PUNKGEN

Jeden krásny júlový víkend a každoročná dovolenka plná srandy, kamošov a  skvelej atmosféry. A hluku samozrejme. To je pre mňa OEF. Tento fest ma dostal od mojej prvej návštevy a odvtedy držím pravidelnú účasť. Je tu dobre a svojím spôsobom si tu vždy oddýchnem. Mentálne. Fyzicky je to náročnejšie. Festival, čo ti poviem.

Tento rok to bolo troška zakliate. Zo širšej partie, z ktorej pravidelne skladáme posádku, sa tento rok nepripojil nikto a tak to celé zachraňuje zvolenská úderka Janči, Vlado a Mara. Troška som pred odchodom zvedavý, ako bude prebiehať moja socializácia. Niežeby som sa bál, že nebude s kým, to bez obáv. Len takýto scenár nastal prvý krát a to samozrejme vybičovalo zvedavosť. Každopádne všetko prebehlo hladko ako rušeň Ivetu Bartošovú. Takto nejak.

STREDA
Keďže deň pred odchodom ešte hrotím na TURNSTILE do Budapešti (povinne!), ráno sa nejak neponáhľam, aj keď cestovná horúčka ma vytiahne z postele skorej, ako plánujem. Hádžem veci do auta a miznem do Zvolena, kde beriem zvyšok. Diaľnica a tempomat. Prerábky a pred Brnom dám na navigačku a ideme obchádzkou. Tromf. Po ceste naspať vidíme tu kolónu, kde ak by sme sa zasekli, tak neprídeme ani do piatku. Nudné kilometre spríjemňuje debata o muzike a všeličom inom.

Prichádzame tak po šiestej. Najprv idem pozrieť spot z minulého roku. Tam nikto. Ideme ešte obzrieť priľahlé miesta, ale pre mňa je voľba jasná. Vraciame sa, Vladovci smer kemp, my s Jančim sa rozkladáme tu. Teda on sa rozkladá, ja štandardne v kovovom stane. Vytneme zo dva na príchod, takisto ubalím a môžeme začať dovolenkovať.

Ešte nejakú dobu spracovávame cestu a do areálu sa pohneme až pred ôsmou. Poriešime vstupy a novinku, čip na bezkontaktnú platbu v stánkoch. Toto mocne oceňujem, je to rýchle a hladké. Navyše si môžu predajcovia nastaviť ceny inak ako v žetónovej sústave. Českí susedia pri stane šomrali, že ich to stojí dvadsaťpäť korún, ale nechcel som ich tam zdisovať, že aj ten soft a čipy nie sú zadarmo a za efektivitu sa bohužiaľ pripláca. A toto bolo komfortné platenie. Navyše, keď tam vyjebeš do luftu za päť dní ktovie koľko eur, to jedno navyše ťa už nezabije. Ale čávovci tam naložení na vlastných pivách a konzervách mali aj tak výhrady. Keď sa ti niekde nepáči, tak tam nechoď. Spravíš najlepšie.

Vybavíme teda kredit, pivko a ideme s Jančim odpaniť stage. Nastupujú holandskí FLEAS & LICE. Crustom nasiaknutý punk v solídnom tempe a dva vokály za obidva pohlavia. Celkom svižné a dynamické, spokojne srkám, plním pľúca a dupkám nohou do rytmu. Teším sa, festival sa začína rozbiehať. Na otvárací set vládne spokojnosť. Nadšenie troška naruší západ slnka. Automaticky, ako sa areál ponorí do tieňa, začína sa rapídne ochladzovať. Citeľné minútu po minúte. Predtým sme streli Zoliho a ten sa posťažoval, že predošlú noc boli štyri stupne a on ušiel spať z auta do hotela. Sme naľahko, začína ma omínať. Janči chce počkať na WARHEAD. Tak čakáme, dám tomu priestor. S Japonskom je to tak, že exotika, ale nie všetko ma chytí. Toto bolo nemastné neslané. Na začiatku tam sám spevák dačo chrchlal angličtinou, ktorou nikto nerozumel. Potom divné ticho. Medzi skladbami tiež. Hudobne nič moc, nejaké rozhádzané a set ako celok nemal žiadnu šťavu. Nič. Tri songy z kolegiality, ale odchádzame do auta po mikinu, termo ponožky a tekutý sveter.

