PUNKGEN

Keď som v jeden určite hnusne teplý letný deň natrafil na veľmi konkrétnu tzv. instastory Vášho obľúbeného koncertného fotografa a grafika, rozžiarili sa mi očká. Zháňal si spoločnosť na cestu do chorvátskej Županji na festival Sick as we are, skrátene SAWA, čo je veľmi príznačne aj meno rieky (Sáva), pri ktorej si už 17 rokov dáva stretávku hardcore punkový Balkán. Niekedy dávno som si to našiel na internetoch, veľmi pravdepodobne po myšlienkovej línii Balkán-hardcore-akcie. Našlo mi festivalčok, ktorý je už z proma veľmi sympatický, rok čo rok z neho srší čistý záujem, láska k veci a energia to robiť, aj keby celý hardcorový Balkán mal znamenať 100 ľudí. Každoročná dávka šialených grafík, výzdoby, hrania sa s areálom, vypúšťania festivalových kompilácií, kraftových pív, kapiel hlavne z kedysi jednej, dnes zo 6-7 krajín doplnených vždy o niečo "hot", čo je ochotné sa zliesť do takej, s prepáčením, dziry na tom okraji Chorvátska bez mora; presahu, ale hlavne teda asi kamošstva a príjemnej atmosféry medzi ľuďmi, ktorí sa "po správnosti" majú po nepekných 90´s na päť generácií nenávidieť. Dobrovoľný vstup platený do pripravených nádob, ktoré nikto necheckuje. Na bare sa potom platia lóve, ale pri jedle je to opäť na uvážení návštevy. Raz si to tam kuknúť bol taký čiastkový cieľ, povedzme. Nie som ten typ, čo by to ale núkal hocikomu, že poďme tam, tak som veľmi vďačný kultúrychtivej múze, čo kopla DeeGeeho do tváre. Zriešim si voľno, pridá sa Kočo, dohodneme, že ideme a fakt ideme. Sick!

PIATOK
Do Košíc po mňa auto z Prešova príde pred pol ôsmou ráno a celkom plynule zastavujeme v Budapešti, chlapci dajú xkafčox, ja matéčko, a poďho na druhú, takmer presnú polovicu cesty. Druhýkrát vystupujeme z motora až v Županji pred miestnymi potravinami a zisťujeme, že celkom teplo tu majú, fúj dpč. Na obdobný výlet asi lepšie jak nejaké vetriská a búrky, ale aj tak, hmmm. Dôjdeme na miesto určenia, pokukáme, kde sa kempnúť, volí sa úplny chvost festivalovej viesky, zložíme sa. Ideme sa teda zoznámiť s areálom a som rád, že sa zhodneme, že móóc hezké to tu majú zrobené. Narábanie s priestorom ukážkové. Jedlo sa tu ešte nevydáva, asi iba nejaké palacinky na sladko, neznam, do kapiel ešte čas, tak nechám kamarátov kamarátiť a ja si idem prvýkrát odskúšať Sávu. Že v horúčave padla viac ako vhod by som napísať asi ani nemusel, ale však, aby bolo jasno.

