PUNKGEN

Pozvánka na Chliev, sériu koncertov, ktorú organizuje Prasky, nás obchádzala dlhšie. Pôvodne sme nemali byť ani tu, ale plánovaná dodávka z Bratislavy to za seba zrušila a tak sa ocitáme na zozname my. Zisťujem, že Česi hrajú deň na to aj v Žiline, kde by nás tiež uvítali, čo by ideálne sadlo, aby sme vyťažili víkend. Ale Oli má sobotu turnaj v šípkach a tak sa môžem popri preklínaní akurát tak zmierovať s faktom, že ľudia majú popri kapelách aj iný život. Škoda. Nakoniec je v ohrození ešte aj ten piatok. Kubo potrebuje preložiť termín dizertačnej práce, inak bude svoj voľný čas rátať na hodiny a stráviť pol víkendu niekde zajebaný s kapelou bude luxus, ktorý si nebude môcť dovoliť. Tak tŕpneme a čakáme na vyjadrenie školy, aj keď sme už dávno potvrdení. Nakoniec to zapasuje, takže to obídeme. V podstate je to ale do leta jediná aktivita, ktorú skrz Kubovu školu stihneme.

Skúšať chceme v deň koncertu, aby sme neboli drevení. Sú dve poobede, prší celý deň a prichádza ku mne Oli. Ideme po chalanov do mesta a skúšobňa. Tam sa na chodbách ešte hýbu remeselníci, ktorí prerábajú interiér. Pýtam sa, dokedy sú tu a týpek sa na mňa usmeje z rebríka, nech si kľudne zahráme, oni s tým budú v pohode. Tak si tam dáme dva sety, jeden so spevom a jeden bez, hodíme pár nepublikovateľných vtipov a môžeme v daždi pakovať auto. Po ceste musíme aj tak do Fiľakova, lebo Oliver si zobral slabé tenisky a s tými jeho studenými nohami tam zomre asi. Celou cestou leje, až po prejdení Sorožky zrazu nič. Na mieste šaškujem, bo som nečítal inštrukcie, ako kde je čo rozjebané, ale nájdeme bočnú uličku a vykladáme veci. Pred klubom voľné nič, idem na spodnejšiu ulicu, kde je flekov hodne, ale platí sa za ne kráľovsky. Po troch otočkách to vzdávam, parknem to tam a s nevôľou platím predražené parkovisko do desiatej.

Idem dnu a stretávam sa s českou posádkou, Andrejom a chalanmi z písomky a Praskym. Prvýkrát máme prístup do spodného backstagu a ten na vrchu za pódiom slúži len ako úložný priestor. Aj tak sa dlho nezdržím, rád si veci chystám dopredu, takže jedno solídne brko a už sa hore naťahujem so stojanmi. Medzitým začne aj DIKTÄT, pozerám zboku, mám tu tento spot rád, človek ma dobrý prehľad o dianí na pódiu aj pred ním. Chalani majú ukrutne hutný zvuk, inšpirácia škandináviou sa nezaprie a disbeat solídne kope okolo seba. Zohrato, tvrdo a úderne. Síce kolovrátok, ale tu sa nehrá na inovácie, tu sme pri bagrovaní. DIKTÄT toto ovládajú a vykopú na úvod poriadnu dieru, zdvihnú prevádzkovú teplotu v miestnosti a pripravia reagujúce publikum na zvyšný priebeh večera. A tak sa pýtam sám seba, koľko môže naraz Andrej stíhať kapiel a ako to, že každá má svoju kvalitatívnu latku hore. Možno je to Midas so zázračným dotykom.

