PUNKGEN

Kým sa ešte dá, treba tú Hájovňu v Žiline navštevovať čím viac. Jediné miesto svojho druhu u nás. V neveľkej miestnosti takmer vždy zábava na plné obrátky. Zlatí miestni, krásne zákutia, špinavá láska. Na jednej z posledných akcií Dáša v domci hostil dvojicu tourujúcich kapiel zo Záhrebu a prizval reprezentantov domácej alternatívnej mládeže. Pre každého niečo, z Košíc vyráža auto o štyroch ľuďoch. Slovensko, ak nič iné, je podnetnou spoločnosťou, je čo rozoberať, premýšľať a predpovedať, a tak cesta tam zbehne ultra rýchlo. Parkujeme okolo siedmej, okolo Hájovne ticho a prázdno, schádzame teda dole brehom po nejaký snack na cestu späť, keď sa za nedlhú chvíľu vrátime hore, priestor pred Hájovňou je už kompletne okupovaný. Krásny pohľad.

Večer hudobne otvárali žilinskí teenageri ARCRA. Pätica s vlasatým spevákom na čele hrá v roku 2024 metalcore/deathcore ako remeň. Veľa pamätníkov časov minulých by ich za to asi nepochválilo, ale uznajte, že takáto hudba už nie je práve trendy, takže je to asi viac o úprimnom cite k subžánru ako o nejakom kalkule a snahe byť in. Set začínajú coverom "Recreant" od CHELSEA GRIN a zrazu mám zas 13 rokov. Hej, prešiel som si tým. Sekanice, dvojkopáky, riffy, breakdowny ... ako z učebnice. Deathový vokál, sem tam s pomocou gitaristu, jeden či dva spievané refrény. Chalani neboli zakríknutí, mali tam pekné klbko kamarátov pred ktorými nemuseli. Hranie si užívali, kedy tedy schádzali pod pódium medzi jašiaci sa dav, ktorý sa nebál zamoshovať si, hádzať tam premety, haluze. Basák si jednu pasáž odohral s nástrojom za hlavou, muzikanti potvrdia, že asi viac efektné ako náročné, ale sranda vidieť. Dobrá showka, o jeden či dva "paroháče" menej a bol by som úplne spokojný. A ešte sa ochotne nechali ukecať na prídavok, aby som nezabudol. 

Nasleduje povestne poriadna žilinská pauza medzi kapelami. Je tak kopu času niečo zamýchat, porozprávať sa trochu s Biankou či Dášom, halabala. Je ale jasné, že tak skoro sa odchádzať nebude, takže pošetríme aj na neskôr. Po teda hodnej chvíli sa dá ísť pozrieť na štvoricu vystupujúcu pod menom SUKOB, po chorvátsky Konflikt, haha. Páni s nástrojmi na pódiu, spevák celý čas pod ním. Mariánko ich už videl onehdá v Praze, a lákal nás na živelný, rýchly hardcore punk. A mal ten mladík pravdu, tempo hrania rozhodne rýchle, bez priestoru na nejaké výraznejšie spomaľovanie, asi. Bubeník to tam riadne natrieskal. Počuť spev chcelo trocha sústredenia, nie tragédia, ale vieme. Prvé pesničky sa pozerám, že mládež, ktorá prvej kapele spravila kulisu, ako sa na Hájovňu patrí, asi nechá chorvátskych veteránov na ocot. Keď už sa ale na punkové tanečky konečne odhodlal prvý človek, ďalších desať ho plynule nasledovalo. Super, milujem to tu. Jeden dlhý príhovor plný vďaky, posledné dve pesničky a koniec. A páni úspešne odignorovali nie úplne rytmickú prosbu o "Another one". Potom som počul, že SUKOB išli v jednej rovine, drtili to, ale že set negradoval a skončil tak ako bol. Pri takejto priamočiarej muzičke v tom problém nevidím. 

Ďalšia prestávočka a po nej KORIDOR, blonďavá bubeníčka, Sid na base, dvaja gitaristi, z ktorých spieva sympatický Indián s pevným postoi!om a plamenným pohľadom. Inštrumentálne intro, ktoré naopak stále zrýchľovalo a gradovalo. Zo skrine post punkových ingrediencií povyberaného veľa, vždy sa odohrávalo niečo trochu iné a pritom to bol celok. Melódie často potemnelé, ale vždy energické. Tak trocha skandovaný spev. Bratov Postoiákov sa ani nemusím pýtať, či sa im páčilo. Dobré to bolo, bez synthov, bez naťahovania a prídavkov, užil som si to. A veľa dievčat a chlapcov tiež, dá sa do tých rytmov všelijako potancovať a pokývať sa. Joj, ale bude to chýbať. 

Koniec koncertu niečo pred pol dvanástou. Prebehnú ešte nejaké priateľské rozhovory, s vďakou odmietame prizvanie do hry Uno, na ktorú sa tam pozbieralo mega klbko hráčov a hráčiek, to bolo keď v Colle frčalo "Zjedz" až do miery, že boli na stole organizované turnaje, našťastie sa karty vždy rozdávali "... mimo stôp, slobodne a divoko". Čo bol zhodou náhod aj refrén, ktorý udržiaval pri živote posádku auta cestou do Košíc. Bolo treba, lebo únava už bola statočná, najhoršia samozrejme v prípade šoféra. Každý ale došiel domov v poriadku. A rád, že si to na Hájovni ešte pochytal a pokukal. Vidíme sa tam minimálne ešte na benefite pre Vlka. Hájovňa v srdci asi už navždy.