PUNKGEN

Napriek tomu, kto a ako z mocenskej pozície pristupuje k otázkam živej kultúry sa vždy vieme stretnúť na akciách plných dekadentnej hlučnej hudby bez fujár, kde texty vystupujúcich korešpondujú iba veľmi veľmi veľmi málo s výstupmi Ministerstva nenávisti SR, cateringu bez domácej slivovice a bryndzových halušiek s v masti plávajúcimi škvarkami, v miestnosti s ľuďmi s bizarnými handrami, účesmi, kerkami, z ktorých isto niekto je aj ... sa podržte ... teplý/á. A v jednu februárovú sobotu sa takéto stretnutie kultúrneho terorizmu konalo v Spišskej Novej Vsi, v divadle Kontra, v dome Matice slovenskej. Chápete, takáto sodoma gomora pod strechou organizácie, ktorá je fetišom národniarskych politikov, asi najviac preto, že tá Matica je slovenská, slovenská a žiadna iná. Dzivo.

Ešte sa patrí povedať, alebo aspoň mne to prišlo veľmi pekné, že Mucho-zber, ako sa táto koncertná séria volá, organizuje chalan s partiou, ktorý má asi dvadsať rokov. Aktívni mlaďasi z malomiest sú ultrasympatická kategória ľudí, nie je veľmi potrebné opisovať prečo asi. Kým tu budú takí, tak slobodné špinavé veci nezmiznú ani z takýchto miest, a to je nie len pre punkáčsku cieľovku dôležité, no nie? A čo, že kus chaosy s kadečím. Patrí to k tomu, je to tak ľudské, že až. Vraciam sa k tomu preto, lebo som nevedel, kto koncert pripravuje a zistenie, že tentoraz nie žiadny veterán scény, i keď tých ľúbime samozrejme tiež, bolo príjemné.

Do priestorov Kontry sa pozývalo na piatu, košické kapely a ich nehrajúci kapitán/manager/psík/ja prichádzame okolo pol šiestej, najprv so snahou ísť s aparátom do podzemných priestorov budovy, kde sa koncerty tiež odohrávajú, kým nás pán nepošle na koncert presne opačne, do podkrovia. Nosíme veci do miestnosti, kde si mladé partie ešte hrajú na gitaru a pripravujú sa na večer. Pozvoľne. Príjemná izba pre performatívne umenie, dnu sa cítim podobne, ako v takom Kabinete múz, dajme tomu.

Po tom, čo sa v rámci aktuálnych možností nazvučia košické kapely plné zvukárov a majstrov svetla z Collossea, sa na pódium postavil SAMČO, BRAT DÁŽĎOVIEK. Ja sa napríklad teším, dlho som jeho vystúpenie nevidel, pričom som ho vždy videl rád. Veľmi rada ho videla aj nie malá hlučná časť prítomných, pripravená na konkrétne Samčove hitovky ako "Vemeno božie", "Ježiš nie je všetko", "Milión forintov" a kopu už v istých kruhoch zľudovelých pesničiek . Asi to poznáte, viete o Samčových plynulých poloimprovizovaných shows. Ten prejav a humor nie je pre každého, nemám problém sa vcítiť do kože človeka, ktorý nad tým prekrúti očami, no tie pesničky, značka "O Ježišovi na tisíc a jeden spôsobov" sú naozaj sranda, s výbornými slovnými hračkami, s pestrým prístupom k spevu aj hre na akustiku. Muzika je aj na jednu pasáž prerušená predčítaním zo Samčovej knižky citátov všedného dňa, ktorú samozrejme ponúka aj záujemcom. Vraj ich mal so sebou iba päť, hádam sa zbavil aspoň dvoch. Atmosféra výborná, v sále počuť smiech, vystúpenie, pri ktorom nie je nevhodné, keď si polovica osadenstva posadá na zem, fajné. Aj keď povieme si aj Bé, a síce, keď sa Samčo prvýkrát opýtal, či má končiť alebo pokračovať, tak to bol signál, že asi mal končiť. To nie iba on, v zásade si myslím, že keď položí túto otázku hociktorý spevák/kapela, odpoveď je jasná. Bo potom to už bolo také nejaké dlhé, Samčo odmieta hrať pesničku na prianie s tým, že by ju hral druhýkrát, hoci dvakrát zahral aj tie, ktoré na prianie neboli. Až na toto si myslím, že nebolo nad čím krútiť nosom, milé a vtipné, spoko. Mňau. Amen.

Už pri prípravách bolo jasné, že akustika v miestnosti bude výzva na viacerých frontoch. Bicie same o sebe spôsobujú riadny rachot, ale myslím, že s nástrojmi to bolo v celku solídne. No spraviť tu niečo so spevom, aby si ho nemusel len tak nejak tušiť, sa asi nedalo. V každom prípade nasleduje TVOI POSTOI, najlepší post-oi! široko ďaleko. Stále viac energické ako potemnelé, aj keď z ortodoxného krčmového rock´n´rollu vyrástli, stopy to zanechalo navždy. Street punk s chorusom. Preto asi aj hneď od začiatku relatívne divoké tanečné figúry fanúšikov. Chalanom to vždy na pódiu sluší, sound s ktorým narábajú, vravím, veľmi pekný mix starého oi a toho citlivého čohosi prítomného u tých všetkých post-čosi vecí. Cit pre chytľavé refrény, ktoré sa dajú oceniť viac za vhodnejšieho nazvučenia, nie že by spev nešiel von vôbec, ale ako som spomínal, presadiť sa nejak veľmi nemohol. A keďže basák Dano prišiel na koncert s vyhodenými hlasivkami, tak sa TVOI POSTOI vzdáva druhého mikrofónu, čiže o inokedy veľmi funkčné dvojspevy sa ani nesnažia. Aj tak ale pekný koncert, ako už toľkokrát, tuším jedna patália, pre ktorú sa muselo začať odznova, ale však raz za čas treba tie profi výkony preriediť. A keď sa urovnajú aj dlhé patálie s albumom a konečne bude na svete, bude sa z čoho tešiť. Ja sa budem, a to nie len ako kamarát.

