PUNKGEN

Bál som sa, a to sa teda báť viem, že tri post punkové bandy v jeden večer budú pre mňa moc, že ani oheň priateľstva neprepáli akúsi nudu, keďže k tomuto žánru mám prinajlepšom vlažný vzťah. Môžem povedať, že priestoru na to nudiť sa som dostal minimum, nehovoriac o ľuďoch, ktorým tento trend chutí oveľa viac ako mne, tí šancu nudiť sa nedostali hádam žiadnu. Trikrát jednoznačne post punk, trikrát jednoznačne inak. Však sme sa aj so samotnými aktérmi rozprávali, že keď sa s niekým o tomto štýle bavíte, často sa bavíte o čomsi trochu inom. 

Na tento koncert som mal tú česť vycestovať s účinkujúcimi. Veľmi príjemná cesta rozdelená na polovice pred Zvolenom a po ňom. V ňom sme sa s Ďurim trošku upravili a našli si čínsku reštiku s veľkou českou reklamou a švédskymi stolmi. Multikulti. V nej paradoxne najviac upravený vyzeral byť Dano. Smiech a hanba. Potom už len dôjsť do Bratislavy, nájsť ani nie tak vhodné, ako skôr čo najmenej nevhodné miesto na parkovanie, čím bližšie nábrežiu Dunaja, kde sa konal koncert, ísť na ubytko, vrátiť sa k autu po gear a ten doniesť do klubu. Pohode. 

Neviem, do akej miery Pink whale prirástol k srdcu miestnym, ale cezpoľných musí z tohto miesta odpáliť. Venue na lodi na Dunaji, jeden stage hore na palube, ďalšie dva v podpalubí. Vyzerá to tam parádne. Priestor na vode, celý klub nakrivo, trenažér opileckej chôdze pre abstinentov. O zvuk sa večer stará šikovný gitarista Patrik (ex CLIVOSŤ) a pitíčka za poriadne bratislavské ceny nalieva moja bývalá spolužiačka z gymplu. Ľudí dosť dlho nikde, ani domácej kapely, asi sa tu ani so začiatkom hrania nezvyknú ponáhľať. Neskôr sa už nejakí zjavia, príde aj druhé košické auto a eufória tak dosahuje vysoké hodnoty. Strop dosahuje keď sa konečne začne kultúrny program.

Ako prví začali hrať niekedy okolo pol deviatej trocha netradične hostia z druhého konca republiky, TVOI POSTOI. Veľmi pekný set, zvukárovi by som si nikdy nedovolil kecať do remesla, ale stojím si za tým, že spev mohol ísť von viac. Ďuri každú pesničku stručne uvedie, sympatický prístup, trochu apatické riedke publikum to má trošku piči, ale neviem popísať, čo za odozvu som čakal. Ako tak počúvam postoiákov, prichádzam na to, že napriek tým rytmom bicích a cinkavému zvuku gitary typickému pre post punk, stále tam počuť na akej muzike kapela začala. Je to proste street punk s chorusom, správne? A tie spevy, chytľavé refrény atď. "Ďalší krok" či "Bludisko" majú v tomto zmysle až hitový potenciál. Postarší punkáči, ktorí od nich pýtajú návrat k starým pesničkám podľa mňa zas tak veľa dôvodov na pindanie nemajú. Zároveň, keď už konečne chalani dokončia a vydajú ten nový album, všetci tí ľudia, čo prepadli post punkovej vlne a doteraz si ich nemohli v tejto polohe vypočuť a poriadne spoznať, budú TVOI POSTOI milovať, som si tým istý. Nateraz striedmy potlesk pár zvedavcov a hulákanie jedného a pol auta kamošov. 

