5.7.2023 OBSCENE EXTREME 2023; Trutnov @ Bojiště
Autor: Fog | Pridané: 24.7.2023 | Počet videní: 687
Asi nemá význam OEF ospevovať. Každý, kto zažil, vie. Kto nie, tak by mal. Ostatne, v mojich reportoch sa nikdy superlatívmi
na tento festival nešetrilo a už by som sa len opakoval. Tona skvelej muziky v najlepšom festivalovom areáli v mega pohodovej
atmosfére s kopou kamošov naokolo. Pár dňový únik od reality, kde sa môžeš naplno ponoriť do víru festivalu a nechať za sebou
všetky svoje trampoty a patálie. Preto sem rád chodím a udržujem tradíciu každoročnej návštevy od 2007 (s výnimkou koronového
ročníka). EOF je len jeden. Treba okúsiť na vlastnej koži. Raz vidieť lepšie ako stokrát počuť. Alebo čítať. Tradične si však môžeš prečítať
môj nie bars stručný report. Tak to mám rád, ale pokúsim sa držať sa s rozsahom na uzde. A keďže človek je tvor vizuálny, tak prihodím
aj nejaké nekvalitné fotky. Tie kvalitné si dohľadáš sám.
STREDA
Broukovište pri mojom stane |
Idem trasou ako minulý rok, smer sever, aby som vyzdvihol ľudí. Vyrážam po deviatej, Monika aj Paťo nasadajú po ceste. Tá ubieha
celkom rýchlo, zhruba tridsať kilometrov pred cieľom nás chytí ohromná búrka, do Trutnova prichádzame pol šesť a prší statočne.
Stan nechám v aute a počkám, kým prestane. O ôsmej by malo byť po daždi, tak aspoň vybavím vstup a hodím do seba prvé chálo a pivo.
Na pódiu sa hrá už od štvrtej v rámci Old school metal forever tematickej stredy. Moc tomu ešte nevenujem pozornosť, lebo prestalo liať
a tak si môžem ísť poskladať stan, ktorý končí za Twiggyho distrom, kde máme základňu.
U Prchalovcov |
Stan postavený, rum otvorený. Poblednem pri distrách, vykecávam hlavne s Prchalovcami, nevidel som ich rok. Večer ubieha, som skôr
bokom, z pódia tam dozadu aj tak všetko pekne počuť. Presúvam sa pred stage až na set posledných troch kapiel. Najskôr HELLRIPPER.
Zachytil som odporúčania a neboli vôbec mimo. Hlavný mozog je mladý, 27 ročný chalan, ktorý sa obklopuje muzikantami a produkuje
heavy/thrash/black/speed metal. Proste originál metal. Žánrovo kus mimo mňa, ale show je profi, pozerá sa na to dobre, výkon kapely
neskutočný a človek sa neubráni podupkávať si stále nohou. Na kapelu sa strašne dobre pozerá, špeciálne na bubeníka, ten je riadny zver.
Bavilo ma to po celý čas.
HELLRIPPER |
Nasledujú Nemci HOLY MOSES. Už tu hrali, vtedy som ich vynechal, teraz by to bolo trestuhodné, pretože vypustili tiež poriadnu
vlnu thrashmetalu, na ktorej sa dalo kvalitne posurfovať. Zvuk parádny, muzika ma bavila (nemám to absolútne napočúvané) a hlavne
vidieť pomaly šesťdesiatročnú speváčku Sabinu, ako popri speve behá po celom pódiu a stíha do toho hádzať hlavou vrtuľníky, to bolo fakt
niečo. Dúfam, že si takto budem v jej veku hustliť aj ja. Neskutočné. Posledná vec večera je EXCITER. Bohužiaľ nastavená latka
je na nich moc vysoko. Beriem status aj odohraté roky tejto kanadskej kapely, ale chýbala tomu šťava. A bolo to fest rozhádzané.
Spievajúci bubeník pri nástupe vokálov vypadával z tempa a koľkokrát dohral pasáž v inom tempe, než začal. Celé to plávalo a pôsobilo
nezohrato. Beriem, že on je hlavný kapelník, ale keď na to už nemáš, mal by si to zabaliť. Alebo to odohrať tak, aby tým netrpel image
kapely, ktorú si toľko budoval.
Klasika |
Na dnes dohraté. Kvačkanie, obštievanie a podobné bonusy som tu zažil veľa krát, takže zase zakempujem u Prchalovcov, kde sa stretne
hlúčik ľudí a koluje rum a historky. Odbehnem pozrieť Traumaville, kde hosťuje Gene z BANDIT, ale nebaví ma to. Myslel som, že zajebe
dáke vtipy pomedzi show, ale dnes skôr hypeman ako komik. Pozriem pár minút, ale vraciam sa k distrám, kde sa nejakú dobu motám,
než ma únava odvelí do vlhkého stanu.
