PUNKGEN

Chalani z JAKUBYSKO spískali ďalšiu akciu pod názvom Zlolen. Táto je štvrtá v poradí. Prvá bola február 2024, na druhej sme hrali, tretiu som zo zdravotných dôvodov nedával a na štvrtú som bol dohodnutý s Lacom, ktorý je doma z UK. Pre zmenu ochorel on, tak to vypadá, že pôjdem sám, ale nakoniec sa pridá Kuko. Vyrážame pred siedmou a vďaka novo otvorenému úseku za trištvrte hodinu už stojíme na mieste. Kopa ľudí, však čas sviatočný, každý je doma na sviatky alebo má aspoň voľno alebo tak všeobecne. Proste dobrý dátum, ale aj dobrá zostava kapiel. A ľudí. Naprieč vekovým spektrom. Známych po kokot samozrejme. Atmosféra výborná. Tak zbehnime kapely.

Otvárajú HORSE DE COMBAT. Surový crust v obrátkach, kde sa nejde ďaleko po hnev zo spoločenskej frustrácie. Dbeat, ostré gitary, krik. Spevák furt opakuje, že zajtra sa vracia na psychiatrické liečenie, čo tomu dodáva špecifický punc. Výkon slušný, mám z toho lepší pocit, ako na FFUD, prídu mi viac energickí. Možno je to tým stiesneným priestorom. Možno tým zajtrajším nástupom. Sú tu aj mladšie ročníky, ktoré zabezpečujú odozvu. Slušný štart.

JAKUBYSKO zahrotia otáčky aj pridajú múku do záprašky. Vzduch zhustne, než má rovnakú denzitu ako ich tučný zvuk. Riffy derú nechty z kože a Yago s bicími "proklate nízko u pasu" ti napliaska aj toho blastbeatu, že by si dačo zo šalátu vypotil. Ľudia idú bordel, v tej kobke to má drive a set je poriadne hrubý nástrel. Strašne silná kapela, o ktorej sa u nás hovorí menej, ako by si zaslúžila. Bohužiaľ tiež trpí na problémy s logistikou a časom. Rodina, práca mimo SR a tieto veci. JAKUBYSKO ale musia pretrvať, lebo sú znamenití.

Tretí idú LICKSPIT. Hrajúca guča energie. Ono to ide ako nič, keď to robia skúsení muzikanti, ktorí presne vedia čo chcú docieliť a akými prostriedkami sa k tomu dostanú. Potom dostaneš vysoko kvalitný produkt. Sorry za terminus technikus, ale tak to je. Dynamická muzika, kde sa prelieva HC, PV, skate/thrashpunk do kompaktnej výbušnej zmesi krátkych songov, ktoré by dokázali nahradiť aj letecké palivo. Rýchlo, úderne, ničivo. V podzemí bordel, celé to len znásobuje devastačný efekt tohto setu. Na konci museli byť spokojné obe strany.

Záver je na DAMATO. Rozdivočený dav na ich muziku nemusí reflektovať, predsa len, DAMATO je orientované skôr na emočný rozsah a vrstvy, než na priamočiaru agresiu. Ale aj oni majú odozvu, aj keď nie takú dynamickú. Sledujem spredu zboku a ponáram sa do náladových plôch, ktoré sa menia na pozadí hutných riffov v rýchlom či strednom tempe. DAMATO sa neboja ísť po novú farbu na svoju hudobnú paletu a osadiť ju do kontextu svojej tvorby. Tvrdo, ale pestro. Kapely tohto typu tu moc nie sú, možno po nich nie je ani taký dopyt, tak som rád, že DAMATO po personálnych rošádach tento spot stále okupuje.

Dohraté, nešpekulujem, ideme v podstate zanedlho na to. O jednej balím na terase. Rýchla otočka. Ako dobre, že je Zvolen tak blízko. V prvom rade ale treba chodiť, nech tam táto tradícia pekne pokračuje. Síce nie často, ale pravidelne. A tak to stačí. Hlavne, že je stále pre koho.