PUNKGEN

Okej, ideme ďalej, však čo budeme. Ďalší týždeň, ďalší gig, ďalšia možnosť, treba byť. Priebežne s Ďurim Oi! lustrujeme, čo kde kto robí (a odpromuje si to poctivo na punkgene) a pár týždňov dopredu sa chystáme pozdraviť partiu od Bosorky, ktorá dôjde v troch kapelách do Liptovského Mikuláša. Tam som ja napríklad na koncerte ešte nebol, "civilne" tiež len niekedy dávno, tak asi super okolnosť

Neleniví bratři Postoiové si tento výlet spoja s okružnou jazdou po stredoslovenskom regióne a zaobstarávaním nejakej tej techniky do Colla aj do Colla :D. Čiže celý deň mimo. Nie, že by moja sobota vedela vyzerať hocijako produktívne, ale veľmi prirodzene si volím cestou na koncert vlak až o pol šiestej z KE a domov ma už chalani samozrejme vezmú so sebou, dik. V Mikuláši potom vystupujem bez meškania do fajného liptovského chladu, ale aspoň nefúka vietor. Onedlho už stretávam bratov, ktorí mi vyrazili oproti a už aj sme vlastne v centre a na mieste. Hneď aj postretávame členov banskobystrickej diplomatickej misie, dáme small talk, príjimeme počudovanie, že čoooo, načooo, to kvôli tomu tu? Áno, prosím, haha.

Podnik Fläk je umiestnený v takej nenápadnej nezaujímavej pasáži osem schodov smerom dole. Miestnosť na hranie, miestnosť s barom, chodbička, hajzle, biele steny, aspoň že poobvešané kadejakými vlajkami, tabuľami, značkami, ale aj nejaké retrogadžis porno plagáty sa nájdu. Bannery a plagátiky z akcií sa často odvolávajú na techno, tá tabuľa za bicími hlásajúca "Dyg džokejs only" potom stojí za úsmev. Platíme 10 eur a snažíme sa v tej malej miestnostke s lavicami nájsť si státie tak, aby sme (si) nezavadzali, prakticky nemožné, no.

Hádam, možno, ktovie, aj na čas začne Miťa a Adam čoby FAJRONT. Vraj sa dívame na 100. koncert tejto dvojice, ktorá vedela byť priebežne aj trojica, štvorica, neznam, bývalí hosťujúci členovia sú samozrejme tu, ale do hrania nijakým spôsobom na výročnom koncerte nezasiahnu. Teda, ak v tom folk punku nevnímame vtipkovanie a hláškovanie medzi pesničkami ako regulérny nástroj do kapely, v opačnom prípade vložili do koncertu poctivý kus seba. Gitarka a striedajúce sa spevy celý čas, začína sa pesničkami s kazoo a cajonom, Miťa potom prepína na valchu a toto ja mám rád. Inak taká fajronťácka klasička, ak si vybavíš, treba povedať, sme na začiatku akcie, čiže hovoríme o ich triezvejšej polohe, hej. Ku každej pesničke sa hovorí, že čo, prečo, pekné, aj sa zasmeje a tak, ale celkovo také, no, rozbeh, klub určite nehorí, aspoň sa stále viac a viac tlieska. Ale zas raz rád, v apríli kvôli tomu možno aj dvere do Čavanga otvorím.

Ďuri s Palim sú na cestách vraj od druhej a keďže za celý ten deň im nenapadlo daco zakušic, hlad ich dobehol večer na koncerte, tak, že idú dačo zjesť. Nie som nesvoiprávny, ale však čo budem, idem s nimi hľadať nejaký kúsok pizze. V centre mesta samozrejme všetko pozatvárané, pozhasínané. Tak po zdravotnej prechádzke v mínusovej teplote, po námestí síce ľudoprázdnom, ale vyzdobenom ako Times Sqaure 23. decembra, križujeme cesty na pumpu, baszd meg.

