PUNKGEN

Ahojte. Dúfal som, že to napíše niekto iný, že si prečítam aký brutal set som zajebal, ale nedá sa mať všetko. Normálne by som sa na to vybodol, ale je mi trochu smutno nechať takúto akciu ako Hurhaj v Seredi bez zápisu. Navyše, keď táto akcia, to bol vlastne taký cca žánrový mini festival experimentálno-hlukovej hudby s tendenciou pokračovať.

Predpokladám, že väčšina zaregistrovala nápad Ffud teamu dať dokopy túto akciu s tým, že na sociálnych sieťach riešila priamo s potenciálnymi účastníkmi potenciálny lineup. Tak sa to celé utriaslo a na zozname som sa objavil aj ja. Zhodou náhod s Marošom NOITTom zhruba cca v tom istom čase dohadujeme kolaboráciu s chlapcami zo SEDEM MINÚT STRACHU, a táto akcia nám na to pasuje ako riť na šerbeľ. Od organizačných dohadov k realite ubieha čas neskutočne rýchlo a ja sa v studenom pote a búšením srdca zopár dní pred akciou prebúdzam s letargie a skladám gear a vydumujem nejakú tú štruktúru akú by môj potenciálny set mohol mať. Dávam niečo dokopy a až v noci pred akciou o cca 3am sa mi to podarí zahrať tak ako si to zhruba predstavujem.

Po príjemnej a zábavnej ceste prichádzame na miesto diania, zvítavame sa, zoznamujeme, vybaľujeme fidlátka a dáva sa dokopy poradie. Ako služobne najmladší som si vyprosil prvé miesto a pomaly idem na to. Trému mám takú, že aj bicykel by sa o ňu dal oprieť, ale z už predošlých skúseností viem, že bez nej to proste nejde. Obstík USNU? ma povzbudzuje s tým, že tie pocity možno znamenajú to, že sa teším, čo je vlastne tiež fajn interpretácia a možno to tak nejak aj bude. Rozhodne keď na miesto diania prinesieme môj stôl s krabičkami a začneme zvučiť dostávam sa pomaly do takého zvláštneho napätého kľudu a keď sa ozvú prvé hluky všetky pocity idú bokom. Mám hodnotiť sám seba? Ja som to dal najviac ako to za daných okolností šlo. To, že som jeden text odvrieskal do nezapojeného mikrofónu, to, že hluky, čo mali znieť ako výbuch z kanóna nezneli a úplne spočiatku zanikali? No čo už. Mne osobne sa záver môjho setu páčil najviac. Odletel som úplne kdesi na druhý koniec vesmíru, čo je stav ktorý na tomto milujem. Po skončení pekný potlesk. Ja som bol spokojný.

Po mne idú SUMA. Nemôžem nespomenúť moje zoznámenie s touto prazvláštnou a efektnou formáciou. Používa sa aj pojem, že superkapela. Peťo z MY O VLKOCH. Tomáš a Kaco z NIČITEĽ. Janka a Laura (občas Marek) SUPRAPHON FAMILY. Na Ffud feste 2018 kukám na program a na asi predposlednej priečke nejaká SUMA. Vravím si nepoznám ani názov, idem spať mám dosť všetkého. Na druhý deň stretávam NIČITEĽov a trocha nechápem, keď rozprávajú o tom ako hrali a tak. Po nejakom čase sledujem na YT pekné čiernobiele videjko z Ffudu od DééXGéé a práve vystúpenie SUMy. No myslel som, že umrem od hanby, že som o niečom podobnom ani nepočul, a že som išiel spať a nechal si to újsť. No nevedel som no a bolo mi to patrične ľúto. Neskôr ich vystúpenie dobieham v Košiciach na Xichtoplesku a konečne prichádza spokojnosť. Rovnako a možno ešte lepšie si ich užívam aj na Hurhaji v Seredi, kde ich set bol naozaj skvelý. Príjemne vyvážený mix niečo ako cca postHC (basa a bicie) a noise (škatuľky a píly) plus Peťov spev, ktorý to skvelo nakopáva. Ich hudba je na počúvanie veľmi príjemná až by som povedal, že uchu lahodiaca, pričom je samozrejme dosť temná a vyvíjajúca na poslucháča patričný tlak. Pred kapelou je umiestnené plátno na ktoré sú premietané videá. Keď som SUMu videl prvýkrát, to plátno a to ako Supraphoňáci hrali so sláčikmi na píly, veľmi silne to vo mne evokovalo staré undergroundové zoskupenie DG307, ktorá prechádzala vicerými formami, a jednou ich podobou, zaznamenanou na albume "Dar stínům", kapela (violončelisti a spevák recitátor Pavel Zajíček) vystupovala za bielym plátnom, na ktorom bolo vidieť iba ich tiene. Teda, krásny aj keď asi nevedomý historický odkaz. Koncert výborný. Bolo fakt cítiť skvelú náladu v kapele.

