PUNKGEN

Druhý a posledný gig pre FAT na tento rok pripadol na domácu pôdu. Aj keď v úvodzovkách, keďže tu býva len Prasky a skúšame v Lučenci. Hvižďo ale po rokoch obnovil Xichtoplesk a my sme kývli. Túto akciu si pamätám z plagátov, osobne som nezažil, ale vždy som rozmýšľal, ako môže taký divoký žánrový mix pokope fungovať. Tak to zistím teda.

Prichádzam deň vopred na skúšku. Odchádzam z domu so slnkom za chrbtom, kazí sa to postupne a za Soroškou nastáva mordor. Fučí tak, že mi hockedy posúva auto o dvadsať centimetrov a ako sa vláčim šesťdesiatkou v kolóne tiahnucej sa vpredu aj vzadu kam dovidím, modlím sa, nech neprevráti kamión predo mnou, ktorý vedie v tejto kalamite svoj vlastný zápas o prežitie. Do Košíc vchádzam za hustého sneženia. Konečne tu. Vykladáme veci a idem zaparkovať. Po skúške ideme s Radixom hore na byt zhodiť veci a zo zvedavosti otváram terasu. Vyše desať centi snehu. Ideálne pre moju letnú obuv. Ešteže sa nebudem veľa presúvať. Po socializácii späť na izbu, kde sa síce kúri, ale teplota nič moc. Navyše mám posteľ ďaleko od radiátora pod oknom, z ktorého ťahá celú noc. Zabalený v paplóne po uši v teplákoch aj ponožkách (čo neznášam, fuj) to nejak prerušovaným spánkom zvládnem. Až ráno nachádzam deku na skrini, ktorú tam napchám. Aspoň dačo.

Ráno dáme s Radixom čaj, ovocie, cigu a ideme na kávu naproti. Bundu má zamknutú v skúšobni, takže prebehne vo svetri, ale je to výkon, lebo fúka silný a extrémne chladný vietor. Pre mňa tiež, musím zvážiť každý krok, bo všade je topiaca sa snehosračka a ja tu pobehujem vo vyrajbaných teniskách. Poblednúť na izbe a potom mesto obed. Prasky rezervoval už včera. Ja som si zajednal polievku, ale veľkosť dva. Bol som varovaný, že to nedám spolu s hlavným chodom. Cítil som sa, ale keď som videl ten tanier pred sebou, tak rovno ordinujem cez Praskyho, ktorý celý čas online od stola píše do kuchyne, že mi to majú zabaliť. Múdra voľba. Netreba sa pred hraním napchať, navyše to malo skoro liter. Inak mega chutné chálo. Zago sa to volá. Idz tam, keď budeš nablízku.

Vraciame sa späť do klubu. Tešíme sa, kopa času na zvukovku. Pozvoľna sa nachystáme a potom prichádza pokyn všetko dať bokom, lebo sa ide zvučiť každý, kto hrá na hlavnom stagi. Ono sa totiž budú striedať kapely hore a dole bez páuz. Tak to všetko dávame bokom vrátane seba a keď sa všetci otočia, tak zase späť. Šaškujem kolo bicích ešte v momente, kedy Hvižďo načína večer príhovorom. O šiestej otvára DŽUMELEC. Neviem, ako to uchopiť. Čávo je sám, púšťa si primitívne podmazy z telefónu v hrudnej kapse trička, do ktorých ide úmyselne zlú angličtinu. Má to svoj satirický šmrnc, ale obohrá sa mi rýchlo. Aj keď tomu musím priznať momenty, ktoré do toho vniesli skrytú noblesu, ako crowdsurfing jeho iphonu či myšlienky typu "a viete o tom, že keď si dáte tričko naopak, celý svet nosí vaše tričko, len vy nie?"

