PUNKGEN

OUR STORIES patri u mňa do kategórie hudby, ktorá sa počúva inak a samému mi dlho trvalo sa to naučiť. Ich hudba má iné požiadavky od poslucháčov a ich poslucháči iné zážitky dostanú. Tak záleži od tvojej zvedavosti, či sa do toho pustíš alebo necháš tak. Keď porovnávam so staršími vecami, tak ubodlo matematiky a nechali to viac plynúť. Hovorím, ťažko sa mi to hudobne úplne hodnotí, nakolko tieto žánre u mňa nejsú moc počúvané, ale baví ma kompozične rozmýšlať a sledovať chalanov a pýtať sa sám seba ako to robia.
Dneska vo Fuge relase party nového albumu OUR STORIES. Po včerajšej Seredi to dneska skúšam na Fugu. Pozdravujem tváre a jemne načatý zo Stupavaru nadväzujem pivné tempo. Kecáme až kým nezačujem prvé tóny. Idem to skontrolovať. TENGRI. Púšťam si to aj doma, aby sa mi to lepšie komentovalo. Táto forma napätia a atmosféry ma moc nebaví, aj keď je tam pridaná hodnota, nejak sa tam nemôžem sústrediť na tú linku. Furt sa pýtam, či toto je zvuk aký by chceli. Trochu sa tam tie husle zlievajú a znejú ako metalove sólo. Možno to v konečnom dôsledku není také zlé, len by som ich dal k iným kapelám. Očividne si idú radi dlhé eposy v štýle FALL OF EFRAFA, ale kľudne ma vysmejte, keď trepem, lebo moc to nemám napočúvané. Medzi inými kapelami by viac podporili svoj zvuk. Po nich 52 HERTZ WHALE. Majú svojskú stmosféru. Veľa kapiel tu takto nehrá a ak hej, tak je to nudné alebo naopak moc znásilňujú. Idú citlivo ako stratené duše a melancholicky naťahujú tóny, aby ťa dostali do vybuchujúceho snového hluku so spevom Dominika, ktorý niekedy znie ako po dvojtýždňovom turné a niekedy tlačí na spodky a dáva tam to svoje vibrato. Možno sa to teraz budeš snažiť potláčať, ale časom ťa to dostane a začneš akceptovať zvuk ďaleko od zboostrovaných gitár a zistíš, že to znie tvrdo aj napriek tomu, že gitara niekedy znie jak od vedľajšej kúpelne a nemajú problém experimentovať s rôznými glitchmi. Doma si to nepúšťam, ale sám neviem prečo. Napravím. Ťažko sa mi opisuje tá atmosféra. Treba si zažiť, je to bobrý performance, osem skladieb a hotovo, netreba to preháňat. OUR STORIES idú ukázat svoj album v plnej kráse. Dlhé kompozície bez spevu. To je niekedy problém udržať moju pozornosť, ale idú velmi opatrne s melódiami, nechajú ťa trochu odniesť a hneď to seknú s prestrelom. Treba si to doma napočúvať, aby som si mohol užiť tie drobnosti a pazvuky ktorými to obalili. Keby neviem, že sú od Šale, tak by som neuveril. Možem porovnať hráčsky so SHALLOV, ale len čo sa týka hrania. Majú iný typ rozmýšlania. Majú skladby ako "Nose dive", kde rátaju pomenej matematiky a hrajú sa s nabaľovaním zvukov a snažia sa to držať v rovnakom napätí a jeb! Zrazu počúvam ľahší stoner, aby ma mohli vyhroťiť pasážou. Je tam vela vplyvov. Niektoré časti sú ako keby púšťam doma krautrok a v momente, keď o tom začnem rozmýšlať, tak je po tom. Som rád, že zbytočne nenatahujú. Netrpezlivý post rock. Ale pre mňa lepšie. Baví ma dramaturgicky ako nadviazali na predošlú kapelu a skôr sa podporili ako si ublížili. Keď to je opačne, tak tak mi to vie dojebať zážitok a nepomože ani brko. Taktiež gratulujem k rozhodnutiu hrať ďeväť skladieb. Naťahovať takéto a vobec, hocijaké koncerty je peklíčko. Niekde sa udiala pauza na krst. Krstil Martin pivom, čo robili tuším chalani alebo tak něco. Denis nič milé albumu neželal, ani predaje, ale povedal, že sa jeho mama najlepšie urobí pri tretej skladbe. Ja si myslím, že potvrdili svoje zaslúžené miestečko na píčku tohto žánru a môžu sa spolu s the ILLS predbiehať, kto bude väčší čávo. Na konec WILDERNESS a ja už mám dost vypité. Som uvolnení, aj keď isto vyzerám smiešne. Počul som to milión krát a vždy to budem vychvaľovať. Čo musim vyzdvihnút, chalani sa po tých rokoch uvoľnili a oveľa viac im to mele medzi pesničkami a není v tom už len Denis. Robia šaškárnu, ale vo veľmi príjemnej miere. Žiadna kapela mi zatiaľ nedala taký serotonínový mdma stav ako oni. Radosť už len to, že sú. Nebudem písať viac, písal by som totiž to isté, čo v Trnave. Na konci sa nikto nehodil o bicie alebo si to nevybavujem. Skončilo to spätnými väzbami a krátkou, ale o to príjemnejšou noise seansou, ktorá bola adekvátnym klincom večera. Ďakujem.