ŠTVRTOK
Joel pozdravuje |
Budím sa pred deviatou, ale od čerstvosti mám ďaleko. Dosť času na hygienu a ovocie. Dnes to chcem odpaniť hneď prvou kapelou
PRESCRIPTION DEATH zo Švédska, ktorí štartujú o desiatej. Podarí sa, akurátny grindcore na prebratie. Síce nič nové pod slnkom,
ale po včerajšku padnú prvé sypačky na úrodnú pôdu. Aj keď som čakal väčší valec, predsa len Švédsko. Spevák dáva celkom vtipné hlášky,
najlepšia je "last song ever". K raňajšej limonáde ako stvorené. Blednem s kamošom Joelom, ktorého som nevidel aj tri roky tuším,
takže druhá vec, čo vidím, sú PURE z Česka, ktorí hrajú štvrtí. Muzikanti, ktorých kompletná diskografia by ti odpálila dekel,
predviedli slušný a poctivý grindcore set, ktorý sršal praxou a prehľadom. Ale aj dôvernými postupmi z ich predošlých kapiel. Nič nové,
ale písalo to slušne.
SHITBRAINS |
Idem sa dať bokom pochillovať. Vraciam sa na set SHITBRAINS. Tí sú povinne na mojom zozname. Dvojica, gitaristka a bubeník,
obaja aj vokál, dve hodiny poobede a zúrivý grindcore s PV stop and go momentami. Smršť totálna. Nezastavili, sekali skladby za sebou,
že si to ani nestihol vstrebávať. Až keď bolo po tom. Mixér zapnutý na najvyššom stupni. Dav nadšený, oni v piči z tej odozvy. Ale nedivím sa.
Za dvadsať minút to tam kvalitne prevetrali, až sa prach zdvíhal zo zeme. Milujem dvojčlenné kapely, ktoré hrajú za piatich. Extrémne dobrý set.
CONTROLLED EXISTENCE |
Španielske horror gore BONEYARD počúvam vzadu, mám riešku za robotu a už sa tam zdržím. Ale znelo to dobre, mohol som
odbehnúť, ale hlad bol nakoniec silnejší a tak si to dávam bez vizuálu z rybárskej stoličky pri chutnej ryži s kari so sójou od Srí Lanka stánku.
CONTROLLED EXISTENCE ale neprepasiem. V tejto vynovenej zostave som ich ešte nevidel. Radek aj Atilla zapadli ako veko na truhlu.
Úderný set, chalani majú ten grindcore/PV bordel v rukách a je to počuť. Zubár neskôr vravel, že bol vyklepaný, ale nebolo nič počuť ani vidieť.
Skôr naopak. Roztrhali nás tam ako tornádo strechu. Napriek silnej festivalovej konkurencii, akokoľvek dementne to znie, si tam rozhodne
spravili meno.
GADGET |
Idem sa socializovať. Pár nasledujúcich kapiel ma nejak nebere, ak tak, budem počuť. CAPITAL SCUM znie fajn, hc/disbeat kolovrátok,
ale nenadchne ma to k odchodu. Venujem sa ľuďom, pálenke aj sa ubalí, treba nadbehnúť, bo večer sú silní headlineri a bude to napchaté.
Zrazu ale počujem familiárne tóny a to GADGET. Dáko skoro, ale potom zistím, že kapela pred nimi nedorazila. Kopnem do vrtule,
lebo na GADGET som sa markantne tešil. Idem rovno dole za zvukov "Feed on lies". Sound je riadny švédsky prepal, ale čistý ako
na nahrávke. Hneď ma to zavalí. Hrajú v pätici a za mikrofónom nová vokalistka. Iný charakter hlasu, ale funguje to, aj chalani spoza gitár
pomáhajú. Bubeník taký starý, že mu vidím vrásky z pätnástich metrov, ale stále hrá bravúrne. Radosť pozerať na ten skill v praxi. Keď sypú,
tak o život, stredné tempo zase násyp štrku na hlavu. Prebehnú posledné dva albumy aj splitko s PHOBIA, pridajú aj ochutnávku z
pripravovanej novinky a nemôžem sa cítiť viac blažene. Nemalo to ani jedno slabé miesto. Škandinávska grindcore masáž all inclusive.
S Paťom pred večerným programom |
TOTAL CHAOS ma neoslovil ani na domácej pôde, radšej ešte osadiť nejakú pálenku. Potom s Paťom zaujmeme miesta a pri
West Coast IPE a brčku sledujeme set VADER. Poznám od nich tri albumy, pár rokov dozadu ma to tu moc nenadchlo, ale tentokrát
je to iné. Možno moje rozpoloženie, možno iný setlist. Nepoznám skoro nič až na pár songov, ale bavia ma všetky. Hrajú živelne, uvoľnene
a s poriadnym náprahom. VADER dali dobrý deathmetal koncert so všetkým, čo k tomu patrí. Silné riffy, prehrotený bubeník a charakteristický
Piotrov hlas. Scenár sa vzápätí opakuje, mení sa len naša poloha s Paťom. Ostáva pivko, brko a silný deathmetal, ktorý bavil od začiatku
po koniec. Pre zmenu VOMITORY. Tiež sa tomu nedalo nič vytknúť. Taká istá kvalita ako predošlý akt, len troška iný štýl a krajina
pôvodu.