Na mieste stoja dve pódiá a hrá sa na nich štýlom, že najprv prebehne jeden a potom sa všetko presunie na druhý, konštrukčne teda väčší, s otvorenejším priestorom. Festival začal vlastne už vo štvrtok večer dopredu neoznámenými kapelami. V piatok sa začína s hraním približne o pol siedmej podvečer a prví na to idú štyria chalani vystupujúci spolu pod menom REFLECTION. Nič moc názov, youtube ponúkne najprv nejaký heavy metal, potom aj všecko iné ... Títo REFLECTION ale reprezentujú srbské mesto Gornji Milanovac, hrajú taký modernejší melodický hardcore/post hardcore/emo, ja som si to zaradil asi niekam k tvorbe MORE THAN LIFE, trebárs, posledný release 2019 a nový album na ceste. Je pekné vidieť, že už na prvú kapelu je zvedavé solídne klbko hláv, rúk, nôh a všeckého medzi tým, v pomere k tomu, že sa nebavíme o festivale pre vyššie stovky ľudí, dokonca aj prvé tanečky na slame pred stageom stojacim v zásade zarovno s publikom. Ďakovačky v srbochorvátčine, nasadenie do hrania, spevák, ktorý prejavom trocha pripomínal chalana z bardejovskej kapely MIND.OFF (RIP?), šiltovečka dozadu a charakterické moves, nevydrží dávku energie a tričko ide dole. Diskutujte, haha. Inak ale určite solidný úvod, jasné znamenie, že ľudí to tu bude baviť, kapely s dobrým soundom, všetko je pred nami.

Druhý na rade sú potom takí starší a väčší páni, KPAX! Vraj teda nejaká regionálna zabehnutejšia vec, nad statusom legendy slovensky hovoriaca partia rozdumujeme a asi hej, bo ľudia sú nastúpení a núka sa pohľad jak na nejaký malý headline, a to ešte stále svieti slniečko a ešte dlho bude. Ľudia sa bláznia na skôr pomalší moody punk rock, ktorému samozrejme ale nechýbala nejaká pasáž do poga, a v grupe pomáhajú spevákovi s textami, poznajú to. Má to často také tie hymnické, sloganovité refrény doplnené o kadejaké Óóó-ó dozvuky veršov, takže láka to. Atmosféra dobrá, vravím, publikum ide bomby, v počtoch sa snažia dostať na majk, aj speváka potom vynesú do výšin na rukách a kus ho ponosia po pite, odfajknuté tieto "povinné" hxc momentky pre silný koncert. Padajú prvé preslovy o DIY scéne, o Gaze, o solidarite, o budovaní prijatelnejšieho sveta pre nás všeckých. Lebo ako jedno z hesiel festivalu znie: "Jedan svijet, jedna borba"! Okej, nadšenie z toho, čo sa tu vie diať, neopadáva.

Ale čo uvidzime dalej, na to nie sme celkom ready. Tohtoročnú SAWA kompilačku som si prebehol, kapely tam majú po dve pesničky, takže som vedel, že kapela s očividne wrestlingovou záľubou, SUPLEXX, bude hrať nejaký kreatívne slobodný drsný hardcore/metalcore, kde tu disonancia, nejaká noise pasáž na mňa pri posluchu vyskočila, ale akurát túto bandu som si ďalej nedohľadaval. Výsledkom čoho bolo to, že ako vravím, nebol som ready. Gitarista, basista, bubeník v civile a na speve tenučká postavička v tesnom tričočku, minisukni a s kuklou na hlave, ktorá bola ozdobená blond vrkôčikmi a slutty "makeupom". Queer as fvck. A týpečka je počas koncertu plný priestor. Lieta, vaľa sa, interakcia s ľuďmi v momentoch docela na telo, ale fajn, všetci dotknutí to brali so širokým úsmevom, skrúca sa to do málo možných polôh, a hlavne to stíha šťekať a bľuť. A hudba samozrejme tiež šílenství, kadejaké technické hranie, ale aj džn džn na primitíva, divoké výpady, dokonca potom aj náznak new school hip hopu. To všetko súbežne so srandičkami a úsmevmi zo všetkých strán. Totál energia a bavka. Charizmatická showka, ktorá si podľa mňa ukradla celý deň pre seba, akože neni veľmi o čom.