V celkom rýchlom závese sú potom nachystaní hrať borci z UCHAFU, rovnako spoza tých istých dverí horného poschodia Collossea. Ako sa sami na konci zvyknú lúčiť predstavovačkou, Funes na bicie, Vilo na base, Lojzo na gitare a Iži ako pán spěvák. Okrem toho si UCHAFU už dáva pripraviť aj stojany s mikrofónmi, čo ešte minúty dozadu vznikol hoax, že sú na mieste nedostatkovým tovarom, pred chalanov s nástrojmi, takže občas aj trojspev. K tomu, že to väčšinu času bolo dobré akurát tak na to, aby sme vedeli, kedy sa spievať má, by sme sa vracať nemuseli, napriek tomu tak urobíme. No občas niečo vyliezlo, hlavne teda keď sa v trojici kus zakričalo, alebo však aj v skutočnosti tichý Iži v odľahčených pasážach sa predral. UCHAFU ešte veľa z vás nevidelo, takže teda, začína sa veľmi povedenou dynamickou inštrumentálkou. Potom trojicu dopĺňa aj štvrtý člen a poďho. Muzika UCHAFU je naozaj ako od muzikantov. Dobrá veta, ne? Ale tak naozaj, Lojzíkove melódie sú fakt niečo, s Vilom som mal kapelu, čiže nad jeho hráčskym umením onanovať už dlhšie nemusím, ľudí čo to po zážitku robia je našťastie stále dosť. Bubny nabúchané solídne a ako povedal Tomáš z NIČITEĽA po koncerte, spev budeme hodnotiť, keď bude počuť, ale vedzte, že Iži je talent. Pestrá hudba, o ktorej som si ešte nedávno myslel, že pôjde úplne mimo mňa a moja pozitívna emócia z tejto kapely bude výsledkom výhradne priateľstva, ale ona sa mi aj fakt zapáčila. Plno post-rocku, kde tu orientálny motív, kde tu pozdraví zo záhrobia Jimi Hendrix, kde tu rádiový Hex a na koniec setu je UCHAFU pripravené hodiť aj dvoje/troje riadne punkovice, z ktorých najmä posledný "Antisemita" má až rozporovský ráz. Všetko tam je. Aj priestranné pódium využili hlavne Vilo s Ižim naplno. Nuž, treba vidieť. Najkrajšia vec: "Bardo Thodol", odkaz na knihu o tom, jak správne umrec. Treba znac.

Pozor, zmena! Na súpisku večera pribudli na poslednú chvíľu mládenci, tipnite si, áno zo skúšobne v Collosseu. Títo aspoň spoza iných dverí. Za to ale s ambíciou ukončiť dobyvačnú výpravu po západe Európy, z ktorej doputovali. OTRAS, cassovia black-punx. Manier, alebo čosi iné súvisiace s tour-life spôsobuje, že tá medzera medzi hraním je extrémne dlhá. A keď už sa konečne dostanú na prah hrania, už už sa teším, jednak z konca čakania na ďalšie dianie a jednak z až historickej chvíle. Vyzeralo to, že budeme pri premiére kapely bez makeupu a ikonického vreca na spevákovej hlave. Tak blízko prepisovania dejín sme boli. A bum, hovno! Otrasáci opúšťajú nástroje a čas naťahujú ešte o maľovanie v backstagei. Jooooooj. Ale dobre, ak to má byť, nech je. Kultúrny šok, ak by doterajší program bol pre matičiarov akokoľvek rúhačský, tak vidieť OTRAS, asi by museli pristúpiť na "Zákon slučky". Remeselne premyslená black metalová show, trocha kolotoč, ale v tom lepšom zmysle slova, sila, tlak a päťjedinné zlo. Celovečerná téma vokálu neschopného prebiť nástroje je narušená, keď David (Serus, Sekerus) poriadne zaškrieka. V nižších polohách potom zas už nie, ale aspoň tak. Publikum doteraz pohupujúce sa do až hipisáckych nálad teraz celé hrozí bohu do okien, Sekerus a jeho gestá zmaru, pozdvihnuté železné päste, fungujú na ľudí ako diaľkové ovládače. Majú čosi charizmatické v sebe tie naše štyri pandy a kat. Makajú, a všetko dzivé čo zažívajú si zaslúžia. OTRAS by som si nedávkoval vždy a všade, ale niekedy niekde veľmi rád. Trebárs v tej Spišskej to bolo vďačné.

Pôvodný program, do ktorého OTRAS nastúpil obsahoval ešte zostavu s menom ALKODROGS, ale neviem ako to s nimi bolo. Všeobecná nálada v objekte rátala s nemožnosťou hrať do noci, takže nič? Autá TVOI POSTOI a UCHAFU sme sa v každom prípade po skončení kolegov z adresy pohli smerom do Košíc. Takmer s niekoľkými cesťákmi vo vrecku, haha. Zlatý chalanisko, aký bordel v tom mal. Nekonečne fandím. Ešte na začiatku večera nám porozdával letáky na ďalší Mucho-zber v Poprade. Ja by som ho tam podporiť rád šiel, príďte tiež.

#7995 Prasiak napí­sal/a: 20.02.2024 01:49:20