Plné Bojište na CARCASS |
Prichádza čas na headline celého festivalu. CARCASS. Trvalo to dlho, než sa sem dostali, nedočkaví sú tu takmer všetci na nich.
Areál je plný asi ako nikdy. Ja osobne to nemám napočúvané odpredu odzadu, skôr evidujem staršiu patologickú tvorbu, než sa priklonili
hudobne smerom k metalu. Nepoznám teda každú položku v playliste, ale zo starších vecí toho nedelili dosť. Prevedenie je solídne a
CARCASS potvrdzujú svojím výkonom svoj status. Nie je to preváranie osvedčeného mena, ale strhujúci koncert, ktorý sem nostalgicky
aj atmosfericky zapasoval tak, ako nikde inde zapasovať nemohol. OEF ich zažil veľa, ale tento bol určite jedinečný a špecifický. Dosť potom
aj rezonoval v neskorších diskusiách a zrejme sa o ňom bude rozprávať ešte roky. Ja som bol spokojný, takže skalní museli mať hotové orgie.
BRUJERIA |
Ďalšia položka na rade je presne pre mňa. BRUJERIA patrí k stredoškolským láskam, ktoré nikdy nezhrdzaveli. Set je poskladaný
hlavne z albumu "Mantando gueros", ktorý oslavuje tridsať rokov. Prvé dve tretiny šúpu songy z neho, show je bombastická.
Dvaja vokalisti a hypeman plus skladby, ktoré zdvihnú na nohy aj vozičkára. Ja už som kvalitne sepálený, tak na začiatku len v stoji sledujem,
ale keď spustia blok z mojich favoritov "Raza odiada" a "Brujerizmo", stiahne ma to ako vír a už tam lietam na metri
štvorcovom. Dojdem o pohár, vypálim si palec o dakoho cigaretu, obijem si lýtko o lavičku a krk unavím na tri dni dopredu, ale extáza.
Na pána som si to užil. Atmosférou jedna z najlepších vecí na feste s obligátnou bodkou v podobe coveru "Marihuana". Dobrý
mexický fet ma hneď dal do poriadku.
SICK SINUS SYNDROME |
Hodíme do seba ďalšiu West Coast IPU, tá chutí, ale aj pliaska kvalitne. Treba ale dosledovať ďalšiu vec. SICK SINUS SYNDROME.
Trojica, čo člen, to vizitka sama osebe. Rozvírili hladinu hneď po svojom vzniku. Osvedčené mená nemusia byť však záruka, v tomto
prípade sa však nemusíš báť. Skôr naopak. Dostaneš muziku, ktorá vykrúca kĺby. Goregrind, kde sa hlavne pitve a sype. Klepačky,
hnilobný smrad a sprasený vokál. Sledujem značne zhučaný, ale dáva mi to riadne facky. Naložené precízne ako genitálie vo formaldehyde.
Bravo.
Ešte dve kapely, než pôjdu poslední DIPLOID. To je môj tajný tip festivalu. Idem sa dať sa bokom, načerpať kus energiu ku stanu,
ale spravím osudnú chybu a sadnem si na zem. Kombinácia rumu, silného piva a čaru mi vypne obvody a prebudím sa o pol piatej, obutý,
s hornou polkou tela v stane a tou druhou von. Po kontrole času na telefóne si vynadám za svoj kokotizmus. Prespať kapelu, ktorú chcem
vyslovene vidieť, to sa mi nestáva. Všetko je raz prvý krát. Darmo, bol to náročný večer po všetkých smeroch.
PIATOK
Budím sa pol osem a je mi jasné, že už nezaspím. Pľuští mi tak priemerne, nič hrozné. Skôr cítim, že nebol poriadny spánok. Areál ešte
zaspatý, rozhodnem sa osadiť si sprchu. Skvelý nápad, dokopy tam nikto nie je. Osviežilo ma fyzicky aj mentálne. Po návrate k stanu
blednem u Ossieho a Evy, kde ku káve a brku na prebratie znárodním fľašu perlivej minerálky, ktorú zlikvidujem do pol hodiny. Dnes to bude
hodne o dovodňovaní a dobíjaní sa na karimatke. Debatím potom s Paťom, DIPLOID zahrali dobre, ale bohužiaľ bezo mňa. Snáď ešte bude
možnosť. Ešte vyriešiť nefunkčný čip na platenie, ktorý nejakým spôsobom zdochol počas setu BRUJERIA a môže sa pokračovať.
