PUNKGEN

Na návšteve zastávky tohto turné sme sa dohodli pomerne rýchlo. Predsa len, nevieš kedy, a či ešte vôbec bude možnosť vidieť konkrétne tieto kapely. Ak nerátam NEGATIVE APPROACH, nejak veľa nekoncertujú a vekovo sa hýbeme pri dôchodkovej hranici, čiže aj tento faktor treba zohľadniť. Navyše som DESCENDENTS ani CIRCLE JERKS naživo ešte nevidel a to som chcel napraviť. A nie sám. Takže trojica ja, Oli a Kuko sa túto peknú stredu vychystáme, ale samozrejme sa to časovo komplikuje, lebo Kuko sa zdrží kvôli práci, ale nakoniec časový sklz dobehnem na dvojprúde a diaľnici. Nechcem tam zase dvadsať minút blúdiť na mieste, ale dnes je úplne iný scenár a nachádzam miesto hneď pár metrov po vstupe na parkovisko.

Ideme dnu, ale tam to vypadá poskromne. Aj sa po sebe kukáme, či to bude dnes také biednejšie. Je sedem desať a za dvadsať minút nastupujú NEGATIVE APPROACH. Na nich sa nazbiera pár sto ľudí, ale dav končí pred zvukárom. Škoda, táto kapela opäť za mňa (po štvrtý krát) dokazuje, prečo jej prvotná krátka existencia významne zarezonovala. Tá tvrdosť, agresia, nenávisť čo z toho ide, nemala vo svojej dobe konkurenciu. Frustrácia a nasranosť, a tým pádom aj NEGATIVE APPROACH, stále nestrácajú na aktuálnosti. A ani na sile. Prevedenie je vyšperkované. Gitarista štandardne chrbtom k ľuďom a čelom k aparátu s vonnou tyčinkou, basák s výzorom punkového druida si to zase užíva naplno a spevák John (jediný pôvodný člen) pretína všetkých ostrým pohľadom a vokálom silným ako poplašná siréna osieva do tvojich uší tú pravú a nefalšovanú zášť. Generačne mladší bubeník to drží pokope v tempe a set sa ide bez pauzy, ako mám rád. Prísť, nešpekulovať, rozjebať. Ich osobitý hardcore/punk zachytený v songoch ako "Tied down", "Live your life", "Ready to fight", "Dead stop", "Pressure" či "Cant tell no one" má v sebe aj po štyridsiatich rokoch stále ten istý náprah, hutnosť a opovrhnutie. Nakoniec to rozhýbe aj davom a polhodina ubehne ako nič. Zvuk mocný, set natrepaný a plný energie. Kopa mladých kapiel sa môže ísť priučiť. Ako ja s Olim. Do dvadsiatich sekúnd po sete sa zhodneme, že aj keď zvyšok ešte nehral, NEGATIVE APPROACH jednoznačne najlepšia kapela večera.

Vonka zapáliť a nasleduje CIRCLE JERKS. Priznám, oni išli vždy mimo mňa, nikdy ma to neoslovilo a to som tomu dal viacero pokusov. Proste oldschool hc/punk, ktorý sa dá vypočuť, ale nič extra, aspoň za mňa. Ale však pozriem. Chlapíci mali tiež pokročilý vek a sám Keith Morris na začiatku povedal, že bude veľa kecať, lebo má proste šesťdesiatdeväť rokov a potrebuje chytiť dych. Ono ale nakoniec prekecal polku setu. Kopa historiek, odbočiek. Keď hrali, malo to aj šťavu, aj gule, aj sa to slušne rozbehlo, ale po troch-štyroch songoch furt dlhá pauza. Dakedy aj skôr. Do toho nejaký konflikt počas setu, SBSkári aj vyniesli dákeho punkáča, čo tam robil problémy, ale nedovidel som tam, o čo konkrétne išlo. Opäť, pár minút príhovor o tejto situácii. A tak. Celkovo trval set hodinu dvadsať, ale polku času sa originál nehralo. Tým to stratilo akýkoľvek spád a energiu, napriek tomu, že keď sa hralo, nebolo to za zenitom, ale podané relatívne verne a aj Keith to odspieval v pohode. Plus za bicími Joey Castillo. Lenže HC/punk show by nemala mať prestoje. Mal by to byť prúd nejakej konštantnej energie, ktorá moc nevypadne. Samotný výkon CIRCLE JERKS bol v poriadku, ale celková atmosféra setu bola rozpačitá. Ku koncu som už aj pozeral na hodinky. Mali radšej hrať štyridsať minút a kecať/pauzovať proporčne k tomu. Bolo by to omnoho lepšie.

Ideme sa vyvetrať, medzi kapelami je polhodina času, posledné brko. Už pred CIRCLE JERKS sme si všimli, že Dürer sa postupne predsa len zaplnil a zo všade počuť aj cudzie jazyky, hlavne balkánske. Takže keď sa vraciame dnu na DESCENDENTS, miestnosť je plná. Nájdeme spot pri zvukárovi a zanedlho na to sa objavujú na stagi ďalší šesťdesiatnici a troška tŕpnem, či sa nebude opakovať scenár, pretože DESCENDENTS majú tiež na set podľa rozpisu hodinu dvadsať. Spustia "Everything sux" a všetky obavy sú zažehnané. Nielenže znejú mladícky, energicky a hrajú so strašnou pohodou, ale ide z toho úplne ten uvoľnený a nadľahčený california vibe. Ten sa im darí udržať celý set a skladby hrajú v blokoch, medzi ktorými prehodia pár viet. Inak sa na nič nečaká, bubeník Bill ako kapelník zakaždým odklepe do pár sekúnd nový song a valí sa na teba vlna ich špecifického melodického punku, ktorý má od špiny ďaleko, nie je však presladený a hlavné má švih, kopu nápadov a silný songwritting. Nikdy nemali znieť tvrdo, ale vždy to malo byť šťavnaté, dynamické, naládované energiou a pretkané silnými spevovými linkami. Vo výsledku máš skvelé punkové songy, ktoré predbehli dobu (základy neopunku hľadaj podľa mňa tu) a stále obstoja v čase. Tu ich stihli z diskografie nasypať až 33 (!), mne najviac píšu veci z môjho favorita "Everything sucks", ale zastúpených je všetkých osem albumov a jedno EP. Všetko znie rozpoznateľne ako z nahrávky, hrá sa s úsmevmi na tvári a všetko je pekne posadené, zladené a inštrumentálne precízne. Pri takej dĺžke setu to nestihlo nudiť a nestratilo to spád. DESCENDENTS zajebali kvalitatívny strop. Toto sa už nedá robiť lepšie. Výborné, od začiatku po koniec.

Čas odísť, v aute sa nevyhneme debatám kolo koncertu a tomu, že je to v piči, že takto nakladajú ľudia v takom, prepáčte za technický výraz, pokročilom veku. Ako ďalší príklad spomínam BIOHAZARD mesiac dozadu v Brne. Je to značne inšpirujúce a motivujúce, chcem sa tak vidieť aj ja v budúcnosti. Síce neviem ako to dosiahnem, či bude stále s kým, za čo, kde a ako, ale ten cieľ tam byť môže. Dlho trvácnosť. Presne nad tým rozjímam, keď sa aklimatizujem o pol druhej ráno na terase. Dá sa to robiť ešte dvadsať rokov. A ešte ako.

Setlist DESCENDENTS
Setlist CIRCLE JERKS