Menšie pódium s názvom Angry forrest stage zatvára v piatok MODERN LOVE STORY, päťka zo Záhrebu, ktorá hrá, zas podľa mňa iba, MODERNÝ hardcore punk, a teraz pozor, okrem iných aj v duchu povedzme takých MODERN LIFE IS WAR. Kopu moderny som tu nahustil, ta ne? Ale vychádza to tak, je to aj rýchle a relatívne drsné, aj melodické, pritom emócia skôr neveselá, všakže. Ľudí pred pódiom opäť statočne, takže sa dostanem už iba tak na bok, ani kapelu v celistvosti nevidím. Za zmienku ale stojí, narozdiel od speváka, že práve ten absolvuje koncert na stoličke s vyloženou zlomenou nohou. Fest vtípek. Neviem, lajfká som nekukal, ale mladík vyzerá, že by si zafrontmančil jaxapatrí, takže rešpekt, že bola ochota to dať v sebe, ja si napríklad neviem u seba predstaviť ísť do toho takto. Nie zlé, ľudia si pýtajú prídavok, ale ide to tu celkom striktne, takže sa nedočkajú.

Väčší Mosquito stage potom otvára kapela NOVIOT POCHETOK, doma v Skopje. Poznáte možno aj z Ffudu nejakého. Kukol som si ich web a neviem, trochu vážne sa berú. V biografii kapely do detailu rozobrané všecko, dozvieme sa aj, že kapela používa iné meno pre svojich zahraničných fans, ciboa :D Ne, však ako pohode. Melodický, skoro až popový punk rock, viac ma baví osadenstvo, ktoré sa úprimne baví, ak je pravda, čo o sebe kapela sama píše, a síce, že sú jednou z najdlhšie hrajúcich a najrozpoznateľnejších kapiel zo Severného Macedónska, hoci neviem, s kým sa takto smiešne potrebujú pretekať, abo co, tak niet divu, že to tu poznajú tiež. Pokukám, ale jednak, no nie som ani cieľovka a tiež už na sebe pozorujem, že síl pre tento nekrátky deň ubúda.

Vlastne na tom väčšom stagei už poctivo neodsledujem nič. Hardkúrek z Itálie MY OWN VOICE nevidím vôbec, ak tak počujem z diaľky od stanov, montrealský potemnelý crust/metal menom COLLAPSED tiež vychytávam až niekde k záveru setu, keď sa dogúľam z ubytka. Na pódiu to festivalu diktuje kapela s archetypálnym holohlavým maniakom na speve. Mať tak viac percent baterky v tele, tak by som si asi našiel momenty setu, ktoré by stáli za uchovanie. Žiaľ, tentoraz len takto stroho. Rovnako tak na jeden a pol pesničky a poga idzem kuknuc hardcore punk LOŠ PRIMJER, opäť sa vzorec opakuje, balkánci sa poznajú a tak je podpora jednoznačne viditeľná. Na záhrebských Beastie Boys HEIHAIZI už potom prosto nevydalo, rovnako ako som si neoťukal ani len pohľadom miestne afterky. Oveľa radšej si nachádzam polohu a zaspávam. Teda, ten krátky výsledok je super, proces menej.

SOBOTA
Ja ráno vstávam skoro, takže kým sa Dano s Kočom vôbec začnú štartovať, ja mám pobehanú hygienu, absolvované kúpanie v Sáve aj raňajky. Bez nabitého telefónu nemám predstavu o čase, ale takých sedem hodín byť mohlo. Hudba v barovom stane ešte asi aj hrala, zopár ľudí už/ešte na nohách a v areáli celkom čisto, musím povedať. Body navíc. Keď chlapci povstávajú a daco zakušia, zdvíhame sa na výpravu do mestečka po dlhej promenáde bez náznaku tieňa a čo in len obláčika na oblohe. Do mesta ale dochádzame bez následkov, v pohode, ideme najprv do jednych potravín dopriať si dafku tekutín v prvom rade, lavička, tieň, následne idzeme šednuc do jednej z miestnych kaviarní. Potom ešte jeden nákup, taký skôr na budúce raňajky, jedna stopka v príjemnom chládku parčíku u nejakého múzea a môžeme ísť naspäť, hoci naponáhlo fakt nemáme.

