PUNKGEN

Úvody sa píšu ťažko. Hlavne, ak sa nechceš opakovať. Ffud fest všetci poznáme a ľúbime. Jedinečná akcia v tradičnom druhom augustovom víkende. Skvelé prostredie, plno dobrej hudby, žrádla a čo je najpodstatnejšie, plno dobrých kamošov, čo sa motajú okolo muziky, či už aktívne alebo pasívne. Domáca atmosféra. Cítiš sa ako na jednej veľkej dvojdňovej party, kde ti k skvelej atmosfére naservírujú aj výdatný line-up. Keď dva mesiace pred termínom nie je nič zverejnené, potíme sa doma za monitorom. Toľko to pre nás znamená. Preto sa sem vraciame a Ffud sa mohol dožiť svojho prvého okrúhleho výročia. Obojstranná láska.

Rado nás ešte v máji na koncerte v Lovčici pozýva. Obe kapely, ale MT logisticky nehrozí. Ako INCRIMINATE si ale prestížnu desiatku nenecháme ujsť a prakticky na mieste potvrdzujem našu účasť. Fuck yeah. Termín sa blíži a nám sa skrz Oliho robotu komplikujú veci. Nakoniec musí za nami prísť osobitne sobotu poobede. Bolo aj horšie. Oproti stovkám kilometrov, ktoré niekedy s kapelami absolvujeme, je to prakticky za rohom. Zlaté krpaté Slovensko.

PIATOK
Náš odchod je stanovený na piatok štyri poobede, samozrejme sa to neobíde bez meškania, pretože sa mi troška skomplikovali veci skrz robotu. Odchádzame o dobrú hodinu neskôr a prichádzame pred siedmou. Na stagi začína set CINNAMON WIND. Chalanov poznám, tlačia solídny hardcore, znie to dobre. My ale parkujeme, hľadáme spot a staviame stany. Otvárame prvú fľašu a balím prvé brko. Nájde nás Oliver dva, s ktorým sa tu stretávam každoročne. Aj exilant Peter Há, takže blednutie v tieni pri rieke sa natiahne. Medzitým prebehne set MY O VLKOCH, ktorý znel fest dobre a troška aj ľutujem, že som neodbehol. Ale objavil sa aj miláčik Salvatore, takže to definitívne padá a idú ďalšie kolá z pálenky a brko. Ústranie a pohoda s ľuďmi. Niečo mi napovedá, že mimo pódia strávim viac času, ako pred ním. Darmo, som troška prekoncertovaný a momentálne uprednostňujem blednutie s kamošmi.

Do areálu sa dostaneme až pri sete HROBÁR. Zvuk je parádny. Chalani tlačia, ale ako sa postavím, že obzrem dačo, je dohraté. Tak zapínam už mierne intoxikované túlavé nohy a pomotám sa areálom. Vraciam sa späť na set ČISTÁ RYŽA. Páni v rokoch, oceňujem nasadenie, ale ich muzika ma ale absolútne nechytá. Nudím sa pri tom, ak mám byť úprimný. Počuť, že kapela hrá po dlhšej pauze. Respektíve počuť rozdiel medzi nimi a kapelami, čo z toho hracieho tempa nevypadli. Toto je ten môj problém s návratmi po rokoch. To ťa musí jebnúť medzi oči, ak sa v tej záplave dobrých kapiel nechceš stratiť. Status x-ročnej kapely bohužiaľ nestačí. Presný opak boli LIFE IN VACUUM. Tam bolo od prvého tónu jasné, že títo Kaňadania na sebe makajú jak fretky. Precízne, muzikantsky pestré, odohraté na neskutočnom leveli. Taký chaotic hardcore, čo sa na teba nebál použiť punkový nájeb, melódiu či sypačku. Ako sa to hodilo. Celé kompaktné, agresívne a strhujúce. Neskutočný drive a energia. Radosť sa na to pozerať. Toto ma dostalo.

