PUNKGEN

Písať po takmer troch rokoch nejaký live report, celkom sranda. Takto raz chytím smartphone do ruky a tam otázka, či nedôjdeme zahrať na benefičnú akciu na podporu Ukrajiny. Do Košíc. Say no more, do piče. Jasne, že keď je ponuka po dvoch rokoch neaktívneho koncertovania a ešte do Košíc, a ešte pre takúto vec, sme hneď na palube. Síce mám kus obavy skrz covid, na ten každý zabudol, ale predsa len, človeku to hrá na pozadí, že to nechce dotiahnuť domov. Nevraviac že pár dní pred akciou sa to celé ešte komplikuje, pretože Jakub je pozitívny a nevieme, či bude negatívny v deň koncertu.

Nakoniec to všetko dopadne dobre, Jakub je deň pred koncertom negatív, tak dávame skúšku a definitívne potvrdzujeme. Pot opadol. V deň akcie ideme dvomi autami, Oli berie separátnu posádku z Fiľakova. Po ceste sa bavíme o súčasnej situácii, pred nami ide auto s ukrajinskou značkou a mávajú nám z neho deti. Môj syn sa deň predtým hral v parku s deťmi z Ukrajiny. Tlačil som slzy do seba. Vtedy v parku aj v tom aute. Osobne za seba, ja som z  toho v piči. Doteraz. A aj zrejme dlho budem, ako relatívne stále čerstvý rodič mi to príde extrémne hrozné. Hroznejšie sú už len reakcie a odozva zo strany kadejakých tragédov, ale to by som sa tu musel inak vygrcať, tak to radšej nechajme tak, a ďakujme bohu, v ktorého neveríme, za našu sociálnu bublinu a rodičov, ktorí z nás vychovali empatické bytosti a nie ľudský odpad.

Prichádzame na miesto. Presne keď prídem pred klub, uvoľňuje sa mi pred nosom parkovací spot. Win. Prichádza Oli a nahádžeme dnuka veci. Som zvedavý, či niekto bude dodržiavať akékoľvek opatrenia, ilúzie si nerobím žiadne a dnu sú všetci bez rúška. Nechať si ho na tvári je absolútne zbytočné. Na druhej strane je dnuka tak suchý a zafajčený vzduch, že kvapôčková infekcia zomre tak tri centimetre pred ústami. Neriešim, uvidíme, doma plný šuplík samotestov. Dýcha sa tu ale fest napiču. Už som aj zabudol, aké je to sedieť v takejto dymovej kobke. Vykladám merch vedľa printov na benefičný predaj a Adrika, ktorý spravil famózne wrapy. Síce neskôr pod vplyvom pivečka bledne, že ma z toho jeho chilli nepáli huba a sype si popol na hlavu, že slabé spravil, ale ja mám hubu celkom plechovú. Mňa štípe hlavne keď ide von, takže Adrik, odkaz pre teba: zaštípalo, neboj. Len na druhom konci. Zanadával som si druhý deň, keď mi horela manžeta. Všetko je dobre.

Večer otvárajú TEUFELSMAUER. Táto kapela si získala moje značné sympatie už od prvého počutia. Bodaj by nie. Má to všetko, čo od blacku šmrncnutého punkom potrebuješ. Husté riffy s hitovým potenciálom, ktoré sa zapíšu do pamäte, atmosferický sound a bubeníka, čo vie, ako naklepať solid blastbeat. Popiči celé. Chalani síce len v dvojici, čo troška pôsobí na stage komorným dojmom, ale muzika hovorila za seba. Má to drive, feeling a čo je hlavne, zoberie ťa to niekam a to je podstatné. Celkový dojem kazí to, že stojím na boku, kde počuť vokál úplne minimálne. Inak výborný set. Teším sa na ďalšie, ktoré uvidím. Na hrad.

Nastupujú DRUGS. Výmena kapiel na stagi celkom ide, takže sú nachystaní rýchlo a púšťajú svoj set. Zvukovo celkom monolit, na nahrávke mi to prišlo kus žánrovo pestrejšie, teraz mi to dosť evokuje taký ten temný crust. Celkovo to má naživo viac crustový feeling, ako si pamätám z audia. Inak je to ale zohraté, posadené a šlape to ako hodinky. Vidím prvýkrát Turča so strunným nástrojom a Prasiaka pre zmenu bez nástroja, len s mikrofónom. Celkom zmena. Skladby im pekne odsýpajú a vtiahne ťa to. Ani neviem, ale ich set ubehne dosť rýchlo. Pravda je, že si popri tom chystám stojany a činely, aby som ušetril čas. Tak odbehujem. Ale celkovo solídny výkon, DRUGS sa zapísali. Mám pocit, že na východe vyrástla ďalšia kvalitná kapela. Respektíve tri, ak mám byť presný a zarátam komplet line-up mimo nás. Východ ide bomby.

