PUNKGEN

Rišo v Žiari, prípadne v blízkom okolí, napáchal množstvo skvelých koncertov. Keď mi napísal, že bude robiť u seba na dedine zastávku na tourku dvom brutálnym kapelám z UK a či neprídeme, mocne ma táto ponuka potešila. Predhodil som to do kapelného chatu s tým, že proste musíme ísť. Aj tak by som tam šiel pozrieť sám osebe, takže možnosť zahrať si tam bola ešte lákavejšia. Takže automatické potvrdenie našej účasti.

Vyrážame pol päť, máme byť načas, ak by sa začalo už o siedmej. Prichádzame do dediny, na mieste je okrem Riša a kapiel len pár ľudí. Uvidíme, ako sa to nazbiera. Pozdravujem sa s chalanmi z NOTHING CLEAN a preberáme, čo je nové, odkedy sme sa naposledy videli skoro tri roky dozadu. Po dohode budeme hrať prví. Chystáme sa, ale hneď zisťujem, že chýba nožička na kotol, ktorú chalani stratili dva koncerty dozadu. Informujem Riša, nech hneď zavolá Jančimu, aby ju doniesol. Ten je ešte v meste, tak ju zoberie a problém je zažehnaný. Akonáhle príde, po finálnej úprave si dávame zvukovku. Zdvorilo odmietnem prizvučovať bicie, lebo sa to tam aj tak kurevsky ozýva.

Nakoniec sa čaká na ďalších ľudí a priestor sa priebežne zapĺňa. Rišo dáva pokyn, že stačíme začať o sedem štyridsaťpäť, keď sa vráti z domu, kde uloží na spanie svojho potomka. Presne podľa týchto inštrukcií spustíme. Hrá sa dobre, bavíme sa tým, žiadne technické patálie a s výnimkou mojej chyby v poslednom songu to podľa mňa prebehne náramne. Dobrá atmosféra robí svoje. Pobalíme a naložíme rovno všetko do auta. Ideme ubaliť a vychytať posledné zvyšky jedla. Ako tam vytierame hrniec a dávame si cesnakový dip na chleba s pažitkou a Oliho príručným chilli, spustíme debatu o vegánskom sockovaní, a to vedie k vymýšľaniu absurdných sockárskych jedál. Granadírsky pochod len tak paprika na oleji, polievka ako vriaca voda z kanvice s vegetou, a všetko ukončí obrázok cigariet zaliatych coca colou. Ujebávame sa pri tom stole ako jebnutí. Musel byť na nás pekný pohľad.

Medzitým stihol prebehnúť aj set HROBÁR, ale ja volím vetrať sa na vzduchu a ubaliť s Dejvom ešte jeden. Ale znie to dobre aj vonku. Bicie sa pre istotu prizvučili. Zvukár sa tak rozhodol, ako mi neskôr povedal, lebo nie každý do toho jebe jak ja. Berem ako kompliment. Blednem na terase a užívam si večer. Je tu napokon dosť familiárnych tvári, takže o socializáciu nie je núdza. Myslím, že celkovo sa nazbieral slušný počet ľudí a obavy z toho, že to bude dnes večer komorné, sa definitívne vytratili.

Na rade je set NOTHING CLEAN. Chalani hrali v Slimáku v dvetisícšesťnástom tuším a momentálne majú vonka novú LP "Cheat". Aby si si spravil predstavu, ide o temný hardcore lomeno power-violence, ktorý pohlcuje masívnou zvukovou stenou. Dosť sa na tom podieľajú bicie, ktoré sú v priemere o dva palce väčšie, ako bežný kit. Riffy ťa rozpárajú zaživa, bicie nezastaviteľne padajú na hlavu a nepríjemný Mattov vokál je ako vidlička do ucha. Medzi songami žiadna pauza, všetko zocvičené na stotinu sekundy. Dobre namazaný stroj na ničenie. Prsty obrátené naruby a smrteľný pulz v temene. Presne viem, prečo som si túto kapelu obľúbil na prvý šup. Deštrukčná dokonalosť. Po sete vidím veľa tvári, ktoré spracúvajú, čo práve videli.

ENDLESS SWARM sú zase kus z iného súdka. Tiež sa hýbeme v pévečku, pre zmenu skorej toho tradičného razenia, ale zahratého k neskonalej dokonalosti. Striedajú sa tempá, momenty, breaky, stopky. Graham behá s mikrofónom hore dole a seká svoj vokálny prejav podľa potreby. Kapela za ním tlačí nápadovo pestrú zmes motívov a songy ťa fackujú ako malé decko. Mimoriadne živelný prejav nachádza odozvu a ľudia sú v pohybe. V podstate táto kapela používa klasickú formulu tohto žánru, ale robí to pestro, úderne a čo je podstatné, ako hurikán. Rýchlo, ničivo a pritom so strašnou ľahkosťou. Svojho času ma rozobrali ako support WEEKEND NACHOS na ich poslednom tour a tu bol výsledok úplne rovnaký. Strašný tlak.

Ešte sa chvíľu motáme na mieste, ale je čas vyraziť. Dejv musí skoro ráno chytiť spoj do Bratislavy. Chalani už prestupujú, ale ešte ma nájdu dva jointy, takže musia nutne počkať. Kým obehnem všetkých a rozlúčim sa, je pol dvanástej. Ideme a za hodinu sme doma. Tieto rýchle návraty sa mi páčia. Pôvodne písal Graham aj mne, ale som rád, že to nakoniec pripadlo sem a takto. Hluk na dedine číslo tri bola mimoriadne silná akcia. Hudobne, atmosfericky, ľudsky. Ako som začal, tak aj skončím. Rišo spáchal ďalší skvelý koncert. Mal si tam byť.