Vraciame sa na OI POLLOI zo Škótska. Neviem prečo, zrejme tým názvom, som predpokladal, že toto bude oi. Ale nemohol som sa viac mýliť. Riadne natrepaný punk s lopatovými pogo momentami, ktorý rozdával statočné rany. Malo to v sebe strašne veľa energie a v porovnaní s Japoncami boli ako piko verzus čierny čaj. Malo to údernosť, drive, zohratosť a pulz. Diametrálny rozdiel a set. Mám rád, keď ma niečo takto pozitívne prekvapí. Už len GBH ostalo na dneska. To bol tiež parádny set. Už síce múti hlavičku únava, whisky a jointy, ale Angláni naplňujú status dnešného headlinera a zabijú silnú show plnú natlačených punkových songov. Troška statickejšia show ako OI POLLOI, ale značne naštartovaný dav pomôže dorobiť tú správnu atmosféru. Bavím sa. Dobre je.

Punková noc za nami. Janči to pomaly vzdáva, ja ostanem na film. Obehnem distrá a pozdravím sa s Ossiem a Evou. Troška sa zakecáme, kým ubalím a  pokolujeme ťapku. Idem teda na film. Zima pokročila a je citeľne chladno. Nájdem si spot a zapálim ku pivku. Oči už tiež troška klipkajú, ale dotiahnem to do konca. Dokument o Čurbym, ktorý sa týka samozrejme aj OEF formou rôznych výpovedí ľudí okolo festu či kapiel, ktoré na ňom hrali. Síce je to fajn, aj to pobaví, ale škoda, že to nie je poňaté viac chronologicky a informačne. Troška že by to mapovalo nielen feeling a charakter festivalu, ale aj jeho zrod, vývoj a transformáciu. Ale to by sa na druhú stranu bolo treba prehrabať tonou záznamov, fotiek a archívu, čo je skôr práca pre tím, než pre jednotlivca. Tento dokument totiž dal dokopy jednotlivec, Elis (ex ARSON PROJECT, BIRDFLESH). Podarí sa mi s ním na odchode náhodou vychytať, tak si vymeníme postrehy.

Presun k autu, kde ma počas umývania zubov extrémne vyľaká Janči, keď do totálneho ticha zahučí zo stanu taký chrapot, že mi skoro kefka vypadne. Aspoň odrátal pol tretej. Zima sa prihlási aj v noci, keď sa nadránom zobudím s tým, že si musím natiahnuť podkolienky a kraťasy, aby mi nebola zima. V spacáku do mínus desať. A v aute.

ŠTVRTOK
Budíček v znamení črevného poplachu. Milujem svoje pravidelné trávenie, ale niekedy by si mohlo dať načas. Otváram auto a prepočítavam situáciu. Nič, som na kraji pri poli, dám to v exteriéri. Nejdem riskovať. Beriem papier a vyrazím uličkou popri plote. Ako idem, vidím, že kopa ďalších ľudí zvolila podobný scenár ako ja a tým pádom sa vyhýbam nášľapným mínam v podobe čerstvých ranných kôpok. Už aj ľutujem, že takúto Indiana Jones výpravu som na seba vymyslel, ale niet cesty späť. Plot sú len dve latky, tak preleziem a dám to na druhú stranu. Lebo som inteligent. Keby to takto spravil každý, ulička by bola prejazdná celý festival. Elementárna logika, ale nečakám zázraky. Prvé aj posledné sranie vonka. Stačilo.

Keď sa vrátim, Janči sa pomaly prebúdza v stane. Vidím, že má vonka peňaženku. V domnení, že si ju tam vyhodil sám ako sa priebežne zbieral, mu ju hádžem späť ku stanu a informujem ho o tom. On ale rýchlo precitne, že mala byť v stane a po kontrole zisťuje, že je o stovku kratší. Ako spal oblečený, vyhodil si ju do stanu, lebo ho tlačila. Takže nejaký geco ho vylešoval, kým spal, otvoril stan, vytiahol ju von a postaral sa Jančimu o krásny úvod do festivalu. Ešteže karty a doklady ostali, aspoň niečo pozitívne. Janči to prijme stoicky. Aj si nasype popol na hlavu, pretože sme sa presne počas cesty bavili, že sa tu rozmohli čórky a trikrát odmietol ponuku nechať si veci v aute. Založím ho zo skladačky na benzín a život môže ísť ďalej.

