PUNKGEN

Žiadnu inú kapelu som naživo nevidel viac krát, ako NAPALM DEATH. Desať (možno viac) rokov dozadu som to po čísle dvanásť prestal počítať. Formatívna kapela, ktorá ma baví doteraz, vrátane nových albumov, ktoré mi nikdy neprišli "do počtu" voči ostatným. Stále je to srdcovka a kult ako sviňa. Jasné, že keď hrajú za rohom a k tomu s kapelami ako CROWBAR a FULL OF HELL, ktoré adorujem rovnako, neni o čom rozmýšľať. Pôvodne bol plán Košice s prespaním, lebo som vychádzal z predpokladu, že pôjdem zrejme sám. Ale nakoniec sa narysovala až štvorčlenná posádka do Pešti, kde je to logisticky omnoho lepšie. Navyše upozorním na hack v podobe využitia ročných župných známok na diaľnice, takže na mojej trase z domu ma to na poplatkoch stojí na celý rok len tridsaťsedem eur. Spokojne.

Chcem vyraziť v predstihu, ale nakoniec je z toho naháňačka klasická a pohýname sa v čase vymedzenom na najneskorší odchod. Naberám posádku a po ceste dobrá debata, lebo dlho sme neboli takto. V Pešti už počúvam od Fiťa, že sa doští, ale sme sedem kilometrov od cieľa, tak nešpekulujem. Keď sme šli na MESHUGGAH, toľko ma bláznil s tým istým, že som musel zastať na frekventovanej ceste a on utekal šťať niekde do bočnej uličky pomedzi chodiacich turistov. Tu vyskakuje až na parkovisku pred klubom. Keď som tu bol minule prvýkrát, bol august a nebolo kde zastať, lebo Dürer Kert je teraz pri mŕtvom ramene Dunaja a boli tu napakované celé rodiny. Situácia sa však opakuje aj vo februári, takže asi to bude pravidlo. Plné parkovisko obchádzam niekoľkokrát, až kým sa pichnem na miesto vedľa staveniskovej diery v zemi, kde sa asi nikto neodvážil. Budem musieť pozrieť nejaké spoty do budúcna, lebo parkovaním sa tu zajebe 15 – 20 minút ako nič.

Prichádzame, vyriešime pásky a ideme si zapáliť bokom. BRAT už dohrali, ale to som ani neplánoval stihnúť. Z nahrávky, videí aj osobných referencií z košického koncertu som neuchopil, ako sa takáto zlá kapela dostala na túto súpisku. Takže dnu si nachádzam miesto až pred setom FULL OF HELL. Ďalšia kapela, ktorá za svoju existenciu dokázala do seba absorbovať množstvo vplyvov, až sa z nej stal chameleón extrémnej muziky. Kombinácia drvivého deathmetalového soundu naviazaná na grindové orgie, ktoré sa neboja odbočiť do stredného ťažobného tempa a noisového oparu. Tracklist zo starších vecí prekladaný aktuálnymi kúskami z posledného albumu "Coagulated bliss". Kapela hrá na doraz, špeciálne bubeník Dave je pastva pre oči, jeho fyzicky silná a úderná hra demoluje celú sadu. Dylan okrem momentov za noisovým pultom pobehuje ako splašené zviera a reve tie svoje neľudské vokály. Výkon neskutočný. Strop je "Crawling back to god". Kvalitne sa na kraji kotla povyhrážam svetu s nimi. FULL OF HELL patria k špičke. Z nahrávok excelentné, naživo vycibrené a prinášajúce neuchopiteľnú skazu. Nedá sa to slovami uchopiť Kapela, ktorú treba jednoznačne zažiť. Je to niekde inde.

