PUNKGEN

Keď nám zrušili Ffud fest, nebolo to veru veselé. Všetko zlé je však asi na niečo dobré, pretože človek, ktorý celé svoje letné subkultúrne vyžitie stavil na jednu kartu, zrazu začne hľadať alternatívy a cestičky, ako si to vynahradiť. Zrazu sa nájde chuť, čas aj peňáz ísť sa vyblázniť na najväčší domáci koncert leta za účasti otcov zakladateľov kultu NYHC AGNOSTIC FRONT, splniť si výročný výlet na popradské garáže, či v čase plánovaného sereďského festivalu navštíviť akciu na asi najsympatickejšom mieste skurvenskej diy punk scény, na žilinskej Hájovni. Aj tú za rozladenej okolnosti "nie je Ffud, nič nemá zmysel" aby som sa dve hodiny do deadlinu uisťoval, či ponúknuté a najprv pokorne odmietnuté miesto v aute stále platí. Dalo sa, krátko na to ešte prebehli nejaké puzzle s cestujúcimi a autami, ale všetko na pohodu, dostal som sa do vozidla s Adrikom a Dankou. Tento dialničný pirát nás ešte pred koncertom berie trochu sa okúpať pod vodopád v obci Lúčky, a hoci by čľapkanie vo vode padlo lepšie v rozpálených poludňajších Košiciach ako na podvečernom Liptove, bolo to veľmi fajn. Odtiaľ už len na skok do Žiliny a mohol sa začať folklór schádzania sa, rozpráv, pokukávania kto prišiel, kto neprišiel. V čase nášho príchodu okolo pol ôsmej pri Hájovni zas tak veľa ľudí nebolo, postupne sa však dalo hovoriť o slušnej účasti. Domáce stálice, kopa mládeže z blízkeho okolia, veci oddaní cezpoľní, ale aj prvé alkotragické oné. Vtípky o tom, že sme na Ffude sa náhle nezdali byť mimo.

Na Hájovni jesto kedy začať a podľa mňa dosť dlho po avizovanom začiatku akcie konečne Dáša zvoláva ľudí spred domca dovnútra na prvých vystupujúcich cezhraničných hostí YPERITIFF. Nahrávky mi moc nechutili a na koncert som tiež nebol ready. Na uchopenie extrémne ťažký rytmický bordel, hluková onania s dvomi gitarami a možno našťastie, možno nie, málo výrazným synthom. A pomerne dlho si zvykám na speváčkin hlasový prejav a pohľad. Telá prítomných asi tiež nevedia, ako sa do tohto skrúcať a tak sa postojačky prizerajú, prví dvaja alkoholom poháňaný tanečníci sa odvážia až pri vypýtanom prídavku. Nechápal som a pravdupovediac ani sa mi to veľmi nepáčilo, čo však neznamená, že to nebolo to, čo to malo byť. Je dosť možné, že formácii YPERITIFF ide práve o to - aby ľudí vystrelilo do nechápava a rozhodne sa nechcú zapáčiť. V takomto prípade palec hore. A ak sa niekomu páčilo, prípadne porozumel, tak to zas prehra kapely tiež nebude.

Až divne potom pôsobí, že grind - violence muzika s ortodoxným ručaním na vokále je vlastne návrat späť do bezpečia kultúrnej istoty. Pochopil som, že JAKUBYSKO tých koncertov do roka veľa neodohrá, a tak dúfam, že si tento užili, pretože si myslím, že zažili celkom crazy vystúpenie. Bolo jedno, či akurát skĺzli do ťažkých pomalých pasáží alebo išli vypľuť dušu v blastbeatových tempách, dianie pod pódiom vyzeralo rovnako. Ultra živý mosh pit s niekedy až bars ostrými lakťami a vysokými výkopmi, niekoľko ľudí na rukách ostatných, mimoriadne obľúbený plavec bol asi 40 kilový chalan, s ktorým si ľudia robili, čo chceli. Obscenovské nasadenie JAKUBYSKA s tu viac, tu menej vtipnými intrami a outrami striedanými s možno neobjavným, zato veľmi funkčným extrémnym hc punkom som si skutočne užil, dlho som na takejto kapele nebol. Interné vtípky, ktoré si kapela vymieňala s publikom, dokonca jedna bozkávačka na líco hrajúcemu bubeníkovi zo strany výletníka na pódiu tomu zasa dodávali punc absolútnej civilnosti. Aj táto kapela sa nechala nahovoriť na one more song, ktorý končil až mätúco pomalým, ale parádnym finále. Ta toto dobre padlo.

Na hodinkách 22:37 a posledná kapela sa ešte len veľmi pozvoľna chystala, to my z Collossea nepoznáme, teda ak nejde o show the WILDERNESS, však áno. Už sa mi aj zíva ale od kamošov, čo si vystupujúcich študovali dopredu dostávam prísľub, že amerikánci ma rozhodne preberú. Kamošov nemám veľa, zato sú asi dosť pravdovravní. Vystúpenie SLUTBOMB bolo skutočne tým, čo človeka preberie. Energia tisíc šesťsto. Prekvapivo zážívný pojašený hardcore punk (čo teda napríklad BIB hrajúci nedávno v Colle pre mňa nebol) pôsobil v miestnosti ako skutočná bomba. Rýchle tempá, spev nie nepodobný tomu z kultovej kapely NAUSEA, katarzia i absolútna radosť a vďačnosť. Hardcore as its finest. Za veľmi pekný považujem úkaz, ktorý som doteraz zažil hádam iba na koncerte ANTI- CORPOS na svojom prvom Fluffe, keď charizmatickú speváčku na pódiu dievčatá zobrali ako signál, že hardcore môže a má patriť aj im, a to nie len na pódiu, ale rovnako aj pod ním. HC a pozitívne vzory. Mosh nie je žiadny závod ani bitka, ale tuto dievčatá mužov valcovali. Veľmi cool. Kapela si Hájovňu omotala okolo prsta, atmosféra bola vynikajúca, aj od SLUTBOMB si ľudia vypýtali prídavok a čo sa prídavkov týka, kapely v ten večer zaznamenali hattrick. Nie som veľmi priaznivec lámania kapiel na prídavky, no situácia okolo toho SLUTBOMB bola tiež veľmi zábavná. Sľúbili one more song, pre veľký úspech zahrali dva, no publikum nie a nie kapelu pustiť z pódia preč. Tak teda challenge, tretí song navyše bude, ak sa stihne do desiatich sekúnd doniesť bubeníkovi fľaša piva. Publikum uvedomujúc si, že pravidlá nehrajú v jeho prospech šikovne podvádza, núka pol fľaše, odvracia pozornosť kapely od odpočítavania a nakoniec naozaj pivo doputuje tam kam má a SLUTBOMB zahrajú ešte jednu, podľa vlastných slov grind-skačkovú skladbu. Perfektné. Po nej už ale naozaj koniec, hoci publikum to skúsilo ešte raz.

Dobojované, posledné pofajčeníčka, rozhovory a okolo pol noci sa Košičania vraciame späť na východ. Bola to rovnocenná náhrada Ffud festu? Nie. Bolo dobre? Veľmi, veľmi. Diky.

#7969 Skulda @ napí­sal/a: 19.08.2023 13:11:45