TRAVOLTA |
Idem po limonádu, voda a cukor pomôže. Zachytím prvý set, BELLY ERROR, český grind. Hudobne štandard, odohraté v poriadku.
Neprekvapí, neurazí. Smer karimatka, návrat až na štvrtú vec TRAVOLTA. Belgický powerviolence s HC/punkovým feelingom.
Chlapi majú muziku vymyslenú umne a skočne, strieda sa v tom všetko potrebné a nechýba tomu údernosť a nápady. Celkový feeling však
brzdia príhovory pomedzi skladby, mať to všetko nakope a bez rečí, bol by to väčší chaos a výprask. PV set sa má začať, zrazu skončiť
a nechať ťa osprosteného v tichu.
Vynovený areál |
Karimatka po druhé. Dobre padne si pohovieť v tieni mimo slnka. To pre zmenu od včera pečie cez deň ako najaté, takže je celkom náročné
na ňom vydržať. Pred pol treťou sa vraciame na lavičky do tieňa. Inak auditórium vynovené, ako lavičky, tak aj chodníky medzi nimi sú nové.
Konečne. Ide HYPERDONTIA, deathmetal plný chorobných riffov, hudobnej vycibrenosti, zahuhlaného vokálu a záhrobnej atmosféry.
V poctivom deathmetale musia vraždiť predovšetkým gitary, táto turecko-dánska štvorica to splňuje do bodky. Napriek tomu, že vedia tempom
pritlačiť na pílu, cieľom je v prvom rade stiahnuť ťa do hrobu. Poctivé, v správnej miere technické a príjemne ponuré. Pozriem aj
INTO SICKNESS, mexický grind. Nehrajú zle, má to švih aj prevedenie, ale nejak mi tam chýba dačo do plusu. Nejaké špecifické
korenie. Všetko bolo na poriadku, ale odráža sa to odo mňa. Naposledy si ich pamätám v lepšej forme. Možno je to aj tým, že HYPERDONTIA
pred nimi nás nakrájali na soté, ťažko potom konkurovať. ANIMALS KILLING PEOPLE znie tiež slušne, ale musím sa natlačiť nejakým
šmakom z vegan uličky.
SERRABULHO |
Set SERRABULHO chcem pozrieť zo zvedavosti. Portugalský goregrind, od ktorého čakám, že zabaví dav a ja sa zabavím
sledovaním davu. Od toho sú na OEF presne tieto kapely. Muzika úplná hopsavá primitívnosť, ale keď zapojíš veľké delo na penu, masky,
plážové potreby a dav bažiaci po zábave, dopadne to náramne. Kapela vie pracovať s publikom, to sa baví kráľovsky a všetko končí
hromadným circlepitom cez celý areál. Dosť dobrý kabaret. Ani ma nemrzí, že som došiel o zakvačený pohár na gatiach, ako ma míňala
procesia. Malá obeť za takú party.
DISGORGE |
CYTOTOXIN |
GUTSLIT kľudne vynechám, ale DISGORGE rozhodne nie. Ich album "Necrholocaust" je zlatým písmom vyrytý
v mojej pamäti, doteraz naň nedám dopustiť a na ich set som sa mimoriadne tešil. Videl som ich len raz, ešte tuším na strednej a to
vo Veľkom Krtíši. Bizár. Konečne sú však tu a vidieť ich opäť naživo bolo skvostné. Patologický grind, ostrý ako skalpel a smradľavý ako
telo po polročnom rozklade. Zložitá a komplikovaná muzika, ktorá nedáva priestor sa nadýchnuť a stále sa v nej aj pri dlhej stopáži niečo
deje. Napriek náročnosti jednotlivých songov DISGORGE predvádzajú famózny výkon a na konci setu si dorezaný ako po kúpeli v žiletkách.
Stage preberajú CYTOTOXIN. Modernejšie poňatie death/grindu, kde sa kombinuje klasika až po epické breakdowny, oviate
oparom radioaktivity. Nič, čo by som počúval doma, ale teraz to funguje náramne. Okrem perfektne zohratej a šikovnej kapely to tlačí
dopredu frontman Grimo, ktorý je doslova všade, vyťahuje si kadejaké pomôcky ako značku kruhového objazdu a hlavne chrlí hlášky počas
songov ako na páse. Top je "maximum circlepitorium", to sa s nami nesie potom už celý festival. Profi po všetkých stránkach.
INGROWING |
Silný program pokračuje a na rade je znovu oživený INGROWING, ktorí sa predvedú dokonca v pôvodnej zostave. Set je
poskladaný hlavne z albumov "Suicide binary reflection" a "Sunrape", čo sú moje dva najobľúbenejšie, takže nemôžem
mať väčšiu satisfakciu. Chlapi napriek veku hrajú náramne a s energiou, môžeme s kľudom prehlásiť, že na staré kolená chytili skvelú formu.