Ďalšie brko a CROWBAR. Chcem odsledovať troška zopodiaľ. Diskografiu majú slušnú, pobehanú ju mám, ale pre istotu som si setlist doštudoval, predsa len, majú z čoho vyberať. Otvárajú s "To build a mountain" a hneď ma to obalí a ukameňuje. Odrastené vlasy mi vejú priestorom, krčné stavce začínajú smenu a ruky hrajú na imaginárnu gitaru. Milujem tú skladbu, lepšie to ani nemohlo začať. Songy sa menia, je ich dokopy desať, čo je o dva menej ako počet ich albumov. Každý ukazuje prednosti tejto kapely, ktorými sa predrali na piedestál bahenného žánru. Spomalená HC rytmika na úplne hrateľný spodok, na ktorú navrstvíš masívne, no zároveň atmosférické a nápadité gitary od rifflorda a naliehavosť doplníš vokálom. Či už je to zasnený moment alebo masáž gitarou stenou, je to hutné ako oceľ a tvrdé ako betón, no stále verne prenášajúce ich jedinečnú atmosféru zameranú na ľudské vnútro a jeho komplexnosť. Z CROWBAR a špeciálne z Kirka ide neskutočná charizma. Prevedenie na sto percent, posadení sú pevne ako pontóny pod mostom. Zvuk je tak čistý, že keď človek zatvorí oči, akoby ich počúval v štúdiu. Ja neviem čo viac dodať. Magické a až absurdne kvalitné.

Rýchle vetranie a predranie sa dopredu na NAPALM DEATH. Tiež som si pobehal setlist, majú vo zvyku ho meniť a povyťahovať kadečo, koniec koncov, albumov a EPčiek majú za tie roky po kokot, jesto z čoho vyberať. Troška sa stráca efekt prekvapenia, ale zase človek je aspoň nachystaný. Otvára sa pomalou "Multinational corporations II" a potom odpaľujú "Silence Is deafening". Tlak do mňa tristo na päťsto, potom "Lowpoint" z môjho iniciačného albumu "Inside the torn apart", z ktorého nehrali už roky nič a krv tlačí na spánky ešte viac. Vetrovka prevesená na ľadvinke, longsleeve za opaskom a veľké uznávačky na hrane kotla sprava. Inak ľudia pod stagom sa nezastavili celý set, takže tam bol kvalitný výbeh paviánov od začiatku po koniec. Staršie až najstaršie veci preložené novšími až tými najnovšími z posledného albumu a EPčka. Skúsenosti sa nezaprú, všetko znie precízne a naložene. Shane je chodiaca legenda, gitarista Tim je naplno adaptovaný a Danny Herrera za bicími je špecifická zložka sama osebe. Tá jeho kombinatorika, kreatívny charakter hry a zmysel pre groove v rýchlych aj pomalších pasážach je základ, na ktorom dostávaš kvalitné facky špecifickými riffmi, ako to vedia len NAPALM DEATH. A do toho ti tam Barney pobehuje ako zúrivý pes štekajúci so slinami svoje posolstvo a keď ho vidím zblízka, ten chlap nestarne alebo čo mu je, ja neviem. Energie má za dvoch. Jebú jak za mladi. Odznie pestrá zmes songov, povinné klasiky "Scum", "Suffer the children", "You suffer", ale aj po rokoch vytiahnuté veci ako "Pride assassin", "The world keeps turning", "Cold forgiveness" (album "Diatribes"), "Twist the knife" (z "Fear, emptiness, despair") a "Narcoleptic". Škoda, že nehrali nič z "Enemy of the music bussiness" a "Smear campaign", ktoré milujem. Ani "Unchallenged hate", "Mass appeal madness" či "F.E.T.O." A ďalších sto songov, ktoré by som zvládol. Vravím to dlhšie, mali by hrať všade dva večery po sebe s dvoma rôznymi setmi. Bolo by z čoho koncipovať. Tak či tak jedno, dostávaš poriadne zabrať, troška si oddýchneš pri "Amoral", ale inak ťa rozdupú v každom tracku, až odznie záverečná "Siege of power" a môžeme toto školenie ukončiť. Chlapi majú grindcore profesúru, netreba ani diplom na stenu, choď sa pozrieť na koncert, čo tam títo pomaly šesťdesiatnici dokazujú. To je v piči toto. NAPALM DEATH zakaždým strop.

Presun do auta, kde do dvoch minút najväčší zjeb, bo Fiťo sa potrundžený rozplýva nad selfiečkami, ako sa v pite stretol so spevákom CROWBAR a gitaristom FULL OF HELL, pričom to samozrejme nebol ani jeden ani druhý. Neveril, kým sme nezapli google, tak sa potom utešoval aspoň fotkami s "dvojníkmi". Vyrážame a doma sme za dve hodiny aj s pauzou na chálo. Jedna hodina, zakotvím na terase, odpálim a rozjímam, kde budem v ich veku asi tak ja. A či budem mať toľko energie, ako oni. Vidieť ich stále takto vo forme je rozhodne motivujúce. Uvidíme o pätnásť až dvadsať rokov.

Setlist