V areáli osadíme raňajky, kávičku a ranný odpal. Je fajn, teplota tak akurát, akurát oblaky moc nie sú, tak slniečko praží. Čas pozrieť prvé tlaky. CORRUPT MORAL ALTAR, kde hrá aktuálny session gitarista NAPALM DEATH, je dnes číslo tri. Pre nás jedna. Anglický mix grindcore a modernejších postupov. Je to troška temné, to sa mi páči. Boli snahy o odbočky, ale znelo mi to kostrbato ako celok. Nevyvážene. Nedalo sa tomu uprieť, že chlapci vedia hrať. Set bol naporiadku, ale hudobne ma to nezobralo a nezanechali silnejšiu stopu. Zato môj tip NERVE GRIND z USA po nich bolo presne to, čo som potreboval. Surový grindcore náklep od začiatku po koniec. Ako spustili, tak vodopád z tehiel ti na hlavu. Hutné vybrúsené riffy a vygrowlovaný vokál. Hrubota. A objem. A pritom len traja. Bubeník veľkosti panda čínska tam pliaskal také klepačky, že som mrel. Spoluobčania jeho váhy u nich behajú na tých mopedov pre imobilných, tuto týpek dával kardio školenia za súpravou. Nádhera. Celé. Toto nemalo chybu a za mňa top doobedná kapela celého festivalu.

Ďalšia kapela SUFFERING QUOTA ma nebaví. Niet divu po tom, čo tu chlapci pred chvíľou vyvetrali. PODRIDO z Mexika je poznateľne živšia muzika. Rýchly fast hardcore jemne posypaný pévečkom. Nasypané v trojici, ale s takou vervou a energiou, že sa v areáli triasli lavičky. Pestré, úderné, dynamické. Zvuk ako z rozprávky doladil intenzitu tohto setu. Prísne to bolo. Škoda, že žánrovo jediní svojho druhu. Tento rok to bolo smerom k  fastcore/PV poslabšie. Preto som si chcel PORIDO obzvlášť vychytať a každá sekunda stála za to. Hustý set. Smer distro vyzdvihnúť balíček od obľúbených dílerov Dead heroes. V ňom hlavne dvojLP diskografia DAHMER, to je čistý orgazmus. Zastavím sa aj pri Twiggym, kde budem mať detašované pôsobisko. Toto je miesto, kde žije vyhrotený humor. A na tom ja fungujem. Twiggy plus jeho dream team tiež. Počas festu sa tu motám pravidelne, tu idú najlepšie zjeby. Dávam tomuto spotu desať plynových masiek z desiatich.

Auto, občerstvenie a menšia pauzička, než nasleduje blok slovenských kapiel. Keď začnú the PUBLIC, už som na lavičke s cigou a pivom. Chalani naložili svoj set v štandardnej kvalite, v akej sme zvyknutí. Teda vysokej. Síce žánrovo troška vyčnievali, ale o to zaujímavejšie som čakal reakcie. S takým prehľadom si to tam dali, že odozvu mali silnú, ľudia ich pestrú a svojskú muziku ocenili a bolo super vidieť ich hrať na tom stagi s tým parádnym zvukom. ADACTA-u tiež. Chalani tlačia kapelovanie roky, a keď vieš ako čo robíš, výsledok sa dostaví. Zahrali svoj set, ako si to videl x krát. Kvalitne, precízne, profi. Zvuk jak lusk, všetko bolo pekne počuť a za pridelený čas tam nabombardovali niekoľko songov, hlavne z novinky. Za domáci tím dvakrát dobre.

