský Podzámok. Všetkými dostupnými zmyslami si vychutnávame absenciu akéhokoľvek civilizačného ruchu. Nositeľom jedinej ľudskej aktivity na okolitých lúkach a pasienkoch je drobný farmár trpezlivo sa venujúci obracaniu sena. V týchto chvíľach ešte určite netuší o nepríjemnostiach, ktoré mu spôsobí nestabilnosť a premenlivosť nálad počasia aktuálneho pre dnešný deň. Nikam sa neponáhľame a počas krátkeho výstupu rešpektujeme individuálne - hlavne fyziologické - potreby každého z nás. :) Nemôžem opomenúť Strapatého nepretržitý slovný prúd poznatkov a aj praktických skúseností. Jeho cieľom je úprimná snaha sprostredkovať nadobudnuté teoretické vedomosti a ich následné overenie prostredníctvom empírie. Dostatočným dôkazom predchádzajúcich slov je Strapatého bohatá zbierka rôznorodých turistických zážitkov spojených s pozorovaním prírody. A nedominujú im zďaleka len turisticky najvyhľadávanejšie a najnavštevovanejšie lokality. Dennodenne sa stretávam s ľuďmi, ktorí vynikajú (ne)schopnosťou viesť nekonečne dlhé, samoľúbe monológy a pritom nepovedať vonkoncom nič. A Strapatý predstavuje úplné opozitum k vyššie popisovanému javu. Konečne som mal príležitosť stráviť nejaký čas s človekom, ktorého verbálny prejav síce charakterizuje vysoká početnosť slov a viet, ale tá v nijakom ohľade nezaostáva za ich myšlienkovou a obsahovou kvalitou. A tu ukončím vzývanie určitých aspektov Strapatého osobnosti. :) Po hodinovej chôdzi sa ocitáme pred vstupnou bránou. Usádzame sa na lavičke neďaleko stanoviska hradnej stráže. Strapo nám bez vyzvania poskytne výklad obsahujúci informácie spojené so spôsobom, akým sa pristupovalo k budovaniu hradov v období, keď dochádzalo aj k stavbe toho Sklabinského (použitý materiál, techniky a pod.). Okrem minulosti sa dotkne aj horúcej súčasnosti Sklabinského hradu. Tie čerpá z osobného stretnutia s ľudmi, ktorí navštívili predvlaňajší Opičí bál a sú priamo zainteresovaní v organizácii podujatí konaných v areáli hradu. Po približne hodinke sa vydávame na spiatočnú cestu. Strapo navrhuje siahnuť po skratke, ale Denisa aj na základe minuloročných skúseností túto blatistú alternatívu promptne zavrhuje. :) Náhle a znenazdajky sa objavujúci dážď jej dáva len za pravdu. :) Príval dažďových kvapiek naberá na rýchlosti. Našej pozornosti však aj tak neunikne expresívna reakcia maloroľníka na fatálne následky, ktoré spôsobila daždivá zmena počasia vo vzťahu k jeho úmornej námahe. Tá sa ohlásila bez predchádzajúceho varovania. Sprvoti nevinne sa tváriaca prehánka začína vykazovať znaky dlhotrvajúceho lejaku. Ako dočasný úkryt nám na pár desiatok minút poslúži útulná krytá terasa tamojšieho denného baru. Vstúpiť dovnútra nám nie je umožnené z dôvodu jeho zrušenia. Ale nie sme v tieto okamihy jediní, kto sa rozhodne využiť tieto priestory ako chvíľkové útočisko. Už pred našim príchodom sa pod jej strechou sústreďovala skupinka čítajúca približne šiestich cyklistov. Jeden z nich na mňa pôsobí ukážkovým macho dojmom. Preto si aj vnútorne zhlboka vydýchnem, keď sa po viditeľnom zmiernení intenzity dažďa vydávame späť k strelnici. A možno som len príliš precitlivený a predpojatý voči ľuďom, ktorých vzhľad a správanie sa vyznačuje kritériami potrebnými pre naplnenie definície toho najviac preferovaného a správneho druhu mužnosti.:)

