PUNKGEN

Tento koncert v nedeľu v Bratislave bol na pláne od začiatku. Jednak SPY, ktorý vypľuli brutálny nový album a stále na nich derieme predkožku po večeroch, jednak mala to byť nedeľa po Ffud feste, tak aj logistika by pekná vyšla. Až na to, že FFUD sa nekonal, tak sme si mohli poplakať jedine. Ale plán sme už nemenili, akurát oklieštili. Ideme na jednu noc, natlačíme sa k Dávidovi na byt celá kapela plus moja žena. Dobre bude.

Vyrážame už na obed, Ja, Dita a Oli. Vo Zvolene berieme Erika a pozvoľna sa blížime k parkovisku pod hradom, ktoré sa stalo útočiskom našich áut zakaždým, keď tu spíme. U Dávida otvoríme príchodné pivká, aj sa ubalí voľačo. Pešo vo výpeku smer mesto na kvalitnú vegan chálku. Kým sa dotlačíme, prichádza Jakub a skrz čas a plné bachory volíme presun Boltom. Pred pol ôsmou už obchendujeme na lodi. Zdravíme sa s ľuďmi, chalanmi zo SPY, prichádzajú traja kamoši expati a zrazu sme na predku lodi pri veľkom okrúhlom stole celá perepúť naložení ako rád južanských rytierov.

Večer otvárajú KALIMERO. Konečne mám možnosť to vidieť naživo. Zvuk je plný a čistý a set im pekne odsýpa. Vokál jaskynný, muzika postavená na svižných riffoch s punkovou ľahkosťou, ktorým spodok dopĺňa hutná basa a navrstvené to je na primitívne údernej rytmike. Čo viac ti treba. Je to kompaktné s dobrým soundom, zohratí sú, rany to rozdáva a ma to potrebný výtlak. Radkove riffy sú hravé a zaváňajú osemdesiatkami s kus moderným hávom a Kočo chytil bez vlasov riadnu charizmu. KALIMERO need no sombrero.

SCARY SIGHT je žánrovo mimo mňa. Veľa beatdownu, aj keď musím uznať, že svoje remeslo zvládajú s prehľadom. Akurát vokál je kuš štandardný, čo je ako tak v pohode, ale pri spievaných pasážach to bola katastrofa. Taký moment sa treba do toho oprieť, nech si to prerazí cestu a vynikne. Ale keď to má silu maximálne na potlačenie nákupného vozíka, tak to tam celé zakrivká. Úplne to bolo inde energicky a nezapasovalo mi to s tým podaním. Inak naložený koncert, ale na tomto by som zapracoval.

Tretí support MAKEXPEACE hrajú show po niekoľkých mesiacoch. Cítia sa trocha rozhádzaní, ale vonka to až tak nepočuť. Idú dosť inštinktívne, ten svoj straight edge hardcore majú proste v sebe a to potom ide automaticky. Sekal lieta s mikrofónom zľava doprava, takisto hmatníky vidím poletovať, energia z toho srší na všetky strany. Ono ten pohyb hráčov narobí v dynamike setu veľa a chalani si ten stage pekne obsadili a statočne podupali po jeho podlahe. Publikum sa baví, kapela s ním a set ubehne rýchlo ako voda, ktorá obmýva loď. Spokojne.

Dovŕšil sa čas na záverečný a hlavný akt večera SPY. Otvárajú novinkami z poslednej dosky "Satisfaction" a nastupuje intenzívna jazda, ktorá zastane až na konci. Odkedy sme s nimi hrali, majú v zostave iného bubeníka aj gitaristu, ale tlačia stále precízne. Nové veci fungujú rovnako silne ako materiál z prvých kaziet, z ktorých songy sú prepletené v playliste s tými novšími. Kapela je v pohybe a hrajú nesmierne dynamicky, spevák Peter je doslova všade. Songy posadené v správnom bpm, aby ťa v strednom tempe zadupali do zeme, a v tom rýchlejšom vykopli z lode cez pravobok. Jedna vlna tsunami mohutných riffov za druhou. Záplava omračujúcej gitarovej masáže, ktorú držia pokope silné a úderné bicie a dominuje ukričaný vokál. SPY majú svoj ksicht, sound a špecifickú intenzitu. Zase raz ukázali, ako sa robí kapela so silou padajúcej lavíny. Ani sa nedivím, že sa o nich vie čoraz viac. A ešte len bude.
Nechce sa nám už lobzovať po meste, sme blízko bytu a pokope, tak už nešpekulujeme. Strávime tu ešte hodinu, vypliaskame nejaké pivá, aj keď chuťovo nič moc. Bledneme spolu, dáme dobrý pokec aj gitaristom a padajú debilné vtipy, aké vie len táto zostava. Záverečná, je čas ísť a tak sa presúvame na byt a kondíciu preveria dlhé schody, ktorými sa dostaneme až k baráku. Oli hneď zalomí do kuchyne, Erik ide s ním, bo sa rozhodol, že vstane na bus o pol piatej ráno. Keďže sme nepripravení a na byt sme nenakúpili zásoby, končí to jedným brkom a Futuramou. O jednej už klipkáme, čas ísť spať.

Na druhý deň máme kedy, Dita má stretko s kamoškou, takže mega obchoďák, žrádlo a potom sa delíme. Káva pri Dunaji, kde nás usadím na pekné kreslá, ale rýchlo prídeme na to, že tu nikto nesedí kvôli vtáčím hovnám, ktoré sú po celom gauči. Nič už, natlačím sa vedľa hovien ja, keď už som to vybral. Dáme kávu, vodu a môžeme vyraziť domov. Beriem aj Dávida, takže obísť Fiľakovo aj Rimavskú a domov sa dostanem až o pol piatej. Slabá náplasť namiesto Ffudu, ale inak fest solídna akcia a trip. Tak snáď o rok pri Váhu.