PUNKGEN

V rámci koncertných aktivít FÄT sme boli pozvaní vystúpiť na multi žánrovom festivale Kruh priateľstva v Mošovciach pri Martine od Majkyho z CACIB DORTMUND. Čím viacej som sa dozvedal detaily, kde to bude a ako to tam funguje, padlo rozhodnutie, že to pojmem rodinne. V areáli sú k prenajatiu chatky, alebo izby v penzióne, čo sme zvolili my. Teším sa, že to nakombinujem a malý nás uvidí hrať. Teda za predpokladu, že potiahne toľko do večera.

PIATOK
Piatok cestujeme separátne, vlastne každý po svojej linke a stretneme sa rovno na mieste. My prichádzame prví, vyriešime si izbu a ideme von. Areál je veľký, dominuje mu centrálna lúka, vzadu ohnisko, bokom koncertný stage s barom. Hádžeme si frisbee, zoznamujeme sa s areálom a malý si nájde prvé kontakty a zanedlho už behá hore dole, že sa nám pár krát stratí aj z dohľadu. Je tu kopa deciek, atmosféra doslova rodinná. Naozaj to má špecifickú atmosféru, cítime sa tu super.

Postupne sa pozbierame všetci. To už hrá SUMMA IRU. Novšia kapela z Martina, ale vek členov napovedá o tom, že to nie sú nováčikovia. Umný punk s melodickým presahom. Aj obsahovo to má čo povedať. Celkom im to šlape, za mňa tomu ale kus chýba tvrdosť a gule. Muzikálne ok, práveže moc šikovné, len mne konkrétne tam chýba výtlak. Punk by mal hrýzť, alebo aspoň ceriť zuby. Nadväzujú CACIB DORTMUND s organizátorom za mikrofónom. Nestíham to sledovať pozorne, lebo malý furt dade lieta, ale je to naložené. Hip-hop s klasickým 90s vibom, hraný so živou kapelou. Vďaka tomu je to organické. Groove dosadá masívne, rap dvoch MCs to pretína a všetko sa zalieva do piatkovej pohody. Refrén "Wir brauchen rauchenpauze" ma bude sprevádzať celým víkendom. Solid.

Večer prebieha moc pohode. Decko ma furt dáku robotu, tak sa vieme socializovať, ale pohľad na hodinky naznačuje, že sa mešká. Už CACIB dohrali s výrazným meškaním a dozvedáme sa, že sa o dve kapely predbehnú ľudovkári Paľa Kapustu. Tí sa nachystajú a zahrajú medzi ľuďmi mimo stagu. Zaujímavá, ale za mňa kus nepotrebná odbočka. Dosť sa týmto veciam vyhýbam, náš folklór ma nebaví vôbec, ale tu to našlo živnú pôdu, takže sa pospevuje zanedlho. Ja v tomto bode sledujem čas, pretože dieťa má nejaký limit, už tu vedľa vyzyvuje a to ešte pred nami hrá jedna kapela. V bode, kedy sa chystajú, si ide s mamou ľahnúť, lebo už to nemá zmysel siliť. Škoda no. Ak by sme to dali v pôvodnom čase 22.30, stihol by to. Inokedy.

DARKNESS POSITIVE hrali fusion žánrov, zneli super, ale nakoniec sa z nich niekedy nadránom (keď už som spal) vykľuli dofúkaní egotriperi, čo si riešili svoje komplexy (aj fyzicky) s mojimi gitaristami. Kým hrajú, chystám si vedľa veci, aby som proces urýchlil. Stretávam po pri tom známeho, ktorého som nevidel 14 rokov cca. Haluz. Nejak sa natesnáme na ten malý stage a spúšťame pre tých, čo ostali. Prizerajú sa ľudia, napriek pokročilému času. Hrá sa mi dobre, energetický deficit sa rýchlo stratí a set si užijem. Je pol tretej ráno, keď dohráme.

Jozef berie veci a mizne proti noci domov. My sa zbalíme a vyprázdnime miesto pre DJa, ktorý nakoniec ani nezačne hrať, lebo o tretej musí končiť produkcia. Dorieši sa to bluetooth reprákom, ktorý pozostalým hrá pri stoloch. Brká, nealko pivo a posedenie pri dobrej muzike a debatách. Dvíham sa od stola o štvrtej ráno, deň predtým som došiel z Viedne pre zmenu o piatej ráno, tak už by sa aj patrilo ísť si ľahnúť. Chcem to stihnúť, než vyjde slnko. Radovia ťahajú do deviatej ráno. Uf.