Po dorazení späť do centra tohtovíkendových radostí a pôžitkov ihneď zisťujeme, že sa počas našej niekoľkohodinovej neprítomnosti diali veci. Kolísavosť nálad poveternostných podmienok sa premietla aj do zvýšenej neplánovanej aktivity ľudí zabezpečujúcich hladký a bezproblémový chod festivalového diania. Tá na seba zobrala podobu lopotného prenášania aparatúry a mixpultu pod strechu priestranného olivovo - zeleného vojenského stanu a po skončení koncertu MY O VLKOCH (ten sme premeškali) opäť späť na pôvodné miesto. Logickou výslednicou týchto javov je vznik zhruba poldruhahodinového časového posunu. Medzitým ma Wrbo okrem zopár fanzinov počastuje aj prvými lastovičkami z jeho úrody jabĺk. A tým spôsobí mojim chuťovým zmyslom nefalšovanú radosť. :)

Pod vyjasnenou oblohou štartuje svoj set KULLERVO. Za mikrofónom môžeme zočiť ostrieľaného harcovníka Mirka Kokavca, ktorý je širšej verejnosti známy najmä svojim labelom Ultima ratio. Ten sa špecializuje prevažne na vydávanie nahrávok kapelám z krajiny tisícich jazier. Osobne moje sluchové zmysly v poslednom období vystavujem kontaktu s hrubým a surovým hc/punkom ozaj len sporadicky. Čiže z tohto priznania jednoznačne vyplýva, že nedokážem ani dostatočne zodpovedne posúdiť mieru potencionálnych inšpiračných vplyvov fínskeho hc/punku na tvorbu KULLERVA. :) Inak set má vzhľadom na minutáž jednotlivých zásekov potrebný spád. Dokonca prichádza aj na krátke objasnenie pointy väčšiny songov pred ich interpretáciou. O pozornosť sa chtiac nechtiac uchádza aj generačný stret v rámci kapely. Štyri struny totiž obsluhuje chlapec, ktorý len nedávno prekonal hranicu magickej plnoletosti. :)

Po suverénnom výkone KULLERVA prichádza na rad HIBAKUSHA. Tá len prednedávnom oslávila dve dekády od svojho zrodu. A práve táto skutočnosť sa hmatateľne odráža na citeľnej vyzretosti a vyhratosti tejto formácie. Aj keď Blanka sa k nej pridala až neskôr. Dokonca Dan v jednom staršom rozhovore pre Hlasatel #2 spomína na striktný nácvik repertoáru podľa notového zápisu. :) Okrem skladieb z "Pandory" a splitu s HIROSHIMA NIGHTMARE zaznejú aj dve (?) úplné novinky. Zahrané s absolútnym prehľadom a zachovávajúc ideálnu dĺžku vystúpenia - t.j. 20-25 minút. Odporúčam vyhľadať si aj texty. Tie oplývajú kvalitou, ktorá je u kapiel z Orlovej už vopred očakávaným automatizmom a istotou.

Blok ďalších troch kapiel príliš neharmonizoval s mojim vtedajším vnútorným nastavením, ale určité dojmy predsa len zanechali. :) LŽI sršia navôkol mladíckym nadšením a vitalitou. Ich nadšenie je určite zapríčinené šancou a možnosťou stvárniť svoju vlastnú tvorbu vo forme živého hrania. Štipku infantilne vyznelo ich preklínanie policajných zložiek, ale obdobné spôsoby kanalizovania svojho hnevu sú myslím v plnej zhode s vyššie spomínaným mladíckym entuziazmom začínajúcej kapely.

Členovia čiernym kovom predchnutého (neistota ohľadom správneho skloňovania) SVÍZLU ponúkajú skvostné inštrumentálne výkony. V mysli uviazne jeden milý kontrast - keď vokalistkin výraz tváre prechádza po odspievaní jednej z pochmúrnych textových pasáži takmer nebadateľne do prekvapujúceho a čistého úsmevu. :) Koncert fastcoreových veteránov RABIES je poznačenými početnými výpadkami elektrického prúdu. Tie sú ale od seba oddelené zhruba 30 sekundovými intervalmi. A počas nich stihnú RABIES nasypať aj 2-3 songy. :) Záver ich setu už neskomplikuje nijaký výpadok.