Ide LICKSPIT. Nad nimi som sa už rozplýval v inom reporte zo spoločného koncertu. Ostrieľaní a skúsení muzikanti robia proste dobré kapely, ktoré vedia, čo chcú hrať a ako to chcú hrať. Skulda, Gusto, Tomáš aj Maskil patria presne sem. Našli spoločný základ veľmi rýchlo a spravili kapelu, ktorá ťa rozhádže ako miešačka štrk. Fastcore prepletený skate thrash punkom s tempom vyhroteným, kam až to jeden pedál na kopák pustí. Gusto mláti ta het, prsty behajú po hmatníkoch a vokály sa prekrikujú v krátkych, ale o to intenzívnejších songoch. Dynamika tejto kapely je niekde inde. Preto znejú LICKSPIT naraz tak sviežo, ľahko a zároveň zbesilo a nasrato. Energetická nálož, uznanlivo sledujem s otvorenou hubou. Takto sa to robí do psej matere. Nový sedempalec beriem pred odchodom povinne. Skvelá kapela.

Ideme my. V Košiciach sa vždy hrá skvele, lebo odozva na tento typ muziky je tu výborná. Scenár sa opakuje, pred nami celkom slušný bordel, tak človek prehliadne aj tie chyby v sete, o ktorých vieme len my a aj to, že v skúšobni sme to dali asi s väčšou pohodou. Kvalitu nech posúdia iní, ale atmosfericky sme boli masívne spokojní, Košice forever v našich srdiečkach. INTERPUNKCE berú stage ako poslední a opäť je to bordel, ako sa patrí. Neskôr zaznie v backstagi hláška, že táto kapela sa vie do pár minút premeniť na riot jednotku a keď ich vidím hrať, rozhodne o tom nepochybujem. Furt sa niečo deje, gitaristi sekajú štipľavé riffy, Oťas za bicími je figúrka s charizmou sama osebe idúca ako na baterky a Oskar je v permanentnom pohybe. Dravý a surový hardcore punk vyklepáva posledné zvyšky zdravého rozumu, ľudia idú bordel a hore na poschodí atmosféra kulminuje na bod varu. Neviem si pri nich predstaviť statické publikum, ich pódiová prezentácia je nákazlivo strhujúca a má efekt amfetamínu podávaného vnútro žilne. Títo by snáď rozhýbali aj geriatrické oddelenie. Nájeb tyčou po temene na záver. Môže byť. Vládne spokojnosť.

Chceme dáke chálo zobačiť. Ten večer furtom rozlietaný Prasky opakuje, že neni veľa žrádla bo je chorý, pritom tam furt lieta k ryžovaru a dole v backstagi je tofu so strukovou fazuľou a zemiakmi. Plus bábovky a kopa kokotín na vyžieranie. Ja neviem, keď je fit, tak tu servíruje desať chodov? Prasky zmizne, čakáme čo a on to šiel ohriať. Zlatý, servis jak lusk. Aj keď by sme to do mikrovlnky hodili aj sami. Zanedlho už spokojne tlačíme dole v kresle. Je to luxus mať takto miestnosť pre seba, kde sa dá po koncerte v kľude pokecať a poblednúť s ostatnými. Nemôžem si to vynachváliť. Idem pozrieť, či sa uvoľnili nejaké spoty pre klubom, ale stále nič, tak predlžujem drahé parkovanie smskou a miznem v klube.

Chalani sa neponáhľajú, Dávid dokonca ostáva, takže after party ide z našej strany aj po dvanástej (aspoň už s preparkovaným autom). Pol jednej velím na odchod, lúčime sa a ideme. Po ceste našťastie neprší, plyn na podlahe podľa možnosti, v RS vykladám Kuba a vo Fiľakove Oliho a je dve štyridsaťsedem, keď vykladám sám veci na skúšobni. Keďže po docestovaní neviem ešte minimálne hodinu zaľahnúť, nasleduje sprcha, brko a reminiscencie na ubehnutý večer, než ma zloží únava o štvrtej ráno. Muzikantský život je náročný, ale skvelý. Spýtaj sa Dávida, ten večer potiahol tiež do štvrtej. A Prasky až do siedmej. Až zaspal na vyprevádzanie kapiel a raňajky. Ale kto by mu po takomto skvelom večeri a servise nedoprial. Bolo to famózne po každej stránke a ako naša jediná aktivita na najbližšie mesiace to nemohlo byť lepšie. Díky za všetko, Košice.