Samozrejme, že na NÄ potom nie sme od začiatku. Zmeškať jednu-dve pesničky nenásobí, nedelí, ale tak pre poriadok, a keď sa tam po FAJRONTe postaví "naozajstná" kapela, tak možno to aj na strane publika bude vyzerať inak. Ľudí sa ale nejako viac medzitým nenakopilo, takže aj s omeškaním nebol problém dostať sa. Špinavý nahnevaný hardcore punk, s mimoriadne hnusnou, ale správnou, trúbkou. A riadne jedovaté polohy v speve, textovo aj zvukovo. Dnes veľmi špeciálny set, pretože z budúcnosti, resp. paralelnej reality im na spev došiel z basy v oranžovom mundúre a s reťazami na rukách sám pán štvornásobný predseda vlády Slovenskej republiky. Normálne som si vedomý toho, ako mi spadla sánka údivom. Super kostýmček, určite to trošku zdvihlo morálku v miestnosti. Snáď aj nejakí 3-4 bois do seba začnú do hudby stŕkať. Nejakých možno 12 songov, nula prídavkov, pohode.

Ako tretí potom služobne s prehľadom najstarší, cez 20 rokov hrania, PIVNICA. To môže byť dobré, ako sme sa vlastne rôznymi cestičkami zhodli ešte dopredu s miestnym young punkiem. Veta "Hmm PIVNICA, to znie, že bude dobré ..." alebo nejak tak, noooo, zasmiali sme sa aj s Wrbom na čele. Nejaké krátke chystačky, spevy sa trošku hľadali, ale kus po desiatej, či kedy, mohli pánovia začať. Inak naozaj, dobrá štvorica, tá emócia, či nasadenia, či ako to chceme volať, z nich ide neskutočná, na to, že nie sú najmladší a akurát hrajú 4 pogerom a 15 postávajúcim. Má to náboj, pohyb, rozsiahle a inteligentné príhovory, ešte aj pri satirickej "Bullet to mullet" má príhovor auru, akoby sa v texte chalani vypísali z najhlbších tráum, aké late stage kapitalizmus spôsobiť dokáže. Haha. Inak ale o duševnom zdraví, človek versus príroda, človek versus spoločnosť, najnovšie človek versus AI ... to všetko za doprovodu svižného hardcore punku, celkom režúceho. Nehovoriac o tom, že Wrbova hra na bicie je dosť inde. Dobrý koncert, dobrý band, mimochodom, páči sa mi, a chcem v tom nájsť blueprint, ako s tou kapelou cestujú, tu Pobaltie, tam Slovinská, Švajčiarska, v marci smerom na britské ostrovy, dá sa všecko zrejme.

Verím, že košickí chlapci majú toho za celý deň už dosť, ale tak ten the PLAN C si už hádam aspoň kus pozrieme, ta ne. Punk rocková partička, videl som to už dvakrát, vlastne vždy na čerstvom vzduchu, raz na nádvorí v Rožňave a hlavne pred skúšobňou na Rampovej, kde si vtedy naša košická číratá mládež zorganizovala akciu, ktorá organizačne asi aj celkom šlapala. Stihli vymeniť gitaristu za nejaký starší, ale asi teda spoľahlivý model, inak aj slečna na base, pánko za bicími i výrečný spevák Michal, tak ako predtým. Nastúpení/á vo vlastnom merchi (ich predskokani NÄ im asi do duší bars neprehovorili) pred nastúpenými niekoľkými kamošmi, či možno dokonca rodinami trošku naťahujú, ale potom to už ide. Ľudia aj texty vedia, trošku sa zakrepčí, ale nič nebezpečné. Tomu Michalovi to rozpráva, aj podupkáva pri speve, celý taký akýsi zlatý je, haha. Má to svoje momenty, srandičky, holubí maskot hľadajúci si svoje miesto, vážnejšie songy, formálne i obsahovo, striedali také tie, že "Punkové dievča" a "Život punkový", z ktorých etanol doslova preteká. Ale ruku na srdce, celkom pekné to bolo, nikdy sa v tom asi celkom rochniť nebudem, ale fajn, dajme tomu. Však sme si vlastne aj celou cestou pospevovali, čo je vlastne asi jeden z cieľou pesničiek nie? Že by si ich aj niekto pamätal. Splněno. Držíme palce.

Fajn, Liptovský Mikuláš odškrtnutý, priateľstvá predĺžené, pozdravy odovzdané, aparát doručený, subkultúrna sezóna v plnom prúde, týždeň po tomto košický Chliev, volume 11. Sľúbili sa aj nejaké postavičky z tohto koncertu. Uvidzime, určite ale choďte, choďme. Kade tade.