Zvyšok hudobnej časti večera sa bude niesť v znamení (väčších či menších) problémov so zvukom. Tie si najvýraznejšie odnesie koncert VOLE. Ale o tom nižšie.

O dokonalé vyslobodenie zo strnulosti a hudobnej bezfarebnosti sa zaslúžia traja MC združujúci sa pod crew s názvom PTAKZ. Od prvých sekúnd nastáva výmena energie medzi nimi a ich spolusúputníkmi na tomto minitour - členmi VOLE. Trojica Smrad/Edosh/PhoeniCZ sa rovnomerným dielom podelí o čas vyhradený na vlastnú sebaprezentáciu. Ponuré beaty korelujú s podobne depresívne ladenou lyrikou. Dominuje jej pitvanie sa v najspodnejších poschodiach osobného duševného podsvetia. Významu poznania, vzišlého zo sebapozorovaní a vnútorných rozborov, sú spôsobilí porozumieť a zároveň ho opatriť zmyslom asi len ich samotní protagonisti. Každopádne nie najľahšie stráviteľný electro-rap v podaní tejto trojice je vítaným oživením sobotňajšieho lineupu!

V očiach ľudí čakajúcich na predstavenie pražských VOLE je nemožné prehliadnuť iskru značiacu vzrušujúce očakávanie z práve sa chystaného. Naneštastie už v priebehu samotného zvučenia začínajú vyvstávať vážne problémy so zvukom. Naporúdzi sa ale nenachádza ani jeden z dvojice zvukárov, ktorý by mohol vyvinúť úsilie o ich urovnanie či skorigovanie do aspoň ako-tak prijateľného a znesiteľného stavu. Hneď počas ostrého štartu vypadáva mikrofón. A tento technický nedostatok pretrvá až do predčasného ukončenia setu. Tým pádom sú natešenému publiku ponúknuté len strohé fragmenty zo silných stránok VOLE. Celkovú atmosféru ich produkcie, ktorá je napáchnutá pôsobivou špinou a "darebáctvom" zamýšľaným ako druh umeleckého prejavu, dokonale podtrháva vokalistovo sebaironizujúce vyjadrenie zahrňujúce celú kapelu: "Asi jsme ešte nedorostli na koncerty v zahraničí". :)

Na môj osobný vrchol tohto večera si ešte musím chvíľu nechať zájsť chuť, pretože rom si vymenil poradie s KOVAA RASVAA. Štúdiové nahrávky tejto partie na mňa zapôsobili pomerne tuctovým dojmom, ale naživo ponúkli strhujúci a kompaktný set, ktorý môžeme smelo prirovnať k prudkej, dravej a rýchlo tečúcej rieke. Našťastie absentovala aj prítomnosť predchádzajúcich technických ťažkostí; čiže nejestvuje v tejto chvíli žiadna prekážka brániaca v až frenetickom nasadení. Nespomínam si, kedy naposledy som bol svedkom takéhoto výbuchu energie nakompresovaného do tak krátkeho časového úseku - celková minutáž s určitosťou nepresiahla 20 minút. Obzvlášť človek chrliaci jeden (predpokladám) jedovatý text za druhým sa za spomínané časové obdobie úplne spotreboval a vyčerpal. Ozaj náramné prekvapenie!

V tejto fáze už je opäť plnohodnotne k dispozícii jeden z dvojice majstrov zvuku pre túto víkendovú fiestu - konkrétne Majky (skvelý C.A.C.I.B. DORTMUND). Na základe prejavov človeka doplňujúceho túto dvojicu som nadobudol dojem, že nezaujíma prílišné sympatie k akciám tohto razenia a neveľmi sa stotožňuje s ich filozofiou. V jednom momente sa tento pán prezentoval nasledovným výrokom: "Neviem, čo môže mať spoločné muzika a jedlo". Asi veľavravné vyjadrenie. :) Aj keď mne sa z mojej pohodlnej pozície pasívneho prispievateľa na cesťáky píšu podobné postrehy viac než ľahko.