Ďalšími na rade SIX-SCORE. U mňa povinnosť. Najprv ale nejaké pálenky, než pôjdem hroziť bohu do okien pred stage. SIX-SCORE je rakúsky NASUM. Grindcore preplesk jak lusk, ktorému nechýbajú nápady a pestrejšie polohy. Zahratý v trojici, poháňaný Markusovými riffmi a Nikovou dynamickou a precíznou hrou na bicích. Zvuk temný ako dvanásťhodinová šichta v bani. Hustota najvyššieho stupňa. Každý song je odistený granát hodený publiku. Milujem takéto tlaky. Obzvlášť vyniknú na festivale s hc/punk zameraním, aj keď nechcem Ffud nejak žánrovo generalizovať. Inými slovami, toto bol hrubozrnný rozjeb a neskutočne živelný set. Za mňa SIX-SCORE na stagi piatkový top. Bez debaty.

Odoberáme sa k stanu, ktorý je tento večer pod Viktorovou taktovkou. Nejak ale míňam sety. Furt, keď som došiel obzrieť, čo sa deje, tak prebiehali prípravy. Alebo som bol niekde festivalovo stratený. Navyše časovo je to úplne inde, ako podľa rozpisu. The ILLS ale našťastie vychytávam. Nevidím celý set, prichádzam niekedy v polke, ale pohltí ma to automaticky z príchodu. Inštrumentálny post rock. Menia sa polohy, nálady, emócie. Hudobná aranžérska odbočka kade tade a silne skomponovaná a vyhratá muzika. Atmosféra v stane je doslova magická. Doslova sa ťa tie tóny dotýkajú. Silný koncert. Prvý v stane a hneď tak takáto lahôdka. A to nehovorím preto, lebo tam hrá na gitaru južanský krajan. Proste to tak bolo.

Spať pred stage, kde začína DISCURE. Polovica SIX-SCORE (bubeník plus gitarista na vokále), takže otáčky boli. Ale nápadmi u mňa poslabšie a nejak to malo podobný feeling ako ich predošlá kapela, tak to stratilo na sviežosti. Výkon bol profi, ale odrážalo sa to odo mňa. Ešte som bol odídený z the ILLS. Brko, panáky, spoločnosť. Z toho ma vytrhnú prvé tóny KULMA, tak to idem obzrieť. Klasicky agresívny set v ich podaní. Rýchle a priamočiare songy fastcorového razenia, ktoré driapali trávu. Čo čakať, keď je to personálne prezlečená SHEEVA YOGA mínus mužský vokál plus ženský vokál. Napriek pokročilému tehotenskému brušku odkričané na jednotku. Hudobne kus inde samozrejme, ale títo muzikanti šlapú ako stroje a je radosť vidieť ich v akomkoľvek projekte. Čo sa stagu týka, na dneska dohraté.

V stane chcem vychytať Maťa, aka EDŮV SYN. Sú ale nejaké technické komplikácie a všetko sa naťahuje. Obsedávame, debatíme, pivkujeme a ja balím jeden za druhým. Nakoniec sa dozvedáme, že set sa presúva na zajtra. Môžu ísť VOLE, na ktorých tiež čakám. K stavu rozjebanosti sa začína pridávať stav únavy. Nech je to tu. Chalani to s prípravami nenaťahujú, ale aj tak sú tri hodiny, keď sa pustia do toho. Únava ide okamžite bokom. VOLE trieskajú jeden song za druhým a stan sa mení na vojnovú zónu. Ľudia lietajúci priestorom, ľudia na konštrukcii. Nosná kovová tyč sa prehýba pod náporom šplhačov. Ľudia lietajú do kapely, aparátov, bicích. Bubeník v jednom momente nevydrží a  odhodí kotol do davu. Prichádza zvukár v snahe zrušiť koncert, lebo miestami to vypadá, že stan a aparát to fakt nedajú. Nakoniec sa troška ukľudnia emócie a za pomoci pár ľudí chrániacich aparáty vlastným telom sa pokračuje. Napriek pokročilému času zahuhlaný surový agresívny hardcore/punk v podaní tejto českej kapely, za výdatnej pomoci davu, takmer zdemoloval stan. Epické. Kto nevydržal, môže ľutovať. Rozhodne jeden z najsilnejších momentov tohto ročníka.

VOLE bola krásna bodka za celým večerom. Špeciálne na tu moju vytrepanú hlavu. Ešte debatíme v areáli medzi chálkami, ale po štvrtej musím skonštatovať, že nevládzem. Nie som najmladší, na nohách od siedmej ráno. Opúšťam partiu, kde som najstarší, oni majú energie ešte dosť. Ja nie. Som zrelý akurát umyť zuby a zvaliť sa do stanu.