Keď sa vrátime, ja nemôžem inak a musím si dať rieku, Dano to zrobí podobne. Nasleduje klasické festivalové zajebávanie sa, v stánku robia opäť do nejakého bodu iba palacinky, ja si neprosím, kamoši áno. Okrem iného tu majú po areáli spojazdnený taký kvíz, neviem či sa potom dakde aj vedel vyhodnocovať alebo len tak každý pred vlastným svedomím, ale boli tu kade-tade povešané obrázky album coverov, že spoznaj kapelu ... podľa číslovania ich tu muselo byť najmenej 28 (najvyššie číslo, na ktoré som narazil, toľko som ich ani nenašiel), so skóre 4 asi na punkgene veľmi nezahviezdim, zaujímalo by ma ale, koľko z nich boli lokálne ťažké undergroundy, lebo na opačnom konci obtiažnosti bol GREEN DAY s nápovedou "American idiot", no. Inak, aj futbálek sa tu dá zahrať, na moje potešenie sa aj mojej partii do toho chce a na moje ešte väčšie prekvapenie Dano vyhráva oba svoje zápasy 6:5 :D. Ja potom absolvujem také trošku súkromné kolečko po pitie, burger a stan, kde sú vystavené fotografie a texty zachytávajúce genézu a atmosféru v Srbsku, v ktorom sa po tragédii na stanici v Novom Sade v 2024, keď tam časť budovy rekonštruovanej v 2021 č ínskymi firmami spadla a zabila 16 ľudí, rozmohlo veľké občianske hnutie, ktoré už nebaví tváriť sa, ako je im nepotistická politika A.Vučića komfortná. Začali sa tam v nevídanej miere plniť ulice, organizovať pešie pochody z miest do miest, obsadzovať školy, budovy štátnej správy a médií, odpoveďou na čo bola nie nečakane policajná šikana a brutalita. V regióne určite silný sled udalostí, priestor na SAWA úplne logický.

Jeden z trojice lisabonských folkpunkových projektov tu nevystúpi, takže začiatok sa posúva o celú hodinu. Prvý koncert soboty dávajú vo dvojici SALIVATION, jedna časť členstva obsluhuje husle, druhá banjo a kopáky, spievajú obaja. Momenty hudobne od príjemného clivého flowu po crust bez elektriny. Takto to robiť, strašne dobré. Dnes budú kapely kecať oveľa viac ako v piatok, úzus štartujú už SALIVATION, okrem protivojnových, propalestínskych príhovorov (máte to furt za punkové klišé, há?) vysvetlujú pesničky, jedna z nich je napríklad tributom pre mrtveho kamoša a jeho pestrý slovník a čo je asi v kontexte tých lisabonských folkov na tomto festivale asi najdôležitejšie, pozývajú po koncerte na prezentáciu svojho domovského squatu Disgraça. Pekný začiatok, s Danom a niekoľkými zopár lidičkami ideme po koncerte rovno do stanu spomínaného kolektívu. Holky a klučina nám rozprávajú o svojej situácii, že majiteľovi platili nájom a šlapalo to, ale ten by to už chcel z logiky trhu predať a tak sa miestni rozhodli, že sa kupujúcimi budú usilovať byť oni. Dávalo by zmysel, aby tam mohli ostať, majú tam podľa všetkého super zázemie, skúšobnu, gym, kuchyňa a jedáleň, dielne, verím, že aj bývaníčko. Zbierať peniažky vyslali tie folk punky, majú rozbehnuté kadejaké kampane na nete, sieť spriatelených kolektívov im tiež čo to hodila, vraveli aj o možnosti pôžičky so zárukou budúceho vrátenia alebo, ak by sa súhlasilo, otočenia tých peňazí iným smerom. Priznám sa, že podstatný detail o tom, aká je cieľová suma mi stihol vyfučať, ale predstavte si, čo asi môže stáť bytovka v Lisabone na trhu s nehnuteľnosťami, parta ma deadline v polovici septembra a teraz sú na 75%. Hádam sa to doťukne, držíme palce.