Nasledujú SUPRAPHON FAMILY, dvaja fialoví ufónici ničiaci cukríky kladivom a pružinou na kuchynskom plechu. Totálne zabijácky set. Alebo performance? Kratučké, krásne, namakané, efektné, chytľavé, vyvážené ... Je to na YT. Radšej raz pozrieť.

Naseduje noizchester 7MS (v malej pozmenenej formácii, kde na mikrofóne ručí Vlado, ktorého ste mohli vidieť aj Košiciach na Sacred feste) v kolaborácii s chlapcami z KRAJNE ČIERNO, Maroš NOITT a KERO a mojou maličkosťou. Po menších problémoch so zvučením ideme na to. Rozbieha to Maroš a Vlado. Pridávam sa ja a vlastne pomaly aj zvyšok ansámblu. vrství sa to vrství a prechádza do totálneho inferna, keď už sa zdá, že to konči, Jano to svojou hrou na bicie posúva do ešte väčšieho šialenstva. Pri siedmych hlukeroch mať pod kontrolou svoje krabičky zdá sa byť nemožné a aj sa občas ocitám v menšej kvázi skepse, že o co tu go? ale po zopár sekundách prichádzam k osvieteniu typu, že wtf? čo to tu ťaháš nejaké svoje egoistické kokociny. Uži si to!!! a tak sa zase prebúdzam až kdesi na konci v tichu. Nechápem nič. Smejem sa jak debo. Nezabudnuteľný pocit.

Skladám fidlátka ako v sne. Hučí mi v hlave. Som totálne spomalený. Idem kuknúť na USNU?. Šialenstvo pokračuje. Obstík na nás vybaľuje jeho noisové ucelené "pesničky". Noise, vresky, DIY noise hračky. Namakané. Videl som ho prvý krát a nič iné ako to, že to bola bomba sa nedá povedať. Srandovné príhovory cez pauzy to zvláštne korenia a vytvárajú dosť zvláštny kontrast s tým, aké zverstvá do nás USNU? láduje. Ďalší skvelý set.

Nasleduje kapela ZABLOUDIL(A), o ktorej som doteraz vedel jedine akurát to, že v nej možno asi kedysi pravdepodobne hral Ádo z MASSOLy. Popísať nejako rozumne tvorbu tohoto tria je dosť ťažké (ako vlastne u všetkých zúčastnených asi, už začínam chápať prečo nikto nechcel písať report, aj ja sa tu vlastne najviac vypisujem iba o vlastných pocitoch). Bolo to dosť z každého rožku trošku, rozhodne sa mi vybavuje skvelý pocit z toho ako každý z tejto kapely dával do vystúpenia to svoje a nebol iba nejakým doprovodom. Počnúc Kobylkou na bicích, ktorý zvuk tejto kapely posúval až by sa dalo povedať do modernejších vôd, zbavených nejakého pozlátka, resp. skôr nánosu zašlých čias. No a končiac skvelým výkonom elegantnej pani za mikrofónom, ktorá tomu teda dodávala úžasnú živočíšnu šťavu. Takže ďalší skvelý zárez tohoto večera.

Nasleduje NOITT a jeho noisový set. Krabičky a laptop. Noise jak noha. Hypnotizujúca temnota. Zaujímavé na tom bolo to, že nešlo o nejaký extra dynamický cut up noise, no (aspoň pre mňa) to ani raz neskĺzlo do nudy. Je diskutabilné do akej miery to bola improvizácia a do akej to bolo architektonicky vyskladané. Mňa to bavilo od začiatku a čím ďalej tým viac. Je jasné, že po toľkých efektných vystúpeniach, toto vystúpenie mohlo pôsobiť trocha statickejšie, ale zase ako kontrast k všetkej tej energii celého večera to vyznelo super.

3 ONANY BOYS, ktorých na stage bolo das sedem asi predviedli parádnu zmes plastového krabičkového noise, drevnatého noisecore a plechového jazzgrindu (pridal sa aj Ádo so saxofónom, neviem, či takto hrávajú stále, či to len teraz). Krásne bolo vidno ako sa z tej uletenej masy hudby pomaly vykresáva niečo vyladené na mikrosekundy. Tisíc osemsto krátkych trekov poprefackávalo unavené publikum. Predviedli niečo na čo sa určite rád pozriem znova.

MASSOLA na záver. Unplugged show. Saxík a Bicie. Ádo a Viki. Neskutočná nálož rýchlosti a techniky. Krásna súhra. Keď sa vezme koľko všetkých efektov bolo v ten večer zapojených a koľko decibelov sa v ten večer vypálilo do ľudí, a keď už som niečo hovoril o kontrastoch, tak toto vystúpenie bolo niečo úžasné a osviežujúce. Krásna bodka.

Tak ako aj celý večer. Jedna z najlepších hudobných akcií aké som v živote zažil asi. Takže ja dúfam, že ešte budú ďalšie Hurhaje v Seredi. Obrovská vďaka organizátorom Radkovi, Timei a Pipovi. Držím palce při ďalších akciách. Majte sa fajne!!