PUNKGEN

Pôvodný plán bol navštíviť tento koncert spolu s predĺženým pobytom v Brne, aby sme sa spoločne so ženou po nejakej dobe kus vyvetrali. Koncert padol ako skvelá zámienka, zostava jak lusk na čele s WORLD PEACE, ktorých nahrávky žeriem aj s obalom. Baby sitting kus vybuchol, predĺžený víkend sa nekonal, muselo sa improvizovať, takže nakoniec z toho ostal výlet s kapelníkmi do Brna len na koncert s prespaním v Bratislave. Vyrážame s Ditou doobedu, obehnem v meste jednu firemnú vec a o pol tretej nám už Dávid u seba v robote nakladaná famózne vegan kung-pao. Jakub je už tiež tu.

Vonka je hrozne, sychravo a fúka strašný vietor. Nič na prechádzky. Presúvame sa k Dávidovi na byt, kde kus pobledeme, než sa pred šiestou pohneme. Na mieste sme za hodinu a pol. Zaparkujeme ľahko, pár metrov od klubu. Tam už sa zbierajú ľudia, zdravíme sa so známymi, je ich tu celkom dosť. Som tu prvý krát, Kabinet vypadá super, taká zlatá stredná cesta medzi punkom a hipsterčinou. Oceňujem prepojenie s vinyl shopom. Jakuba zláka burek, Dita a Dávid začínajú rumovú jazdu a čo to sa hodí aj do papierika. Cítim sa fajn, večer sa môže začať.

Štartuje sa načas podľa rozpisu. Otvára LILIXELBE. Mladá power-violence kapela, ktorá sa svojimi nahrávkami rozhodne prihlásila o slovo. Alebo skôr rozkopla dvere a hodila ti do ksichtu šuter. Naživo ešte väčší nájeb. Zvuk hneď totálna plnka a chalani hrajú neskutočne. Striedajú sa songy, motívy a strihy, sú posadení neuveriteľne a človeku sa nechce veriť, že fungujú tak relatívne krátko. Skladby lietajú okolo teba, kopance to rozdáva neskutočné, je to nápadité, silné a ničiace. Stojím s otvorenou hubou. Krása. Dávam najvyššie hodnotenie a  každému odporúčam si túto kapelu doštudovať. Mám predtuchu, že sa okolo nich ešte budú diať veľké veci.

HEVER preberajú stage po nich. Vidím už po neviem koľký krát, ale stále vládne spokojnosť. Už ani neviem, čo napísať, aby som sa pri nich neopakoval. Chalani svoje remeslo brúsia rokmi k precíznosti, takže zakaždým predvedú poctivo naložený set, v ktorom nechýbajú rozmanité riffy, plné basové linky, pestré a skočné bicie a Kizov špecifický polohovorený vokál. Pestrý hardcore, ktorý sa nebojí presahu, odohratý s prehľadom a kopou energie. Tá koluje, pred pódiom slušný bordel a sála je plná. Neskôr mám pocit, že na zahraničné kapely sa díva menej ľudí ako na tie domáce. Atmosféra výborná, set napliaskaný. HEVER nikdy nesklamú.

Nesledujú švédski XIAO. Z nahrávok ma to neoslovilo, naživo to ale má poriadne gule. Taký mix, kde nájdeš v poctivom nabubtnanom švédskom zvuku nápady zo širokého spektra, takže je to troška ťažšie zaradiť. Hlavne v tom bolo veľa sypačiek a v kontraste k tomu veľa stredného tempa, tu a tam nejaký PV strih. Málo punk feelingu, skôr metalom to bolo cítiť (možno skrz ten dôkladný zvuk), aj keď na plachte mali, že sú hardcore. Nevadí, bolo tam kadečo, ale fungovalo to, dokopy to bolo kompaktné a nastrelené, navyše odohraté dynamicky a živelne. Ako píšem, malo to poriadne gule. Asi si ich nahrávky zase pobehám.

Čas na poslednú vec. Niežeby to dnes nebol výprask za výpraskom, ale od WORLD PEACE mám vysoké očakávania. Tie sa potvrdzujú od úvodného úderu. Ako sa začne, kapela sa s ničím neserie a odklepáva track za trackom. Identifikujem všetko, bodaj by nie, keď to furt tlačím do hlavy. Názvy ale nečakaj. Hlavne posledné dve radovky, vrátane novej "It is written". Zvuk je masívny, dve basy ťa driapú na polku, každá z inej strany a bicie si tam idú tie násypy akoby nič. Bubeník stroj. Radosť sledovať tie perfektné timingy, stopky, kombinatoriku a dôraz úderov. Ruky nohy bozkávať. Počuť maximálu zohratosť. Pete s mikrofónom behá zľava doprava ako pes odtrhnutý z reťaze, až kým po poslednom songu nepoloží mikrofón a nezmizne za sekundu dverami do backstagu. Takto sa robí power-violence do psej matere. Prísť, rozjebať a odísť bez slova do piče. Za pätnásť minúť je po všetkom. Krásna hudobná deštrukcia. Títo chlapci sú hudobne na inom leveli. WORLD PEACE má svoj nezameniteľný ksicht a za mňa je to jedna z najlepších súčasných PV kapiel. To, čo predviedli, to bola čistá poprava.

Čas dobrý, tak moc neváhame, rozlúčime sa s kým vieme, beriem posledný album na platni a mizneme do auta. Cesta ubieha fajn, posádka priebežne zaspí, v Bratislave sme o pol jednej. Dobrý čas na to, aby sme po vysadení Jakuba stihli ešte v trojici u Dávida na byte stiahnuť dve ťapky zlého rumu nakúpeného na benzínke a osadiť do toho nejaké brká. Nakoniec to vzdávame niečo po tretej. Ideme spať a budíme sa do extrémne upršaného dňa, počas ktorého si dáme film o Austinovi Powersovi, skvelý arabský obed a po ňom zase na byte druhý film o Austinovi Powersovi, kým moja žena behá oddelene po návštevách, než sa pripojím a vyrazíme proti noci domov. Kvalitné blednutie. Život nemôže byť lepší. A ten koncert, fuh. Seriózne jeden z najlepších za poslednú dobu.