PUNKGEN

Júnový koncertný program pokračuje. V rámci mesiaca už tri koncerty odohraté a tri navštívené. Ale nechoď na takúto prestížnu zostavu, a ešte na prestížnejšie miesto. Rišove koncerty na dedine majú špecifickú auru. Navyše druhý rok vynechávam OEF, tak si časť lineupu odškrtnem tu. Pridáva sa Milanko, ktorý je doma na rodinnej návšteve a dostáva priepustku. Takto sme šli spolu naposledy v apríli minulého roka.

V ten deň točím Žilinu na otočku, vraciam sa akurát tak, že sa schladím po celom dni a za hodinu môžem sadať do auta. Štart je pol sedem a meškať sa nebude. V rámci Hluku na dedine sa hrávalo v miestnej krčme. To sa nezmenilo, len krčma. Pri tej pôvodnej je búranisko, hrá sa skoro až za dedinou v druhej, a to vonka na terase. Malé pódium, pred ním betónový polkruh, obďalej stoly. A tieň. Pecka prostredie. Zdravím sa, kopa ľudí, od miestnych po staré a prevarené tváre. Aj detváky sa tu motajú. Návštevnosť viac než slušná by som povedal.

Pár minút po našom príchode sa už štartuje. Načas o pol siedmej. TOLUEN (ktorí zaskočili za pôvodne ohlásených ABORTION) vidím druhý krát. Už pri prvom strete v Kubiku ma to bavilo, tu ešte výrazne viac. Namixované v tom je kadečo, cez chain punk, PV, crust a čo ja viem čo. Ale má to hlavu a pätu, pestrý koncept a vlastný charakter. A je to výbušné a agresívne, špinavé a surové. Andrej ledva lapá po dychu medzi songami, ale nezastavia sa a zanedlho je po sete. Bravúrne. JAKUBYSKO toho veľa nenakoncertujú, keď nie sú traja ani v rovnakom štáte. Tentokrát vo dvojici, asi bolo zaťažko odmietnuť túto pozvánku. Chápem. Monky tu nie je, ale Yago a Firo si hravo poradili aj vo dvojici. Síce kus chýbal ten spodok, ale naložené to bolo v štandardnej kvalite. Nápady naprieč spektrom žánrov, pospájané do hutnej zmesi s ešte hutnejším zvukom s typicky JAKUBYSKO strihom a iróniou. Nápadité, svojské, natlačené. Jediným kazom setu bola roztrhnutá struna. Inak tip-top, ako zakaždým.

Ku potôčku zapáliť. Ide to tu rýchlo. Changeover aj sety. Ale to je vlastne dobre. WHORESNATION na rade. Títo Francúzi ma bavili od objavenia na OEF roky dozadu. Už vtedy hrali solídne dostrihaný grindcore, akurát ešte nemali na sebe nabalený ten deathmetalový zvuk, ktorým to demolujú od albumu "Mephitism" doteraz. Je to kruté a prísne. Bubeník Tonio je známy pliaskač (okrem iného pôsobí aj v P.L.F.), také blasbeaty osádza, že preklepe aj susedom koberce. Do toho masa hustých vypílených riffov, krkolomné stopky a ukričaný Pibeho vokál, ktorý tam lieta popred ľudí. Nekompromisne naložené, posadené, tvrdé a ničiace. Nemám čo dodať. Strop.

NAK´AY udržia latku rovnako vysoko. Na začiatku síce bojujú so zvukom od basy, ale výkonnostne a nápadmi majú Amíci rovnaký level ako kolegovia pred nimi. Len charakter je troška iný. Grindcore v ich podaní je surovejší a viac primitívny by som povedal, ale skor zvukovo, než nápadovo. Deje sa v tom veľa, nie je núdza o strihy, zmeny, prekvapenia a nečakané rany spoza rohu. Bubeník je tiež slušný tlaker, sype štyri pätiny setu. A oceňujem swag: fialové šortky, fialové tenisky, fialová dvojšlapka. Tiež sú vo štvorici, gitary dve, zohraté a najebané až absurdne presne a divoko. NAK´AY patria takisto k tomu najlepšiemu, čo si v rámci žánru môžeš dopriať. Strhujúci set. Akurát nechápem záver. Cover SLAYER - "Reign in blood". Recesia, tribute? Radšej mali dať pár minút vlastnej muziky. To by som uvítal viac.

Deväť a je dohraté. Môžeme sadnúť do auta a ísť. O desiatej balím doma na terase. Rýchla muzika, rýchly život. Díky Rišo. Excelentné po každej stránke.