Nasleduje dalšia muzika. Dve gitarky, basa, bicie, vokál, všetko holky, povedzme, NOTHING WORKS z Berlína, ale človek teda nemusí byť ortodoxný rasista aby tušil, že ich rodinné línie sa netiahnu práve z Nemecka. To ale ani nie je podstatné. Podstatné je, že sa pozbierali, zobrali nástroje do rúk a rýchlym, ale zato dosť melodickým hc punkom posielajú vibrácie do sveta a menia ho pre seba a hádam aj pre zopár ľudí okolo seba. Speváčka fakt veľa rozpráva a vysvetľuje, viete, že to mám u kapiel rád, ale večná škoda, že všetky, ale, že všetky príhovory dáva do feedbacku z gitár, ja viem, občas to tak hardcorové kapely naaranžujú, ale spredu nebolo počuť a teda ani rozumieť, že nič. Keď už, tak aspoň si definitívne robím jasno, ako chcem prežiť zvyšok festivalu a volím si cestu, na ktorej sa nefetuje, nepije a mäso nežere, na koncertoch byť jak divý a váľať sa po sebe, aj po tebe! :DD ... Holky mi teda dávajú príležitosť po dlhej dobe oprášiť nejaké tie dvojkroky a pičovinky. Diky moc!

Což v tomto ešte stále pohrotenon počasí a s mojimi fyzickými dispozíciami nie je len tak, haha. Preto belehradský hardcore punk v trojici menom MAJAK pokorne a spokojne vynechávam a pochillujem radšej pri stanoch. Nasledovať a zatvárať Angry forrest má potom môj osobný favorit celého festivalu a regiónu vôbec, MALIŠA BAHAT. Bude tomu sedem rokov, čo som to spoznal na Fluff feste a opäť, tá kombinácia faktu, že sú z bývalej Juhoslávie a namiesto rochnenia sa v turbofolku sa ponorili do hc punku, a ešte konkrétnejšie sa v ňom prehrabali k screamo až kadejakým blackovým náladám, to nemohlo nezanechať obrovský dojem. Už sa aj pomaličky zotmieva a aj medzi ľuďmi vidno, že sa tešia na show. Keď si s nimi potom doma napíšem, ozrejmia, že vlastne chvíľku po corone aj nehrali, takže tak. Atmosféra je hustá, v tom dobrom zmysle slova, je pravda, že paradoxne sa ani do rozbujačených pasáží nikto do násilných pohybov nedostáva, napriek tomu človek cíti, že tu ľudia prežívajú svoje pogá a moshe vo svojich vnútrach. Muzika MALIŠA BAHAT v skutočnosti ale nie je nejako neznam jak clivá, ide skôr o emocore takého nejakého apokalyptického temného razenia, chaosy, hentotanto, spevák vytiahol hovorenú polohu raz, inak ide expresívne zafarbený škrekot, do toho mu asistuje basák v hĺbkach. Aj počas tohto koncertu sa veľa rozpráva, ja tu srbochorvátčinu v reálnom čase zas až tak dobre chytať neviem, ale hodně vďaky, SAWA pre nich veľa znamená, dúfajú, že sa dožijú lepšieho sveta a vraj aj na psíky, čo sa tu celý festival motali bez evidentného pána/paní sa upriamila pozornosť, to neviem. Na vnemy veľmi vďačná necelá polhodinka, na konci setu sa ešte odohrá scénka, kde spevák odchádza, gitarista požičiava nástroj komusi z publika a zahrá sa jeden song. Išlo veľmi pravdepodobne o kapelu KRIVA ISTINA, čo je tu ultrazabehnutá vec, všetci to poznali a spievali a dáva to vlasnte zmysel si myslieť, že to bolo takto, lebo KRIVA ISTINA mala na festivale zahrať, ale tuším druhý gitarista abo basák si zlomil ruku na bajku, takže vypadli. Tak ich tu dostalo takéto kamarátske gesto, aj keď iba na pesničku. Pekné.