STILLBIRH počúvam od distier, ale nestiahne ma to. Pokecám u Ossieho, pripravím cigaretku na NOISEM. To musím vidieť. Ich posledný album mi roztrhal slúchadlá zvnútra. V Pešti hrali pár dní pred OEF, ale nedal by som. Keď som videl, že budú tu, slza vyšla. Takže povinnosť. NOISEM sú traja mladí chalani z Marylandu, ktorí pijú veľa piva, fajčia a k tomu hrajú extrémne nasypanú kombináciu extrémneho thrash/deathu a grindcore v modernejšom háve. Skrátka, nakomprimovaná extrémna muzika. Riffy, čo sa ti po nich krútia ruky, poháňané ľudským bubeníckym strojom v tak šialenom tempe, že nechápem ako mohli hrať chlapci pod vplyvom. Na hranie zložité, musíš byť furt posadený a samotná muzika náročná a pestrá. Ale odohraté s úsmevom na ksichte, darmo promile v krvi. Nechápal som, čo vidím. NOISEM je rozhodne kapela, ktorá dvíha latku vysoko, aj keď si to možno ani neuvedomuje. V klube to muselo trhať omietku. Set z iného sveta.

CRYPTIC VOID po nich dosť krivkajú. Úprimne, kebyže mám ísť hrať po NOISEM, asi prepotím tri tričká. V klube pár rokov dozadu to bolo troška divokejšie, tu je to dosť statické. Navyše hudobne je to tiež postavené inak, skôr do temnejších hrubých polôh a chýba tomu údernosť a dynamika predošlého setu. Nedá vytknúť nič, ale nejak to nestačí. Aspoň mne. Idem sa priebežne túlať a stretávam maďarských bratov. Tak spolu pobledneme, hodíme reč a nakoniec sa nejak preskupujeme a pri sete FINAL EXIT som zase s Jančim.

Som pod pódiom načas, set by mal bežať, ale gitarista sa ladí furt dokola a stáva sa z toho nekonečný príbeh. Už ma prechádza trpezlivosť. Aj technika, ktorý za nim príde v priebehu desiatich minút asi tak sedem krát, či už to bude. Ako chápem, mal svoj rauš, ale vzhľadom na to, čo hrali, to hrotil zbytočne. Každému by bolo jedno, ako je naladený. FINAL EXIT totiž predviedli viac performance, ako koncert. Vnímam to teda skôr konceptuálne, ako hudobne. Noise pomiešaný s bezboostrovými vyhrávkami mal svoj strih, energiu aj humor. Malo to svojské, (neviem do akej miery) improvizované a originálne kontaktné podanie. To robilo ten set tým, čím bol zaujímavý. Nie tip top naladená gitara. Troška je to možno aj v protipóle s tým celým konceptom. Každopádne zanedlho dohrali a čas sa dobehol. Pre mňa nie je dôvod počúvať to z nahrávok, ale naživo ma to bavilo. Každého. Lebo bola veľká sranda sa na to pozerať.

Staršiu vec FORWARD z krajiny vychádzajúceho slnka nedávam. Tu slnko zapadá, je treba sa ísť pripraviť na chlad. Navyše včera táto kombinácia (Japonsko a generačne staršia kapela) sklamala, takže scenár je jasný. Dlhé gate, termoponožky, ťapka a ubaliť. Späť v plnej sile pripravený na headlinerov. MISERY INDEX. Z nahrávok si to až tak nejdem, aj keď skôr preto, že som sa k tomu nejak nedostal. Kvalitatívne ale považujem túto kapelu za strop. Hudobne, muzikantsky, výkonnostne. Či ti rezonuje žánrovo, alebo nie, je vec druhá. Nemôžeš im ale uprieť ich level. Začiatok setu sledujem zboku, nech vidím na ruky Adamovi Jarvisovi (okrem iného aj PIG DESTROYER). Ten týpek je magor. Spôsob, akým kombinuje techniku a hrubú silu, čím jeho hra vytláča intenzitu jednotlivých momentov, to je proste niekde inde už. Inštruktážne video v praxi. Tam pukám a odídený pozorujem. Neskutočné niečo. Potom dám aj spredu. Celá kapela tlačí so strašnou intezitou. Songy nerozpoznávam, ale baví ma to od prvej do poslednú skladbu. Set MISERY INDEX ako ukážka extrémnej muziky tohto tisícročia vo svojej najlepšej podobe. Celé dobre.

DROPDEAD

VITAMIN X

SUPPRESSION

SIEGE

MUNICIPAL WASTE