SOBOTA
Ráno je výpek a dusno. Budím sa niečo pred deviatou, aby som troška vyvetral. Akonáhle precitnem, ozvú sa telesné funkcie a so spaním je koniec. Až skoro päť hodín som si pospal. Čo už. Tak to na festivaloch chodí. Našťastie Ffud sú len dve noci, takže nedostatok spánku sa nestíha prejavovať ako pri štvordňových záťahoch. Budíček, toika a po ceste späť preverenie spŕch. Voľné. Famózne. Dolepený som celý z toho tepla. Včera bol výpek celý deň, dnes to má byť rovnako. Navyše dnes sa pred ním pol dňa neschovám ako včera, takže chcem sprchu. Potiť sa síce neprestanem, ale aspoň sa bude potiť čistý.

Spokojný a osprchovaný vyťahujem ovocie a karimatku. Tieň, nábrežie, raňajky a debaty. Sobotná pohodička, než sa začne program. Od Oliho prichádza správa, že stíha dojsť načas. Nemusíme sa báť machinácií s hracími časmi a to prispieva k všeobecnej pohode. Pohoda, brko, lehárko. Bohužiaľ žiadny chilli contest a Adrik celý deň musí reagovať na otázku, prečo. Ak som pochopil, tak preto, že do toho musí ľudí naháňať. Má piči, dovolenkuje. Legitímne. Papriky môžeme žrať aj bez neho. Len tak, z čistej pasie. Snáď na rok.

Deň otvára o jednej DÁŠA FON FĽAŠA. So svojimi špeci príhovormi a  mierne improvizovano-chaotickým prevedením. Poklad z Malej Fatry so španielkou v ruke. Poznáme. Sto krát povedané, sto krát napísané. Dášo je pán svojho remesla a jediný svojho hudobného druhu, ktorý ma kedy oslovil. Jeho songy majú do seba proste niečo viac. A hlavne, sám hrá s nasadením kapely. Ak sa niekedy dostane slovo akustik punk do slovníka, bude tam k nemu jeho fotka. Po ňom idú východniari FAT. Na nich som nesmierne zvedavý. Na naše končiny netypická hudba a to sludge. Existujú už pár rokov, ale až pár dní pred festom vypustili konečne vonka nahrávku. Tá je výborná, odporúčam. Rovnaký bol aj set. Mal len jedinú chybu. Že hrali za svetla. Tomuto by tak sedela tma a pozdnejší čas, až hrôza. Ale nie vždy sa dá a  dramaturgia ťa tiež niekedy nepustí. Každopádne za cca polhodinku tam do toho slnečného svetla naliali kýble temnoty. Silné a nápadité riffy a pomalo pulzujúca rytmika. Podladená hluková stena, ktorá tlačila mozog na temeno. Výborný zvuk to celé podtrhoval. Prirovnanie k PRIMITIVE MAN úplne na mieste. Som rád, že sa popri MÖBIUS objavila ďalšia kapela tohto typu. Chcem viac. Nahrávok aj koncertov. Výborné.

BAESTIEN z Česka idú tretí. Kombinácia hlavne pomalších ťažkotonážnych momentov s crustovými výpadmi v dlhších kompozíciách ma baví. Hlavne tie pomalšie časti, kde kapela rozpletá atmosferické prvky. Má to svojsky temnú náladu a opäť by tomu viac svedčala tma, ako tridsaťpäť v tieni. Napriek tomu sa im darí prenášať feeling do priestoru a set plynie pekným tempom k svojmu nevyhnutnému koncu. Ďalší v poradí na dnes W.A.B. Tí na stage nanosili osem chladničiek (rozumej biele gitarové bedne). Upravili bicie, tuším majú aj vlastné. Dvojica hrajúca nejaký surový punk, baba s  gitarou za mikrofónom a spievajúci bubeník. Síce veľké teátro okolo, ale muzika záživná ako návod na mikrovlnku. Nemastné, neslané, bez štipky korenia. Hudobná nuda ironicky podčiarknutá snahou o bombastickosť. Ani nedopozerám.