Po absolvovaných strastiach a prekážkach, ktoré zosobňoval napr. jeden z mikrofónových stojanov s vratkými nohami resp. problém s ozvučením prechodu na bicích; môže tesne po naplnení polnočnej hodiny odštartovať svoj koncert DROM. A učiní tak s jemu príznačnou skromnosťou. Koncertný program pozostáva výlučne zo živého stvárnenia ich najaktuálnejšieho štúdiového počinu - "Tady búh není!". Smelo môžem skonštatovať, že toto dielo je dokonalým prienikom spracovávanej témy a inštrumentálnej stránky. Obidve základné zložky sú si rovnocenné; vďaka pevnému spojeniu ich nemožno od seba oddeliť a nezatieňujú jedna druhú. A práve tento postreh je základom nasledujúceho nehudobného odbočenia. Látkou tvoriacou myšlienkové jadro predmetného albumu je zobrazenie útrap konkrétneho etnika, ktoré je momentálne v Európe spomedzi všetkých ostatných etnických skupín najviac postihnuté a zasiahnuté chudobou - a z nej zákonite vyplýva diskriminácia a siahodlhý rad ďalších negatívnych sociálnych javov. A žiaľ, aj po dôkladnom zdokumentovaní rómskeho holokaustu musia naďalej Rómovia, Cigáni (resp. ľudia za nich sa považujúci alebo ostatnými za nich označení) zakúšať príkoria vyvierajúce z ich trístneho postavenia. A nedokážem si teraz vybaviť, kedy sa nejaká diy kapela z týchto geografických končín (či akákoľvek aj s odlišným prístupom) zaoberala touto ťaživou témou. Bližšie informácie a prípadné stimuly k štúdiu je možné objaviť na bandcampe kapely či priamo v graficky veľkolepo prevedenom booklete. Teraz ale späť ku koncertu. DROM vsádzajú na starostlivo budovanú atmosféru a zručnú prácu s náladami jednotlivých skladieb. Najrukolapnejším dôkazom týchto slov je kúzelná (azda až postrocková) medzihra v piesni s názvom "339". Tá si spolunažíva v nádhernej symbióze s pozitívnym textovým obsahom. S náznakmi nádeje a svetla v marazme ľudskej ohavnosti operuje DROM aj v "Do lesů". Zvyšok sa nesie v znepokojujúcom duchu. Ten je len zvýraznený (v danom konceptuálnom rámci) niekedy až bolestivo pôsobiacim pomalým tempom a vokálnym prejavom oscilujúcim medzi srdcevrúcim revom a zrozumiteľným prednesom vo forme hovoreného slova. Tieto postrehy nie sú len odrazom dojmov získaných na základe živého vystúpenia kapely, ale čerpajú aj z niekoľkonásobného posluchu ich najnovšej nahrávky. Moje túžobné očakávania upierajúce sa práve k tomuto koncertu boli napokon ešte prekonané a znásobené. Každý jeden výkrik, hovorené slovo a tón som kapele bezhranične uveril. A pritom hrozilo, že svoj program nebudú môcť úspešne zavŕšiť, ale vďaka ukážkovej priateľskej spolupráci obidvoch gitaristov sa im podarilo vzniknutý (opäť raz) technický problém pohotovo a zdarne vyriešiť. Povznášajúci emocionálny zážitok ovlažujúci dušu aj telo. A to aj napriek nie práve najpriaznivejším podmienkam. Prebytok pátosu ospravedlňujem intenzívnym citovým pohnutím, ktoré vo mne spôsobila prezentácia vlastnej tvorby od týchto ľudí. Neskonalá vďaka! A nielen im, ale aj ľuďom čo DROM pozvali. :)

Poslednou kapelou tohtoročného Opičieho bálu je uletené (v tom najpozitívnejšom a najumeleckejšom slova zmysle) duo MASSOLA. Zhruba tri desiatky ľudí si vychutnávajú experimentálnu kooperáciu saxofónu a bicích nástrojov. Tú sporadicky dopĺňajú barbarské zvuky v podaní bubeníka. Saxofonista vyšíva skrz svoj nástroj nádherné disharmonické tóny a bicie sa účinne starajú o žánrový presun z jazzu do grindu a naopak.

