PUNKGEN

Som rád, že po dvoch rokoch sa naskytla príležitosť navštíviť krásnu Baštu v Bardejove. Nadpráca, ale patrí sa povedať, že úžasný párpodlažný priestor zrodený a držaný pri živote úprimným citom a angažovanosťou (a nejakým tým grantom, bubu) s celoročným komunitným kultúrnym programom. Posledný raz tu za mojej prítomnosti bol koncert SAMORASTu a KAMELEON, vtedy veľmi čerstvo v trojici, dosť v pohode, len ten výlet nakoniec veľmi nedopadol. Zmeškané ranné vlaky, narušený harmonogram FNB, policajná šikana na ulici, súkromne bezpečnostná šikana na prázdnej autobuske, opätovne zavedený lockdown. Veril som, že tentoraz prúsery, na ktoré sa neskôr spomína ako na zážitky, vymení nekomplikovaná výprava, ktorá časom asi zapadne, ale nabije do ďalších dní. Oba scenáre majú niečo do seba, čo si budeme. Aj keď tá nekomplikovaná vízia samozrejme nejaké tie zádrhely z oblasti použiteľnosti áut, cestujúcich a nakoniec z mojej strany meškania na zraz obsahovala.

Rôznymi informačnými tokmi som sa, ak preženiem, takmer na poslednú chvíľu dozvedel o tomto ozaj temnom a drsnom večierku a možnosti sa zas niekomu nečinne rozvaliť v aute, aj keď ako som už spomenul, tá si prešla všelijakými podobami. Super, že sa to takto nakoniec zišlo. Tentokrát ďakujem za subkultúrny taxík smerom tam novomanželom Barankovým a 2/3 kapely TVOI POSTOI, cestou späť zasa Ronymu s Mončou. A ktože bol dôvodom vôbec pristaviť sa pri myšlienke, či do toho Bardejova vyraziť? To už samozrejme vieš, ale splníme si úlohu: pozbieranci východného Slovenska DRUGS, poľské dieťa S.A.T.A.N.ovo s názvom MÖR a v neposlednom rade zo spomienok dosť zaujímaví WASTED STRUGGLE, fešáci z Budapešti. Chcelo to ešte nejakých hostí z Česka a Bašta by hostila tieňové, ľudsky asi nepomerne kvalitnejšie, zasadanie V4. Možno nabudúce, esetleg legközelebb, moźe nastepnym razem a snad příště.

Neviem, koľko ľudí sa mohlo prísť večer na koncert pozrieť, no v koncertnej miestnosti Bašty, ktorá na mňa pôsobila ešte o čosi stiesnenejšie ako si pamätám, aj šesť a pol človeka spraví efekt, že nie je sa kam postaviť. Aj tak sa ale ľudia celú akciu na kapely nejako nelepili. Prví s hraním začali páni MÖR z Jasla, a ako celkom vtipne pripomenul basák, ešte z jedného poľského sídla. Hardcore punk s plnými hrsťami klepačiek a metalovej hrubosti. Zvuk masívny bordel, a to vravím ako človek, ktorý je najmenší audiofil akého poznám. Všetky zvuky vrátane bicích riadne zliate dokopy. Ani z toho vokálu sme veľa nemali, čo nie je len môj hluchý dojem, pretože som videl, že pár chalanov párkrát išlo čosi šupať do reprákov. Kapele to ale hranie bars nezhnusilo, spevák si išiel telo vyvrieskať za neustáleho pochodovania z miesta na miesto, najviac sa mi ale páčilo sledovať bubeníka, z ktorého tváre som vyčítal dokonalý mix sústredenia na hru a úprimnej zábavy. A v tom bordely potom za najzábavnejší považujem song s tromi či štyrmi veľmi funny stop and go pasážami. Prvá kapela zbehla rýchlo, ideme ďalej.

DRUGS je kapela, ktorej členovia pochádzajú z východného Slovenska. Ale tak, že keď sa správne postavíš, tak môžeš prstom ukázať doprava, doľava, dopredu, dozadu a furt sa niekomu domov trafíš. Asi. Chcel som povedať, že skoro už klasická podoba temného hardcoru s mnohými odkazmi do všakojakého death-blacku, ale ešte stále tu takto málokto hrá. Valivé i búrlivé. Málo divadelníctva, hodně true. Basa, bicie a na rozdiel od prvej kapely gitara navyše, a aj tak asi kus zvukovo lepšie. Alebo mi to už bolo aj jedno. Minimálne ale Prasiakov zabijacky vokál už šiel von správne, takže ten som si už mohol poobdivovať ako sa patrí. Z opačnej strany zas žiadny masaker, sem tam pästička či ukazováčik hore, jeden bradatý kymácajúci sa pán vpredu, inak vravím, kultivované publikum. V sakách a večerných šatách sme mohli dôjsť. DRUGS ale pohode, odohraný hádam celý album plus asi nejaký zásadný cover. Nuž, vieme ako, "bude horšie." Inak, pamätám si, ako som po ich koncerte v Colle pred dvomi rokmi písal, ako sa na nich teším do chystaného Bardejova bez pódia. Neprišli. Bol to ten večer zo začiatku textu. Možno preto, že vtedy nebolo drog, dopadlo to tak. A dnes drogy boli, tak to bolo v pohode. Asi teda nebudú až také zlé, ako nás celé detstvo učili. Straight edge friendly vtípek.

Na koniec tohto minifesťáku hrubých kapiel WASTED STRUGGLE. Tých som videl desať rokov dozadu. V Oblude. To som teda pamätník, čo? Nejde si nepamätať, pre mňa asi jedna z prvých kapiel, čo som videl miešať "moderný" hardcore, crust, apokalyptický metal a hádam aj kus tej emáckej naliehavosti. A ten šaľený tvar gitary stále tu. Haha. V Bašte idú bomby, hrá im to, myslím si, že išli do toho asi aj najenergickejšie z celého večerného programu, veľmi dobre sa na to kukalo, aj rozpoznávať bicie, riffy a vreskot sa dalo. Ľudia na rukách, divoký pit, čisté zverstvo. Ale nie, ojeby. Pozreli sme si, zatlieskali, poďakovali a dovi.

Celkom radikálne monotematický večer temného hardcore/crustu bol na konci, ešte som si dovolil na cestu kúpiť jeden z plnej debničky vegan wrapov prichystaných pre návštevníkov a poďho domov do Košíc. Pekne večer hneď po koncerte. Diky kapelám, Ferovi a ľuďom od Bašty, diky košickým autičkárom. Diky Adrik, že to tu dávaš a diky, že ty to čítaš. Scéna, dpč.