PUNKGEN

Aj tak dosť náročný program som si obohatil o pondelkový koncert v Bratislave. U mňa to bolo jasné od začiatku. NOTHING je pre mňa relatívne aktuálny objav, aj keď pôsobia roky. Ale ako som ich spoznal, ich albumy nevypadli z rotácie. Bol som tým pohltený. A oni zverejnia koncert v Bratislave v deň, kedy sa tam určite zobudím? Tomu ver, že tam budem.

Ráno si môžem dovoliť nadspať, ale to sa bavíme, že je osem, keď sa už motám po Dávidom byte. Oli vyráža domov, ja zapínam vlastnú mobilnú wifi, komp a do nejakej jednej intenzívne pracujem. Dáme jedlo, Dávid sa ide kúpať, ja pozrieť kamošov s relatívne čerstvým synom. Nakoniec sa tam zaseknem a prichádzam na byt tak, že sa môžem prezuť vo dverách a ideme na loď. Teplo stále kritické a všade dolámané drevo zo včerajšej búrky. Na mieste zisťujeme, že show sa na žiadosť kapiel presunula dnu. Čo je za mňa chytrý ťah, atmosféra bude lepšia, keď budeme všetci spolu zavretí v miestnosti. Aj keď sa budeme kúpať vo vlastnom pote.

Berieme nápoj, sadneme, a než ubalím a dofajčíme, je aj po sete GAUNER. Spustili hneď, ako sme prišli a hrali pod desať minút. Nestíhačka, čo už. ASTRIC LAPSUS vynechávam. Vonka je znesiteľnejšie, nechce sa mi potiť už dole, a odkedy tam nefiguruje Oliver ani Dávid, nemám o to interes. Zídem až na HAYWIRE z Bostonu. Tí tlačia solídny hardcore líznutý oi. Tempo smerom do punku, ide sa po skočnosti a údernosti, dôraz na silný refrén a spoločné vokály. Boston štýl. Prekladajú to covermi znamých kapiel, čo za mňa je troška kontraproduktívne, lebo jediný cover, ktorý sa energicky doťahuje na ich tvorbu je RIVAL MOB. Zvyšok pokrivkáva intenzitou za mňa. A nemôže za to prejav kapely, tá ide stále na sto percent, len tým songom chýba tá tvrdosť a sila oproti autorskému materiálu. Ľudia idú napriek teplote a dusnote celkom solídny kotol, kapela je z toho nastrelená a vo finále je to riadne živelná hardcore show. Fest dobré.

Vyvetrať, zapáliť a späť do sauny pekne dopredu pred pódium. Normálne sa mi nechce veriť, že uvidím NOTHING práve v tom najaktuálnejšom rozpoložení, kedy som tou kapelou doslova niekoľko mesiacov nasatý. Otvárajú "4th of July" a pokračujú songami z novinky "A Short History Of Decay", ktoré tvoria hlavnú časť setu. Plávam v záplave vĺn z troch gitár, atmosféra ma pohlcuje. Zvuk je vyvážený, ako z nahrávky, počuť jednotlivé detaily. NOTHING vedia svoju muziku zaranžovať do dokonalosti, preto v rámci svojho žánru (zrejme je to shoegaze alebo čo) vynikajú v mojom ponímaní. Je tam toho podstatne viac. Deje sa tam toho viac. Vedia aj pritlačiť, hlavný kapelník Domenic Palermo má hc/punk korene a je to počuť v štruktúre songov. Sú viac špinavé, viac pri tele, viac bytostné. Viac temné. Pestrá paleta nápadov a polôh sa strieda so zasneným vokálom, skladby ubiehajú a nerozpoznávam len jeden, inak je mi všetko familiárne. NOTHING majú krásne zložené kompozície a ich prevedenie je vyladené, dotiahnuté a doslova magické. Prenesú atmosféru z albumu a ty si tam môžeš popri tom utriediť život. Toto nebol len koncert. Bol to kúpeľ v tónoch a pocitoch. Po všetkých stránkach krásne a dokonalé.

Dlho sa nezdržujeme, Dávid zajtra ráno od ôsmej pracuje a mňa čaká plánovaný odvoz domov. Jedno brko a presun byt, kde dáme po sprche dva diely animáku a končíme. Utorok stihnem dať obed u Dávida, keďže mi ho naservírujú ešte pred oficiálnym otvorením, aby som naskočil načas ku chlapom do dodávky. Výlet sa uzatvára. Videl som NOTHING. Presnejšie zažil som NOTHING. A môžem si ísť zase po svojom.