Ideme odniesť veci za stage a kľučkujeme pomedzi gear Španielov, ktorý je všade okolo. Ako sa chystáme, stage obsadia PHANE z Kanady. To je už kus inde. DISCHARGE punk. Má to grády a energiu. Skladby sú síce podobné, ale pri muzike založenej na disbeate sa tomu moc nevyhneš. Ale inak solídny bager, ktorý sfúkol prach z nášiviek. Náš čas. Nachystáme sa rýchlo, začneme, ale hneď po intre nabehne Pipo a stopne nás. Dole pod pódiom je vypnutý týpek. Bol tam už cez zvukovku. Odrátal som set v domnení, že drieme. Ale jeho regulérne vyplo a nie je na tom najlepšie. Prichádzajú saniťáci a dosratého ho v mimóze nakladajú a berú k sanitke, aby po ceste stihol ešte čo to vygrcať ležiac na nosítkach. Goregrind. Môžeme pokračovať. Spustíme odznova a celé to prebehne rýchlo. Bavíme sa setom, zahráme podľa mojej mienky dosť pohode a bez chýb. Dole pod stagom pohyb, atmosféra výborná a celé to vo mne zanechá silne euforické momenty. Ďakujeme Ffud, bolo to skvelé. Nezabudneme.

Pobalíme a uvoľňujeme miesto NAILED IN z Chorvátska. Sledujem zboku, kde mám v tom ukrutnom výpeku tieň a tým pádom aj pohodu na predýchanie kyslíkového dlhu. S brkom v ruke, ako inak. NAILED IN strašná nálož. V rýchlom tempe naložený hardcore s jednokopákovými fast sypačkami. Rozdávalo to rany roxorom. Dynamické, úderné a priamočiare v tom najlepšom slova zmysle. Energetická lavína, ktorá brala so sebou všetko živé. Takto má jedna hardcore showka vypadať. Tlak, agresia a intenzita. Skrz stage si s Olim vymieňame veľavravné pohľady. Premium deluxe set. S odstupom času ľutujem, že som nezobral aj nejaký asfalt. Beda mi.

Odnesieme veci a prezliekam si prepotené tričko. Dnes už tretie. Rozhodneme sa ostať v tieni, pri rieke je fajn a aspoň troška únik pred šialenou teplotou tam vonku. Na dnes hlásená aj búrka. Uvidíme. Máme dohraté, takže s Olim a Dejvom pliaskame pálenku a ja balím v pravidelných intervaloch. Festival začína popri nás plynúť svojím tempom. Motáme sa areálom, dávame žrádla a pivká. Pristavím sa pri Twiggym po platňu, je tam aj Adrik, Yago či Martinčania. Zakecáme sa a prichádza búrka. Dvíha sa vietor, rýchlo sťahujeme platne a textil pod stan. Zanedlho brutálne leje a vietor sa tak opiera o stan, že ho šiesti v električkovej póze držíme, aby neodletel. Medzitým prebehne set KULTRA a znelo to zaujímavo a pestro. Ale moknúť nebudem. Polhodina búrky odznela a odchádzam odložiť platňu. Pri aute stretávka s Olim a Salvatorem na ďalšie kolo intoxikácie alkoholom. Hladina stúpa.

Už v peknom opojení odbehnem na set RATS GET FATs. Chalanov mám rád a teším sa, že dnes tu zahrajú. Po dlhšej pauze majú tri koncerty, než Vydra vymení Anglicko za Nový Zéland. Jeden je tu. Takže to nechcem vynechať. Všetko mi píše. Set, svetlá a čerstvo ubalené brko do tých panákov. RGF hrajú tak, ako keby ani nemali výpadok. Zohrato, posedene a s prehľadom. Pauza im neubrala na sile. Túto odnož hardcore si až tak nejdem, v ich prípade je to ale výnimka. Bavia ma. Škoda, že len taký letmý návrat na tri akcie. O to som radšej, že som ich set zachytil. Čo bolo vzhľadom na moju mentálnu roztečenosť celkom výkon.

Späť k autu, kde pokračuje party. Fľaše kolujú a my vo víre zábavy za pohľadu nechápavých okoloidúcich púšťame z repráku rave a hiphopy. Vyjebeme posledné zásoby pálenky a dáme sa na idiotov, kým zahrajú prakticky oba headliny. DAVOVÁ PSYCHÓZA doznieva z diaľky a bije sa s našou elektronikou. Nevidím ani notu. Dávam reparát dva týždne neskôr u nás doma v Slimáku. Uspokojivé, ale nemám k tejto kapele špecifický vzťah, takže pri tomto označení ostanem. Skalní si ale na Ffude isto prišli na svoje. D.O.A. prichádzam niekde ku koncu setu, ale zvukovo mi to príde zbité dokopy a nejak sa na tú pomútenú hlavu neviem v tom zorientovať. Priznám sa, nejak mi je to zrazu všetko jedno.