Nie je to len o nostalgii, naozaj to tam nasekali jedna k jednej a ukázali, že je to stále v nich. Grindcore set ako lusk. Odbehneme bokom,
ale vraciame sa hneď na INTERNAL BLEEDING z USA. Gitaristi v šiltovkách a drese sú znak, že to bude groovy a tak tomu je.
Poriadna dávka brutálneho deathu so slamom v správnom bpm si podmaňuje moje srdce a uznanlivo pokyvujem hlavou, kým srkám z piva
a poťahujem z brka. Najväčší pán je basák, ktorý má učebnicový nu-metal image a celý koncert odohrá zohnutý v polpáse tak, že mu
prekliate nízko zavesená basa lieta len pár centimetrov nad podlahou. Strašne dobre sa na to dívalo. Neviem, či ma tento ročník nejaký
deathmetal bavil viac ako toto.
INTERNAL BLEEDING |
Ideme pľasnúť rum a späť na BULLDOZER z Talianska. Mal som možnosť pár rokov dozadu, bolo to ok, ale nič, z čoho by som
sa poskladal. Tentokrát je spevák aj s basou, bez kazateľnice a nie je to také teátro. V pohode rockandroll/metal, akurát ten frontman
v tom outfite vypadá smiešne ako Draculov bratranec a basa mu prdela celý set. Bolo to ale kus prebudenejšie ako predtým, vtedy som
to tuším ani nedopozeral do konca. PYREXIA, brutaldeath z USA, ktorí nahradili SUFFOCATION (tí zrušili celé EU tour) odohrala
tiež v pohode, ale oproti tomu, čo predviedli INTERNAL BLEEDING, to bolo akési opatrné, neživočíšne a moc to nehrýzlo, skôr len cerilo zuby.
Opúšťame v polke setu osviežiť sa, aby sme mali dobré miesto na ďalšiu vec.
FUCK ON THE BEACH |
Tou je FUCK ON THE BEACH, legendárna vec z Japonska. Musím sa priznať, nemal som moc očakávania, pretože z nahrávok
ma to nejak nebaví, ale táto trojica zbúrala všetky predstavy a obavy. Krista, to bolo niečo. Ako začali, tak sa nedokázali zastaviť.
Fastgrindcore s PV stopkami a kolosálnymi náklepmi nás vyprášil ako stokilová suseda rohožku. Žiadne kecy, kidy, nič, len bohapustý
rozjeb za rozjebom. Čo song, to kopačka na solar. Intenzívne ako 10G preťaženie. Nemal som predstavu, že dokážu takto vyhrotiť.
To nebol koncert, to bola poprava. Normálne som miestami nechápal, ako sa dá udržať celý čas takýto výtlak a nápor. Pritom páni tiež
nie sú najmladší. No nič, sypem si popol na hlavu, že som vôbec mal nejaké obavy. Japonské kapely ma všeobecne nebavia, (heréza, že?)
ale tu a toto. Fuh. Normálne som ostal na konci bez slov a to už je pri mne na pováženie. Toto bol fakt strop.
ANTIGAMA |
Ostávame na ANTIGAMA. Poliaci hrajú grindcore, sú známi svojim technickým prevedením tejto muziky a live podanie je absolútne
prvotriedne. Neni tam chybička, zaváhanie ani zakopnutie. Deje sa tam veľa, napriek zložitejším momentom to má brutálnu dynamiku a atak.
Monumentálne ako prázdnota vesmíru a precízne ako rezanie laserom. Roky cibrenia štýlu sa podpisujú pod muzikalitu ANTIGAMA, ktorí
napriek komplikovanosti svojej tvorby dokážu bez problémov vybrať tvoj mozog, osadiť ho do družice a vystreliť na orbit. Paťo, ktorý ich
doteraz nepoznal, vedľa mňa sleduje s otvorenou hubou a výrazom uznania na tvári. Set ako z knihy. Zajebište.
Pred nami posledné kapely večera. PANDEMIA znie dobre aj od distier, treba sa troška upratať od hluku. Odbehnem pozrieť polku
setu GUINEAPIG, talianske podladené gore, ktoré neznie ako xtý klon toho istého vzorca. Celkom bavka, ale väčší rozjazd
zabezpečia poslední, domáci a maskovaní MURDER RAPE AMPUTATE. V zostave nájdeš ľudí, ktorí si preskákali kapelami tohto
ranku a je to počuť. Nesype sa veľa, skôr je to hrané do kroku, ale svižne a od podlahy. Nič nové pod slnkom, ale umne a nápadito spravené.
Dav reaguje pohybom, nálada graduje a chlapci sa pod maskami musia usmievať, aký je pod nimi o tretej ráno bordel. Za mňa najlepší
goregrind tohto roku. Darmo, toto Česi vedia.
Únava nepustí, oči mi klipkajú a tak moc nešpekulujem. Zajtra chcem dožiť konca programu a hneď zrána tam mám kopu záležitostí,
ktoré si nechcem nechať ujsť. Takže po posledných tónoch sa odkladám do stanu, kde ma vypne do desiatich sekúnd.