Zvyšok festivalu sa už odohrá na stagei "U Komárů". Začína sa opäť partiou z lisabonského centra Disgraça. Teraz o dosť bohatšia zostava, týpek čo hral na banjo a kopal do bubienka a kufra má teraz plnohodný kit, majú huslistku, speváčku s banjom, tuším, a sympaťáka s elektroakustickou gitarkou, ktorý akoby nášmu Šimonovi odniekiaľ vypadol. V plnej zostave sa teda v kontexte nástrojov o zvukovo dosť drsný crust, if you ask me. Popretkávané husličkami, na ktoré hrá nejaká last minute náhrada, rešpekt. Aj bubeník sa vlastne pridal na tour 5 dní pred jeho začiatkom. Dobrí pozbieranci. Opäť kopa príhovorov a vysvetľovaní pesničiek, ktoré sa dotýkajú priamo ich aktivít, jedna napríklad vraj pojednáva aj o tom, že je okej si priznať, že teraz na to nemám energiu ... Neskutočne sympatická celá tota parta, čo tu dorazila. Dobre to je.

TOMAR CONTROL je potom tiež dievčenská kapela, ktorá hrá hardcore punk, o dosť viac režuci ako kolegyne NOTHING WORKS, ak sa teda znížim k tomu porovnávať ich na očividnom základe, čo by som v skutočnosti ani nemusel robiť, bo takú energiu dodali aj tak len GOLPE a SUPLEXX, pre domácich malo isto grády aj niečo z domáceho súdka, ale v zásade takto. Veľmi sebavedomé vystúpenie, vravím, strašne energické, príhovory o právach zvierat, o situácii v Peru, kde to tuším minimálne od 2022 nie je žiaden med, polícia ruka v ruke s mafiou tam odživuje ľudí v desiatkách až stovkách. Na pozitívnejšiu nôtu potom trebárs aj výzva pre dievčatá a queer ľudí, aby určite brali nástroje a mikrofóny do rúk. Hudobne v najlepšej tradícií kapiel, čo hrávali na Outcasstoch v Košiciach, rýchle pasáže, twostep rytmy, sonické hecovačky k pochodovaniu zo strany na stranu, všetko to malo. Dosť si to s ľuďmi v pite idem. Fakt je toten triezvy mosh o dosť lepší jak dupkanie na kolesách, haha. Nepamätám si, či si publikum úspešne vydobilo one more song, ale spoločná fotečka padla. Ci, ale dobre to bolo.

Priznám sa, že neviem celkom, kde sa tí GOLPE nabrali. Hrali na asi predposlednom Fluffe, to som už nechodil, a odvtedy mi youtube sem tam vyhadzuje jak navrhované lajfká od nich, ale dajak som to netoto. Tipujem ale, že Dano sa o SAWA dozvedel hlavne skrz oznámené dátumy GOLPE a preto sme tu, takže to určite musí mať niečo do seba ta ne? Je ich päť s tou italskou charizmou a fúzikmi, spevák opäť raz ten drsný typ s holou hlavou a aurou blázna. Čo hneď aj potvrdzuje, keď mu kapela do chrbta spustí natrepaný disbeat a on davaj het liezť po stĺpoch a kadejaké iné pestvá robiť. Tak však nech investuje energiu do tohto, lebo počas setu GOLPE nešiel spev von málo alebo aj úplne vôbec. Nepoviem, že nevadí, lebo mám tie veci rád aj s vokálom, ale pred pódiom to žije, akoby išlo všetko okej. Dokonca aj singalongy s partiách, hoci ich aj tak nebolo počuť, haha. V jeden moment schádza spevák mojim smerom a jeho polohu k môjmu telu čítam ako signál, že je ready ísť hore, tak ho teda oblapávam, všimnú si ostatní a už ho spolu nesieme priestorom. Príhovory o každodenných malých voľbách, týkať by sa to mohlo všeličoho, ako representatívny čiastkový problém sa vybralo stravovanie vo vzťahu k zvieraciemu životu, klasicky, ale však vysoko aktuálne o Gaze, opäť vyjadrená vďaka fungujúcej scéne, bez ktorej by veľa vecí v (nie len) ich životoch nebolo možných. Drsňáci so srdiečkom.

