PUNKGEN

Žiadnu inú kapelu som naživo nevidel viac krát, ako NAPALM DEATH. Desať (možno viac) rokov dozadu som to po čísle dvanásť prestal počítať. Formatívna kapela, ktorá ma baví doteraz, vrátane nových albumov, ktoré mi nikdy neprišli "do počtu" voči ostatným. Stále je to srdcovka a kult ako sviňa. Jasné, že keď hrajú za rohom a k tomu s kapelami ako CROWBAR a FULL OF HELL, ktoré adorujem rovnako, neni o čom rozmýšľať. Pôvodne bol plán Košice s prespaním, lebo som vychádzal z predpokladu, že pôjdem zrejme sám. Ale nakoniec sa narysovala až štvorčlenná posádka do Pešti, kde je to logisticky omnoho lepšie. Navyše upozorním na hack v podobe využitia ročných župných známok na diaľnice, takže na mojej trase z domu ma to na poplatkoch stojí na celý rok len tridsaťsedem eur. Spokojne.

Chcem vyraziť v predstihu, ale nakoniec je z toho naháňačka klasická a pohýname sa v čase vymedzenom na najneskorší odchod. Naberám posádku a po ceste dobrá debata, lebo dlho sme neboli takto. V Pešti už počúvam od Fiťa, že sa doští, ale sme sedem kilometrov od cieľa, tak nešpekulujem. Keď sme šli na MESHUGGAH, toľko ma bláznil s tým istým, že som musel zastať na frekventovanej ceste a on utekal šťať niekde do bočnej uličky pomedzi chodiacich turistov. Tu vyskakuje až na parkovisku pred klubom. Keď som tu bol minule prvýkrát, bol august a nebolo kde zastať, lebo Dürer Kert je teraz pri mŕtvom ramene Dunaja a boli tu napakované celé rodiny. Situácia sa však opakuje aj vo februári, takže asi to bude pravidlo. Plné parkovisko obchádzam niekoľkokrát, až kým sa pichnem na miesto vedľa staveniskovej diery v zemi, kde sa asi nikto neodvážil. Budem musieť pozrieť nejaké spoty do budúcna, lebo parkovaním sa tu zajebe 15 – 20 minút ako nič.