SOBOTA
EXORBIANT PRICES MUST DIMINISH |
Deväť preč, keď otvorím oči. Za necelú hodinu mi to začne, takže obehnem klasickú hygienu a s limonádkou a brkom v ruke o desiatej
stojím v tieni pod stagom a čakám na dnešnú prvotinu, EXORBITANT PRICES MUST DIMINISH. Grindcore zo Švajcu s krkolomným
názvom, kde na base drví Smith z TAG. Na rozjazd riadne peklo. Naklepané statočne, obrátky to má solídne a rozdáva to poriadne pecky
na temeno. Nápadité, drsné, prevedené tiptop. Srší z toho pohoda, skúsenosti nepustia a tak tam s úsmevom na perách hneď z rána
ponaprávali pár účesov. Silné.
IXIAS |
ILLVILJA je švédsky crust, ktorý znie dobre, ale bohužiaľ ho musím presrať. Ale aspoň je črevná pohoda na ďalšie dve povinné jazdy.
Prvou je IXIAS, grindcore z USA. Image ako ITčkári na výlete, fakt riadne zjavy, nevypadajú ako kapela, tobôž nie hrajúca extrémnu
muziku, ale zdanie klame. Tučný grindcore, obsahuje solídne náklepy, ale aj hutné monolitické riffy, špecifické postupy a vlastný ksicht,
čo je dnes devízou. Tipujem, že počúvajú pestrú zmes hudby. Ich muzika tomu rozhodne napovedá, pretože si rozhodne nedáva mantinely,
čo je druhá vec, ktorú strašne oceňujem. Pestré a svojské. Spevák čas pomedzi songy vypĺňa noisom, posledný song ide nabliakať medzi
ľudí bez mikrofónu. Maximálne interesantná show. Trhanie nechtov, za ktoré ešte poďakuješ.
TERMINATORX |
Domáci TERMINATOR X idú hneď po nich a len sa vygraduje. Oskar začne so saxofónom na krku, prvé tóny, trubka letí z krku
a začína sa neskutočný PV kolotoč. Seky, breaky, PV náklepy, stopky a pv/hc vibe všade naokolo. Ich nahrávky sú výborné a naživo tam
delili atómy. Posadené neskutočne, odohraté dôkladne a energie to malo ako reaktor pri výbuchu v Černobyle. Zohratí, maximálne nasratí
a ničiaci všetko naokolo. Ako začali, tak osádzali bez zbytočných prestojov, na konci rýchle prehádzanie nástrojov pred posledným úderom,
ktorý oznamuje koniec a ty tam v zmätku nevieš smer, kam sa máš pohnúť. Takto (!) vypadá originál PV set najvyššej kvality. Prísť, rozjebať
a odísť. Neskutočne beštiálne a krásne zároveň. Gratulujem s celým kolektívom.
ENDLESS SWARM |
ENDLESS SWARM |
Latka je nastavená kurva vysoko, jediné, čo môže konkurovať, je ďalšie skvelé PV zo Škótska, ENDLESS SWARM, ktoré hrá o dve
kapely neskôr. Som tam, dole v tieni, nastavený na ďalší neľútostný masaker. Sledujem ich dlho, aj sme s nimi hrali a je to riadny hurikán.
Neskutočne štipľavé a agresívne PV s total grindcore klepačkami, kde najviac cítiť závan doprepínanému feelingu a nadhľad. ENDLESS SWARM
majú rozhodne svoj vlastný strih a sound. Songy ti neustále vybuchujú pred nosom, nikdy nevieš, čo sa kedy sa stane, prekvapí ťa to furt
nejakým úderom spoza rohu. Zorganizovaný chaos. Mení sa ti to pred očami, ak to nemáš pobehané, ani nevieš kedy čo začína a končí,
ale zopakujem, tak to má byť. Hodený do miešačky so štrkom, dvadsať minúť pokrútiť a rovno sa môžeš do základov hodiť. Táto kapela
patrí k európskej PV špičke. Pri takýchto setoch (popri kvalitných nahrávkach) sa nie je čomu diviť. Exkluzívne to bolo. Aj chlapci sa bavili,
Gray tak skočil do davu, že si aj členok stihol na začiatku tourka dochrámať. Masívne.
