PUNKGEN

Nebudem nikoho trápiť trápnymi úvodmi, že sme sa po dlhom čase rozhodli opäť niečo zorganizovať, že vidina platenia najväčšieho vstupného bola neodolateľná, alebo že štvrtok je najlepší deň na organizovanie koncertu. Stále sa nájde aspoň jedna osoba, ktorá nechápe, že kapela je na turné a mnohokrát sa voľné dni na turné vyberať nedajú, takže prečo neprišli cez víkend, ale vo štvrtok. Ale áno, štvrtok nie je až taký zlý ako napríklad pondelok (JUGGLING JUGULARS alebo o týždeň na to MATRAKK ATTAKK - úplné nátresky hore v Sedmičkách).
S taškami plnými jedla sme v Collosseu niečo po piatej. Na pódiu sa ležérne chystá prekvapenie tohoto večera, teda prekvapenie ako prekvapenie, od dohodnutia prvého koncertu stihli zavadiť aj o názov - PÄRNIK a aby sa nepovedalo, odohrať aj svoj nultý koncert, tiež ako prekvapenie. V ich veku hovoriť o "all stars" kapele je ešte zrejme prisilné, no ak si niekedy videl kapely TVOI POSTOI, BUG SPENCER (pamätá si ešte niekto?), NABOSOPOSKLE a mnoho ďalších, vieš, kde je sever. Zatiaľ asi stačí oslovenie skúšobňoví lokális. Uvidíme, čo prinesie čas. Punková pätnásťminútovka, počas ktorej si to niekoľkokrát dostal priamo na solar, ani si sa nestihol poriadne otrepať. Spev, ktorý do muziky pasoval ako riť na šerbeľ a normálny saxofón. Žiadne experimentálne pokusy o fúkanie, ale normálne hranie! Za mňa hudobne čistý Rožnov, trošku ešte trémy, alebo skromnosti?, ale to je okej. Aj som sa samotných aktérov pýtal, kde sa v koloseáckej skúšobni to Rožnovsko, potažmo Valašsko vzalo, no nikto netušil. Tých niekoľko minút ochutnávky úplne stačilo na to, aby si sa na nich tešil aj nabudúce.
Za nimi ďalší lokálos, aj keď skúšobňu majú až v "ďalekej" Barci - MY O VLKOCH. Set vyskladaný prevažne z vecí z nového albumu, ktorý je už nahraný, ale sa nezabudlo na evergríny ako "Medzi nami", "Emigrant song" alebo "Ona a jeho päste ". Ale tiež na cover od DUBEN V PEŠTI alebo na folkový záver od CHUMBAWAMBY. Dnes bez NONCONFORMIST. Či už v playliste alebo publiku. Nasadenie ako vždy vysoké, ako keby malo ísť o posledný koncert, treba vypustiť dušu, niečo po sebe zanechať a nepozerať sa následky. Dlhé príhovory a hlavne žiadne klišé v textoch, ale netradičné a neobkukané témy, ktoré ničia našu spoločnosť. Už sa len dožiť nového albumu.
The WILDERNESS je ďalšia z kapiel, ktorá ihneď automaticky zapasovala do playlistu. Srandičky bokom. Dnes dorazili na prvýkrát správne a dokonca aj s prižmúreným jedným okom aj načas, hneď a bez kecov a motania sa sa nachystali a už pália do ľudí jednu pecku za druhou. Denis je vo svojom živle. S gitarou mu to podľa nás skôr narodených viac ide ako len čisto s mikrofónom. Rokmi overený playlist, ktorý už tiež nejaký rok vychádza na vinyle :D. Všetko poznáš, všetko si videl, všade si bol. Škoda vypisovať všetky názvy. Skok v čase a predsa je september 2024 v Collosseu. "Rešpekt" a "Čo s tým hnevom?" na úplne zničenie rozkekešeného publika a je dohučané.
ACTIVE MINDS. Vznik v roku môjho narodenia. Dvaja bratia len s bicími a gitarou a aj tak ti rozjebú dekel. Precestovaný celý svet a nekonečný zoznam nahrávok a aj tak nenájdeš na každom druhom pankáčovi tričko alebo nášivku s ich logom. Môže to byť aj tým, že okrem dosiek žiaden oficiálny merč nikdy nemali, a predsa inšpirovali nespočítateľné množstvo ľudí a kapiel nielen v Commonwealthe. OK, dvaja nenápadní dedkovia to naštartovali hneď od začiatku. Gitara zapojená aj do basového boxu. Stačí šliapnúť na pedál a už sa to nedá zastaviť. Rýchle niekoľko sekundové výplachy rafinovane popreplietané s pomalšími opusmi s jednoduchšími, ale zato zvučnými riffmi a nezameniteľným soundom. Všetko nová a aktuálna tvorba, vyberať teda bolo naozaj z čoho: pecky z poslednej veľkej samostatnej LP "The age of mass distraction", desaťpalcov "What if we decide ..." a "Religion is nonsense", či sedmičiek "Blood is on our hands", "Two sides of the same coin", "The freedom of the borough", "The storm before the calm", "New puppets - same old machine". Ľudia celkom zveria, robia stojky na stoličke, hore je poriadne dusno. Zaklincovali to skladbou "We´re still angry", čo snáď hovorí o celom ich prístupe. Koniec okolo štvrť na jedenásť. Vďaka Vajgel!
Se všým všudy sa nazbieralo 62 duší. Veľa? Málo? Úprimne, čakal som som aspoň nejakú omladinu, nejakých miestnych okovancov s čirokézé, ťěžkými botami, reťázkami. Ale nič. Nakoniec sa však väčšina osadenstva poznala aj po mene, A ak nie, tak sa zoznámila. Vďaka za návštevy (tradične) z Prešova, ale aj Nitry či Martina. Silný a inšpiratívny večer, ktorý nebol len o hudbe. Tak potrebné dobitie bateriek na veľmi dlhý čas, aj keď som tak po koncerte možno nevyzeral :D