Cez prvú kapelu PÄRNIK pripravujeme seba, takže nič. Stage je na moje pomery veľký, ešte som vyvýšený na piedestáli. Mám pocit, že všetci sú ďaleko, taký kus stratený sa cítim. Inak sa hrá dobre, čo šlo von, netuším, bo ja si do odposluchu úplne vypínam bicie a vokál na minimum. Ale v priebehu večera dostávame referencie, tak snáď dobre. Chybičkou krásy bolo však to, že nám do tichých pasáži jebala zhora zvukovka FYASCO. Atmosféra v piči. Toto treba inak domyslieť s tými premenami. Aspoň päť minút tam nechať rezervu na šrchanie, nech sa to nebije.

Inak FYASCO sú jediní, koho som chcel dnes fakt že vidieť. Galo je furt v piči v Holandsku, takže nehrajú veľa. Ale kanči. Musím spratať veci a oni spustia prakticky hneď, ako doznieme. Kým sa zbalím a nájdem tomu miesto, ovlažím a prezlečiem sa, doplním tekutiny, ubalím a zavriem dvere od backstagu, zhore začínajú tóny Tina Turner. Jasný signál, set končí. Ani neutekám hore a odpálim to dole vo vyhradenej zóne. Zvyšok večera už ani nesledujem, čo sa kde deje. Skôr sa nechám unášať prúdom. PANKPOP obzriem pár minút, nie som cieľovka. Ono asi nikto mimo východ krajiny. Už len ten dialekt spracovať je náročné. Dav ale pozná songy, očividne je to lokálne známe a ľudí to rozprúdi, lebo je to šumné a do tanca.

Prvé, čo sústredene odsledujem, je UNBORN SUFFER. Poľská trojica hrajúcu zvláštny mix modernejšieho death/grindu. Basa päťka, gitara osmička, bubeník obložený činelmi a prechodmi, všade kopa krabičiek, efektov a laptop s podmazmi. Hrubý bordel, veľa sypačiek, šikovný bubeník, tak bolo čo obzerať. Aj keď mi to neprišlo nijak špeciálne nápadité, skôr dobre odvedené naživo. HAXLLY ORCHESTRA vidím posledný song, celkom živé, rockové, dav sa baví a vidím, že pestrá zmes na plagáte prilákala pestrú zmes návštevníkov. Všetko to nejak organicky funguje pokope.

Odpaľujem neviem koľké brko a veľa času trávim s Miškom a Tomáškom. Dlho sme spolu neboli. Medzitým sa rozbehne v zadnej časti klubu elektro afterka. Dávam dva sety, ktoré presne, ti už nepoviem. Ale pokriví ma do beatov kvalitne. Napriek tomu, že plánujem ráno vyraziť čím skôr, sa premotám, prekecám a pretancujem do pol štvrtej či ako. Byť (asi?) jediný človek nekonzumujúci alkohol na party plnej východniarov je celkom surreálna jazda. Ale panovala tam skvelá a až rodinná atmosféra. A videl som alkoholom zdecimovaného Praskyho, čo sa deje prakticky nikdy. Zvýšený etanol mu dodával šibalskú iskru a hravú povahu. Fasuje odo mňa prezývku Prasky 2.0. Odvelím sa na izbu, sprcha a líham dúfajúc, že opatrenia pomohli a túto noc bude teplejšie.

Ráno sa budím kolo pol deviatej, hneď načnem Radixovcov, či idú aj oni. Dajú sa dokopy, zídeme dole a ponosíme veci k bráne. Donesiem auto, nabalím sa v uličke, odovzdáme kľúč, vystískame sa s Radixom a Barborou a môžem vypadnúť. Slnko svieti, vyfúkalo všetky oblaky, nikto nikde dokopy na ceste. Doma som na obed, akurát musím všetko vyhádzať sám do skúšobne, ale na túto rehoľu som zvyknutý.

Myslím, že Hvižďo môže byť s návratom na eventovú mapu spokojný. Do nuly mu chýbalo desať platiacich, čo je vzhľadom na nízko nastavené vstupné a takmer lokálne zameranie úplné terno. No čo je najhlavnejšie, priniesol skvelý večer, kde vyskladal pestrý line-up a postaral sa bohato o návštevníkov a kráľovsky o kapely. Ja som sa zabavil výborne a jemu snáď nabehla motivácia pokračovať. Tak na rok teda, či?