Na rade sme my. Napodiv nemám trému, a to som bol mega stresor. Zrejme pauza a to, že mi ako rodičovi už nejaký set nepríde taký podstatný, ako voľakedy. Neviem, fakt sa divím. Alebo sa cítim, keďže sme tieto songy hrali v skúšobni dobre že nie pomaly dva roky. Ktovie. Každopádne som dosť vyrovnaný, keď začíname, čo je celkom príjemná zmena, hah. Set ide, kto je kus nevyrovnaný je Oli. Tu a tam sa sekne, ale to preto, že nevypil. Inak by bol naporiadku. Troška je z toho nesvoj, ale nemyslím si, že to bolo vôbec viditeľné/počuteľné. Nesvedčí mu hranie na triezvo. Nabudúce už šofér nebude. Hralo sa inak perfektne, prehráme nový materiál plus jeden cover. Odozva ľudí je skvelá, aj keď vidím tak pár metrov pred stage. Atmosféra v miestnosti je epická, ľudia sú hladní po muzike a je to vidno. Košice sú proste skvelé miesto na tieto showky. Bodka.

Uzatvoriť to dnes má OTRAS. Napriek tomu, že zídeme zo stagu skoro (náš set mal "až" dvanásť minút), tak príprava na ten ich sa naťahuje a  nakoniec začínajú fest neskôr oproti plánu. Ale už vybehujú, tri krát warpaint plus jeden krát vrece a slučka na hlave a môžeme začať. Chalani sú mladší ročník, ale páči sa mi, že dobre vedia, čo chcú hrať a ako to má znieť. Miestami je to dosť primitívne, ale to je predpokladám plán a tak to má byť. Preto to znie tak priamočiaro, úderne a intenzívne. Riffy zabalené v najjednoduchšej rytmike pretkané pre-echovaným vokálom. Nič komplikované, cieľom je zasiať mor. Má to byť hlavne surové a nepríjemné, a toho sa ti dostane požehnane. Dobre to bolo celé od začiatku po koniec. Amen.

Akonáhle je dohraté, Oliho posádka balí. Dejv ide do Popradu a ja sa vraciam sám s Kubom, takže si dáme gentlemanskú dohodu, že pol dvanásť odchod. Tak sa medzitým socializujem, kupujem jedny z posledným wrapov, prispievame nákupom printov a do kasy ide aj náš cesťák plus peniaze z predaja merchu. Medzitým príde Prasiak, ževraj som najvhodnejší na jednu úlohu a za pár minút dávam nejaké rýchle interview do kamery pre nejaký dokument, resp. pre nejaké vizuály súvisiace s utečeneckou krízou. Najprv som mal fázu, nakoniec som sa roztliachal, tak asi všetko dobré. Snáď to niekde uvidím. Pokecám s kým môžem, rozlúčim s kým ešte jesto a o pol dvanásť ideme.

Po ceste samá srnka, tak som nastrelený a oči v pozore. Nakoniec vysadím Kuba v Rimavskej a zdatne to dám domov, kde ešte vypliaskam jedno nočné pivo s brkom na terase a troška reflektujem. Každopádne ako tam sedím, premýšľam, že je príjemné vrátiť sa späť do nejakej funkčnej reality. Zaujímavý pocit, keď sa život vracia do normálu. Teda, aspoň pre niekoho. Dúfam, že to tak bude zanedlho aj pár km od nás na východ. Ak z toho plynie nejaké ponaučenie, asi to bude, že netreba brať veci za samozrejmé.

PS: Druhý deň chalani píšu do benefit chatu. Vyzbieralo sa dosť, na moje prekvapenie teda o dosť viac, ako by som predpokladal. To ma fest zahrialo pri srdiečku. Ďakujeme každému, kto sa zúčastnil a prispel. Takisto, ak máš stále možnosť nejak pomôcť aj osobne, finančne alebo materiálne, pomôže to. Dík.

Putin skap!