Niekoľko minút po pol tretej nadránom odštartujú za prítomnosti všadeprítomného lesného chladu svoj poriadne skrátený set Denisa&Strapatý. Tentoraz - ako bolo samotnou dvojicou avizované už v priebehu dňa - hrá prím elektronická hudba resp. interpreti využívajúci vo svojej tvorbe minimálne niektoré jej prvky. Niekoľko mien samozrejme zaznamenávam pre potreby domáceho podrobnejšieho skúmania. O cca 90 minút je striedmejšia verzia vinylovej afterparty ukončená.

Po drevenom schodisku sa svižným krokom poberám k rozľahlej miestnosti slúžiacej k nočnému odpočinku kapiel a návštevníkov. Narozdiel od predchádzajúcich ročníkov je tentoraz jej kapacita plne zužitkovaná. Ustieľam si tesne pri dverách. :) Ešte pred vkĺznutím do vnútra spacieho vaku som očitým svedkom Aďovho kolmého pádu na svoju karimatku. Táto ukážka fungovania gravitačného zákona dokonale stelesňovala jeho naakumulovanú únavu, ktorú spôsobilo nepretržité uspokojovanie apetítu všetkých zúčastnených.

Preplnená "spálňa“" je okrem ľudí prechodným domovom aj nie práve najvábnejších súčastí ich spánku - napr. spánkovej poruchy dýchania (tzv. "chrapot"). Jeden obzvlášť chorobný mi už po dvoch hodinách zabráni v ďalšom upadnutí do stavu spánku. Logicky tak volím variantu rýchleho vzdialenia sa z tohto miesta. Pri bleskovom balení zisťujem, že časť mojej karimatky uviazla pod Adrikovým telom. :) Pri manipulácii s ňou tak nevyhnutne dochádza k Adrikovmu prebudeniu. Táto situácia je v nasledujúcich hodinách zdrojom mojich menších výčitiek. :)

Na základe informácií od ľudí z org. tímu dokázal počet platiacich účastníkov 4.ročníka festivalu pokryť náklady a výdaje spojené s nárokmi vystupujúcich a pod. A to bol myslím aj rozhodujúci zámer: uprednostniť atmosféru užšieho kruhu priateľov a známych pred masou návštevníkov. Kladne je potrebné hodnotiť aj pridanie sa k už všeobecne rozšírenému trendu využívania zálohovateľných pohárov na nápoje či prítomnosť skleneného riadu prineseného aj samotnými účastníkmi. Každopádne - v rámci príprav, priebehu či nevďačného nedeľného upratovania - si organizátori a ich spriaznené duše siahli opäť až na dno svojich fyzických síl. Diapazón možností uplatnenia niektorej z prístupných foriem spätnej väzby a vďačnosti je dostatočne široký. Najjednoduchší spôsob predstavuje podporenie nasledujúceho ročníka prostredníctvom svojej návštevy. Aj keď ľuďom, ktorí sa bezprostredne podieľajú na organizácii tohto príjemného festivalu, každoročne ukrajuje z ich energie a chuti dlhodobo napätý vzťah s osobami disponujúcimi vlastníckym právom k areálu strelnice. A aj to je dôvod, prečo im za doteraz prejavenú úpornú vytrvalosť a nepoddajnosť patrí úprimná vďaka! Samozrejme organizátorom a nie vlastníkom areálu. :)

#7453 Twg napí­sal/a: 02.08.2018 11:18:51

#7452 cocotello napí­sal/a: 02.08.2018 10:55:00

#7451 Miro Vozárik @ napí­sal/a: 02.08.2018 00:12:50

#7450 kočo napí­sal/a: 01.08.2018 17:04:13

#7449 deegee napí­sal/a: 01.08.2018 11:55:26

#7448 ferencvaros budapest napí­sal/a: 01.08.2018 09:33:35

#7447 justus napí­sal/a: 31.07.2018 22:20:31

#7446 kakadu napí­sal/a: 31.07.2018 19:55:02

#7445 Pričeskar napí­sal/a: 31.07.2018 17:02:49