Na záver festivalového programu ešte niekedy pred jednou hodinou v noci, alebo taj nejak, vystupujú na stage traja páni so šatkami na hlavách, teda gitarista, taký trošku ako náš pivovarník Hvižďo, so šiltovkou a môže Balkan hardcore gathetring sa môže pomaly končiť. CRIPPLED FOX tu určite viacerí a viaceré poznáte, thrashy fast hardcore punk, na úvod teda jedna "angelofdeath" poloha, a rúbe sa. Nie už pre tak veľké publikum, ale statočne. Vraj prvýkrát v Chorvátsku. Uznávam, charizma trošku chýbala a teda ani ten dav to už nepotiahne, tak si dám zo slušnosti ešte jeden-dva twostepíky a môžeme s čistým svedomím končiť. Pozrieme si ešte s chlapcami obdalej z lavičky, že čo tá afterpárty v stane, no viac funny ako Kočove hxc moves do Motley Crue to asi byť už nebude vedieť, idzeme spac.

Ráno pred odchodom už také, že ani kúpať sa nehrotím, čakám len, kým si chlapci rozlepia oči, dačo zakušia, že by sme sa mohli baliť a opustiť túto kroatićnu pogodu. Reality check dostávame hneď za festivalom, kde si chorvátska kriminálka odstavuje slovenské auto a hľadá drogy, dpč, či teda si nedávame tú námahu po akcii ešte niečo niesť naspäť domov. Ja to beriem o niečo športovejšie, mám debilný účes a tak všelijak, viete jako, ale moji sXe bois, tam to je čistý predsudok, však. A ešte jak kokotne spravená akcia. Nevravím, že by som tam radšej šaškoval tri hodiny pri prehľadávaní každej medzery auta a tašiek na tom slnku, ale keď už som fízel, čo chráni spoločnosť pred neznam čím, tak buď to robím poriadne alebo vôbec, a nie tak, že donútim chlapcov si posťahovať gate, ale obrovskú plátenku, ktorá pokojne mohla byť napchatá kilami amfetamínov, nechám tak, že ani nie som zvedavý. A potom toho potenciálneho narkofandu za volantom nepodrobiť skúške ani na drogos ani alkolis. Neviem, strašne divné a blbé, more.

Otrasieme znechutenie zo zážitku, aspoň to dá slinu na kadejaké ďalšie témy do auta, ideme do Budapešti opätovne do kaviarne a bistra Flow, odvezieme Koča na nejakú alternatívnu vlakovú stanicu, do Trnavy pôjde odtiaľ, čo mu ušetrí hafo času. My s Danom potom smerom na Košice, ja som doma príjemne unavený okolo pol šiestej, DeGe verím, že maximálne do hodinky po mne. Dzivo.

Balkánsky Ffud fest bol veľká pecka. Som veľmi rád, že som si niečo vyhliadol, prakticky náhodou sa tam aj skutočne šiel pozrieť a ono to, že absolútne vôbec nesklamalo. Miesto báječné, dobrá selekcia kapiel, ľudia musím povedať nad očakávania pohodoví a takí nejakí slušnácki, až na doslova menšie jednotky jednotlivcov. Hvala Sawa, hvala svima. Na rok možno aj zas.