SOBOTA
Budíček na časovej hranici doby podávania raňajok. Kým rodina spí, zbehnem dole a naberám na tácku s povolením personálu to, čo ostáva. Ráno je pozvoľné, vonka sa dostaneme doobeda a Rišovi sa instantne zapáči hrabať sa v gumákoch v járku. Nájde k tomu aj kolegu, ostatne detí je tu dosť a naozaj je to tu doslova vymyslené aj pre nich. Síce by v areáli mohli porobiť funkčné ihrisko a rozbehnúť bazény, to by bola iná rozprávka, ale deti sú krásne tvory v tom, že im v dobrom rozpoložení stačí aj žaburina. Plus sú tu nejaké aktivity nachystané, tak sa dostaneme aj k tomu. Rodinkáris.

Dávame obed a máme šťastie, predobjednaná polievka pre Riša je to posledné, čo kuchyňa nachystá pred hodinovou pauzou. Tak sa nacháluje aspoň on. Vonka je príjemne, aj zaprší poriadne, ale len raz a už je to ok. Program vonka, večera v penzióne, ktorá potvrdzuje slovenský gastro teror. Pred Barboru položia do dvoch minút po objednávke ohrievanú pizzu, ktorá ostala z iného stola. My čakáme dvadsať minút a napriek jasnej požiadavke mi donesú pizzu so šunkou. Keď sa reklamuje, čašníčka sa vracia s tým, že už nie je cesto, len na jednu. Barbora berie refundáciu, ja čakám ďalších dvadsať minút. Kuchár dnu za oknom určite pičuje.

Vrátime sa motať do areálu. Ani neviem, čo sa deje hudobne. Niečo hrá, ale ide to mimo mňa. Prvé, čo evidujem, je MARS999. Chlap hrá v chatke, super koncept. Má tam nachystaný kopec elektronických serepetičiek, s ktorými noisuje na začiatku. To ma baví, ale potom sa to presunie do nejakého pesničkárstva s elektronickým hávom, a v tom bode to začína byť nuda. Navyše tam (asi) jeho žena pustí parostroj a za pár sekúnd je tam polodýchateľne, jej/ich deti si dávajú textil pred nos. Opúšťam chatku. Noise set by ma tam udržal aj v tom dyme. LOW KUNST CREW pod stanom ma bavia poznateľne viac. Modernejšie poňatý hip-hop, ironické a štipľavé texty, ktoré neriešia ego sračky a tvrdé elektro beaty. Nedivím sa, že chalani dostali spot na Pohode, písalo to náramne, bolo im rozumieť a malo to šťavu.

Rodina sa poberie búvať, ja sa ďalej socializujem a sledujem aj posledných KOVOŠROT. Zvuk tučný, chalani to majú postavené skôr na stredných tempách a hutných polohách. Ten typ hardcoru, kde sa hlavne lopatuje. Každopádne boli posadení, breakdowny im sedeli, zvukovo ošetrené, ale jednu vec vytknem. Neviem, či zámerne (lebo kovoŠROT) alebo nie, ale treba investovať do kvalitných činelov. Breakdown hraný na dohryzený a dopukaný činel, čo šustí ako sáčok z Tesca, nikdy nebude znieť plno. Celý tlak a dynamika pasáže tam klesá. Celkovo, bicie musia dunieť a činely chrčať a doznievať. Pokiaľ nechceš industrial zvuk. Inak super záver multižánrovej palety. Mocne oceňujem, že to bolo vyskladané z kadejakých odvetví, so zameraním na subkultúru ako takú. Spája to ľudí naprieč spektrami.

Je dohraté, ešte fungujem, ale cítim únavu z predošlých dní. Potom príde zlom. Fasujem nejaký domáci hašík, ubalím to a v momente, ako to nastúpi, zisťujem, že je to potentnejšie, ako bol môj odhad. Berem vodu a idem to kus bokom mimo dianie spracovať. Odmenou mi je pohľad na oblohu plnú hviezd, ktorá nie je schovaná svetelným smogom. Epické. Keď dopremýšľam nad životom, poberiem sa rovno na izbu do sprchy a do postele. Nemám silu ďalej bojovať. Nedeľu sa pobudíme skoro, areál zaspatý, tak nejak nešpekulujeme a po raňajkách sa pobalíme a odchod domov.

Bol to skvelý víkend, kde sa dala spojiť rodina a kapela a to mocne cením, pretože by som to chcel do budúcna prelínať čo najviac. Všetko ten víkend (až na spomínaný konflikt) ladilo. Kolektív, prostredie, atmosféra. Nedalo sa tam necítiť dobre. Ako v kruhu priateľov. Meno sedí perfektne. Ďakujem Majkymu a každému, kto sa na tom podieľal. A pripájam verejné prianie zahrať ďalší rok set INCRIMINATE v chatke. Bez parostroja. So stagedive/mosh workshopom pre deti. Kto je za?