Bavka na HAGGUS |
SYSTEMIK VIOLENCE malo byť podľa popisu náklad, po tej predošlej demolácii ma to nudilo. HAGGUS ma bavil podstatne
viacej. Dobrý mincecore z emériky, kde sa moc nevymýšľa, ale na primitívnych základoch vystaviaš nápadmi stručnú, ale údernú hudbu,
ktorá vie pekne nasoliť rany. Klepačky sú, rytmy do kroku sú, uchrchlaný vokál tiež. Všetko fungovalo na jednotku a traja maskovaní gentlemani
svojím primitívnym rachotom rozhýbali celý areál. Načo veľa špekulovať, keď vieš, čo zahreje ľudí najviac. Japoncov
SPEED!!NOISE!!HELL!! nevidím, hučalo to dozadu dobre, ale potrebujem zase dočerpať sily pred večerom, takže zídeme až
na emíčko v podaní M:40. Túto kapelu silne môžem, Švédi vedia zahustiť vzduch a následne ho pretkať melodickou linkou ako nič
a toto remeslo si M:40 oslovili rovnako dobre ako kopa ich krajanov. V ich prípade je to naviazané na hardcore, kde sa nájde aj metalový riff,
všetko pekne spolupracuje a vo výsledku dostaneš silný a nástojčivosťou nabitý set. Melanchólia, smútok a depresia musia byť. Inak zvolili
do setu aj dva pomalšie songy, takže to celé pekne plynulo a menilo gradáciu. Švédska dôkladnosť v praxi a emočne sýty set.
Pokračujeme ďalej v programe. Na MASTIC SCUM som tiež zvedavý, po album "Mind" (vrátane neho) sa mi to páči,
ale ich odklon od špecifického groovy crust/grindu k metalu po smrti speváka Willa som neprežul. Furt tam cítiť ich rukopis, špecifické postupy,
ale stratilo to tým pretechnizovaním a prehustením svojskú hrejivosť a dynamiku. Aspoň na záver zahrali "My mind mine", čím
uchlácholili moje nostalgické pocity. Idem dať večeru a ubaliť, lebo potom je to nabité a dlhšie sa od pódia nevzdialime. Takisto obehnem
distrá, ale skrz napätý budget je to skromné, beriem len rezervovanú LP od Otta a niečo na čítanie v podobe nového Buryzone a
Telepatie.
BLOCKHEADS |
Zanedlho zas v kotli na ďalší bohapustý tlak v podobe BLOCKHEADS. Videl som ich len raz, práve na OEF, vtedy to bolo ako
z iného sveta a treba povedať, že nič sa za tie roky nezmenilo. Chlapcom pribudlo pár vrások a možno ubudlo pár vlasov, ale je až
neuveriteľné sledovať dlhoročné kapely, ako to na stagi nakladajú s väčšou vervou aj energiou, ako generačne mladšie kapely. Nevraviac,
že stále dokážu vydať grindcore album, ktorý ma skoro polhodinu a nenudí ani na chvíľu. Darmo, skill si musíš vypestovať a tridsať rokov
je dosť dlhá doba, aby si to vybrúsil k dokonalosti. Tá sršala zo všetkého, čo sa dialo pred očami a ušami. Z hudby, výkonu aj nasadenia.
BLOCKHEADS hrali ako malí bohovia. Ako by boli na baterky. Rozbehnutí a nezastaviteľní. Nechápal som miestami, čo tam dokazujú.
Rozpoznal som veľa skladieb, zahrozil som do vzduchu aj vytriasol krk. To nebol koncert, to bolo školenie.
Zo setu BLOCKHEADS dakomu uleteli mokasíny |
RAW POWER |
Silný blok pokračuje s RAW POWER. Taliansky hardcore, ktorý ťa vyhodil hneď na začiatku na vlnu a na nej ťa úspešne doniesol
až na koniec setu. Gitarista a spevák v rokoch, rytmická sekcia o polovicu mladšia. Nový motor v pôvodnej karosérii porobí zázraky a zrejme
aj vďaka tomu to malo fajnový drive. Našlapané to bolo od začiatku, žiadne pauzy na oddych, len skočné a dynamické songy, kde nechýbal
nutný punkový feeling. Kontinuálne ti ťahalo nohy do luftu. Vokalista Mauro, ktorý vypadal už na dôchodcovský vek, tam celý čas krepčil
a poskakoval ako junák. To tiež vleje do človeka pozitivitu, keď vidí, že sa dá takto v pohode kapelovať aj na staré kolená. Skladám pomyselný
klobúk a ostávam len so slovami uznania.
ROTTEN SOUND |
Lineup nepoľavuje a prichádzame k položke menom ROTTEN SOUND. Predstavovať asi netreba, kto sa obtrel o blastbeat muziku,
musí tento pojem poznať. Fíni spúšťajú a instantne na teba zatlačí mohutný plný sound, až máš pocit, že sa topíš v asfalte. Monolit riffov
vytvára hustú stenu, ktorá ťa tlačí k zemi. Buď sa klepe rýchlosťou šijacieho stroja alebo ťa dusí ťažoba pomalšieho momentu. Tie klepačky
strašný nástrel, krista. Další magor, čo nevie, čo so sebou. Keijov ukričaný hlas to pretína a podtrhuje apokalypsu. Ide sa hlavne novšia
tvorba od EP "Consume to contaminate", jediná výnimka je "Targets" a song úplne z prvého EP. Odznie čo to aj z novinky,
aj bomby z albumov "Cycles" a "Cursed". Čo skladba, to útok na tvoje zmysly. ROTTEN SOUND bola demonštrácia sily
a exekúcia tvojej schopnosti ostať príčetný. Kdeže kapela. Demolačná čata to je. Zničili tam všetko. Vražda.