Nasleduje banda z bratislavských garáží a priznávam, že hlavný dôvod mojej návštevy, ASTRIS LAPSUS. Veľmi som sa tešil, že uvidím Dávida hrať, keďže mi minule opísal, že z nej má naozaj úprimnú radosť. Úprimnú radosť z hrania smutnej muziky, pochopí len ten, kto pochopí. Miestni miestnych už pod pódiom podporujú trochu viac, ale keby sme sa mali baviť o kategórii mosh, tak rozhodne žiaden, haha. Dvadsať minútový precítený set, bavíme sa stále o post punku (kto spočíta, koľkokrát tu píšem slovné spojenie post punk, nevyhrá nič), je super, že chalani sa v tvorbe odkazujú aj na svoju záľubu v staroškolskom screame, české emo a tak. Proste to Marekovi v niektorých pasážach riadne reve, aj nástroje vedia zachaosiť týmto smerom. Čím viac týchto emo manierov do scény, fandím. O ich plánoch, narozdiel od tých TVOI POSTOI, neviem nič, dúfam ale, že majú nejaké tie klasické, na konci ktorých budú pesničky minimálne na bandcampe a tým pádom v slúchadlách pri ceste hromadnou dopravou. 

Hlavné hviezdy večera brázdia Európu z Kanady, je ich päť, geek na gitare, sympaťáčka na base, na blond odfarbený spevák, bubeník a "konečne" sa vyťahujú aj synťáky. Nefandím synťákom, ale keď to má byť, nech je. HOME FRONT, nie Home Run, ako som sa ich snažil googliť, i keď pri zvukovke mal spevák nejaké tie baseballové náprahy so stojanom. Keď sme sa na nich rozhodli vyraziť z cigy na palube, priestor pred kapelou bol už plný, tak to má byť. A musím povedať, že aj zozadu to bolo fasza sledovať. Úplne vpredu dokonca ľudia tancovali, takže predsa len existujú indície, že sme boli na koncerte a nie na kare. A teda ten HOME FRONT hrajú fajn, veľa pesničiek je postavených na tu viac-tu menej infantilných synťákových melódiách, ale našli sa aj pasáže, ktoré by obstáli aj v tvorbe tvrdších punkových kapiel. Plus blonďáčik naozaj vie spievať, čo je vždy fajn zistenie. Hovorím, ich vyznenie mi bolo zo všetkých zúčastnených najviac cudzie, ale absolútne neľutujem a keď budú, čo ja viem, v KE, tak si túto kapelu z krajiny hokeja pozriem bez mučenia, dokonca aj rád. 

Uf, po koncerte sme sa tak nejak pobavili, pochodili mestom, za seba, ako to povedať s noblesou, začali hazardovať s pamäťou. Mal som spať u Dávida, spal som na hostely s Postoiom, s ktorými mal spať Vilo, ten skončil ani nechcem radšej vedieť kde a kedy. V piatok sme sa šli ešte naobedovať do vegan reštiky, kde kuchára robí práve Dávid z ASTRIS LAPSUS, náhodou sa tam stretávame aj s druhou košickou posádkou - Miškou, Robkom a ich miestnou spojkou Lichtlem. Pomeníme zostavy áut a ideme ešte na Hájovňu do Žiliny, kde pre Vlka hrá PRACH, ADACTA a the WILDERNESS. PRACH uspokojivo melancholický punk rock s nezameniteľne vtipnými rozpravami medzi pesničkami od Dášu. Vlastne štvrtý post punk do partie týchto dvoch dní? Okolnosti sú však také, že Pali, ktorý to celé odšoféroval a odšoférovať ešte mal, už mal dosť, s tými hracími časmi na Hájovni je to také, povedzme, flexibilné, plán bol pozrieť WILDNERNESS a oželieť Adactu, ktorá aj tak mala v sobotu hrať v Colle, ale ani tí WILDERNESS nejak nevyzerajú byť na mieste, tak teda ideme domov. Škoda, muselo byť dzivo, Hájovňa sa baviť vie. Toto je ale text hlavne o štvrtkovom Pink whale, takže vedz, že tam to bolo príjemné, o tom netreba špekulovať, či hocičo si domýšľať.