Tak ma to zaveje do stanu. Tam prichádza pravý bizár. Francúz OCTOPOULPE žijúci v Južnej Kórei. Jednočlenný projekt, ktorý vypadá asi takto. Týpek s chobotnicovou maskou na ksichte hrá na bicích, ktoré sú trigrami poprepájané s videoprojekciou. Ako do toho mláti, na veľkom plátne svojou hrou spúšťa video sekvencie so zvukovou stopou. Takže vidíš, ako hrá naživo bicie a  do toho z aparátov pliaska šialená dostrihaná muzika, ktorú ani neviem zaradiť (garáž punk/hc seknutý math rockom!?) a z plátna na teba hulákajú ľudia vokály zo skladu či supermarketu alebo týpek nakladá basové linky v kaviarni. V tom mentálnom stave čistý trip. Odišiel som od seba. Toto mi bolo z viacerých strán odporúčané a musím uznať: všetci ste mali pravdu. V živote som niečo také nepočul. A hlavne nevidel. Odchod.

Presúvam sa späť pred stage na ABORTION. Domáci stand-up grindcore. Tu je tiež zbytočné sa rozpisovať. Krátke a úderné grindcore songy prekladané vtipnými komentármi od Lepru či Libora. Najviac ma samozrejme baví pozerať sa na Mira za bicími. Čo tento človek dokazuje, to je v piči. Rytmičák musí plakať, už keď počuje, ako sa rúti dole schodmi na skúšku. Fuh, či ho vyklepal. Chalani to nenaťahujú a po dvadsiatich minútach je po všetkom. Bravo.

HIBAKUSHA ma nebaví z nahrávok ani naživo. Vynechávam. Navyše sa zatúlam ku chalanom zo SIX-SCORE a pri ich dodávke s pivečkami zadelíme solídnu debatu. Čas pri nej utečie tak rýchlo, že sa v určitom momente spamätám, že hrajú ONANY BOYS, ktorých som chcel vidieť. Tak sa rozlúčim, odbehnem, ale akonáhle stojím pred stagom, zaznie posledný úder do činelu. Stíham očividne. Tak nič. Idem do stanu, že pozriem náhradný set EDŮV SYN, ktorý včera nevyšiel. S krížom po funuse. Aj tu dohraté. Kurva. Chcel som to stihnúť. Troška si to aj vyčítam, no na druhú stranu sa málokde viem tak stratiť, ako na Ffude. Bez ohľadu na to, že sme na kilometri štvorcovom. Kúpim posledné pivečko večera a ubalím poslednú cigaretku. Finále festivalu je tu.

NEDEĽA
Druhý deň ráno sa budím relatívne svieži, vzhľadom na to, čo všetko som do seba včera nalial. Hlavne, že som vypil veľa vody. To bolo kľúčové. Potrebujem sa vrátiť domov čím skorej a posádka ma inštrukcie prísť k autu najneskôr o desiatej. Nakoniec sme o takom čase sme aj pobalení a nachystaní, ostáva už len dychová skúška u Adrika. Ten by si s tým testerom mohol nedeľu doobedu rozložiť aj stánok. Nula celá nula nula. Famózne. Môžeme ísť. Oli sa pohne neskôr, ešte tam je zbytkový. Doma sme rýchlo. Ešteže Sereď je tak blízko.

Čo dodať záverom. Ako som písal v úvode, všetci vieme, prečo sem chodíme. Pravidelne. Rado, Pipo a celý Ffud team odvádza úžasnú robotu. Vytvorili a udržujú skvelý festival, kde máme možnosť sa raz za rok stretnúť a absolvovať ultimátnu party a kolektívny rauš. A budem sa opakovať, vedia presne, ako to celé spraviť. Práve vďaka tomu je Ffud fest aký je. A práve preto sem chodíme. Dúfam, že chalani len chytajú dych pred rozbehom na druhú desiatku. Neviem ako oni, ale my sme nachystaní.