Aj by som mal toho dosť, ale Paťo ma lanári, nech ostaneme pozrieť set MASSACRE, že sa oplatí. Old school death z Floridy,
kde sa členovia hýbali aj okolo legendárnych DEATH v ich začiatkoch. Nemal som žiadnu predstavu, o to milšie som bol prekvapený, ako
ma to zobralo. Bolo to poctivé, nadupané, riffovo nápadité a malo to fazónu a poriadne gule. Spevák v tričku Pikachu bol iný týpek,
chrlil hlášky a z celej kapely išla charizma. Ako sme sadli, tak sme z toho nespustili oči. Milé a nečakané prekvapko. Ale potom je naozaj
čas ísť bokom, chceme dneska vydržať do konca na posledné tri kapely a to sa neobíde bez potrebného načerpania síl. DEFLESHED
rúbu statočne, ale nezodvihne ma to z pohodlia rybárskej stoličky a ABADDON INCARNATE mi prídu z posluchu nekompaktne.
THORWALD |
Čas ísť pozrieť tri posledné klince do rakvy. THORWALD sú (lokáciou) jediní naši zástupcovia, napriek pokročilému času je tam
na nich nachystaný pekný zhluk ľudí, ktorí ich podporia pohybom aj odozvou hneď od začiatku. Chalani majú vyšperkovaný zvuk, ľudia sa
bláznia a atmosféra je stále divoká. Chalani museli byť nadšení a ja za nich, moc im to tam seklo, parádne sa predviedli a myslím, že tento
gig bude patriť k zážitkom, ktoré si so sebou naveky ponesú. Po toľkých rokoch driny si to zaslúžia.
Španielsky TEETHING sú predposlední. Štúdiovky ma až tak neberú, ale ich kombinácia grindcoru a mosh pasáži zaklapala slušne.
Navyše boli dosť rozdivočení a frontman bol všade, čo len pridávalo na celkovom efekte. Hrať vedia, aj show spraviť. Kapela, ktorej sila je v
live prevedení. GOLEM OF GORE je záverečná bodka. Ak nám doteraz nebolo dosť klepačiek, dostali sme poslednú porciu
a to dosť výdatnú. Goregrind, ale skôr vokálom a zvukom, inak grind s kadenciou samopalu. Bubeník síce hladkač, ale s tým čistým zvukom
ten našponovaný rytmičák čistá zbíjačka. Nekompromisne devastačné. Vybúchali zo mňa posledné funkčné mozgové bunky. Ostalo už len
dať si finálnu pesničku o príma parte, čo sa stretne o rok, zatlieskať si a ísť bublinkať. Párty zo stanu znela dobre, konečne dáke vyfetené
techno (DJ Paul Estak!), ale treba šetriť sily na cestu, tak nevymýšľam a ukladám sa.
Nakoniec som spravil dobre, pretože cesta domov je ako z pekla. Odchádzame pred desiatou, Monika ostáva na afterku, beriem len jej veci
a po ceste ešte vyzdvihnúť mamu na Orave. Po Žilinu všetko ok, vysadím Paťa a teším sa z dobrého medzičasu. Bohužiaľ sa začína zbierať
doprava (končí Pohoda aj víkend), za Žilinou auto na streche, vo Veličnej čelná zrážka dvoch áut cez celú ulicu, pred Donovalmi štyri semafory
a tridsať kilometrov pred Lučencom smrteľná nehoda troch áut. Kolóny, obchádzky, zdržania a nekonečné čakanie. Deväť preč, keď parkujem
po jedenásťhodinovej ceste.
Napriek tomu si domov donesiem maximálny zen. Tento rok je pre mňa náročný v mnohých smeroch, ako v pracovnom, tak rodinnom.
O to viac dokážem oceniť, keď si môžem vyvetrať hlavu a oddýchnuť od všetkého, špeciálne v takej forme, ako ponúka OEF. Mikrouniverzum,
ktoré ťa dokáže pohltiť, požuť a vypľuť unaveného a zdevastovaného, ale s mentálnou pohodou ako po šiestich tabletkách Neurolu.
Čurbymu a spol. za toto patrí neskonalá vďaka, že to robia. A hlavne, že to robia spôsobom, akým to robia. Žiadny iný festival nemá takú
špecifickú atmosféru, ako OEF. Ďalší rok už to bude jeho štvrťstoročie. To hádam hovorí za všetko. Som zvedavý, čo nám Čurby vyskladá
a čím prekvapí, ale v princípe je to jedno. Isto bude dobre. Ak nezasiahne vesmír, dojdem. Už len pretrpieť 361 dní.
