PUNKGEN

Júnový koncertný program graduje. Nestačilo, deň po Hluku na dedine treba pre zmenu do Pešti, kde chalani okolo RETORSION nachystali bohatý program pod festivalovou hlavičkou. Navyše na súpiske pár mien, ktoré neuvidím na Obscene extreme, tak je to povinná jazda. Vypadáva BODYROT (zrušili celé tour) ale pridáva sa Oli, aj keď moc klepačkové veci nie sú úplne jeho gusto. Ale bude tam kopa kamošov a ja aspoň nepôjdem sám.

Ideme skorej, začína sa už o šiestej. Cesta spoko, ako vždy. Na mieste ešte teplejšie ako u nás. Extrém. Dnu to bude peklo. Ľudí po kokot. Každý pije plechovkové pivo. Som jediný, koho vidím s vodou v ruke. Zdravíme sa s kamošmi z kapiel a Pešti. Niektorých som nevidel pekne dlho, o to radšej ich vidím. My sme dorazili počas setu VOMITOLEPSIA, takže sme sa skôr aklimatizovali, ja s brkom, Oli s drinkom. RETORSION už povinne. Jedno z OEF mien. Chalani z Pešti nech už spravili akúkoľvek kapelu, furt to rýpalo stenu z omietky a inak nie je ani teraz. Grindcore po vzoru REPULSION, v podstate priznaný worship, hraný najlepšie na svete. Obohatení o druhú gitaru, na US aj EU turné s nimi hral čávo z MORGUE BREATH. Remeslo majú zvládnuté na úrovni, takže to je kvalitne natrepaný, old school nápadmi a jedno-kopakovým grindbeatom prežraný nátlak s hrubým vokálom. Krása.

VOMIT MASS ma až tak neosloví, je to solid, ale teplota ma odradzuje od bytia dnu a kopa známych priťahuje k bytiu von. Späť do sauny na DIPLOID. To sa mi až nechcelo veriť, keď som zočil plagát. Jediná kapela, ktorú som kedy v živote prespal na OEF. Ako som vtedy ľutoval. A hľa, možnosť nápravy. Tento rok OEF nehrajú, ale mám možnosť dobehnúť aj staré resty. Ako dobre. Najlepšia kapela večera za mňa. Minimálne, čo sa týka energie. Bolo to plné, živočíšne a utrhnuté z reťaze. Chaotické, ale posadené. Masívne, ale ostré. Nápadité, dosekané, no stále dostatočne priamočiare na neustály útok. Brutálni muzikanti, najviac samozrejme zaujal bubeník. Okrem hry z iného sveta mal swag jak kokot. Proste charakter. Gitaristka/speváčka končí set s mikrofónom v ruke na chrbte na špinavej dopotenej obliatej smradlavej podlahe. Rešpekt. Ukážkový set a ukážkovo natrieskaná kapela. DIPLOID odškrtávam. Strop.

CONTROLLED EXISTENCE to prevezmú zanedlho. Adam nervózny, bo zaskakuje za Denisa prakticky bez nejakej väčšej prípravy na posledné dva koncerty z turné, ktoré zase on zaskočil za Zubára, lebo ten sa zjebal na bycikli. Po ruke nejaké ťaháky, do ktorých pozerá pomedzi songy. Spustia. Neviem, čo je improvizácia, kde sa aj naozaj držia a stretli. Po sete sa pýtam, a že v podstate taký jam. Za mňa ale tlak, hralo to, a takto si zajamovať grindcore, to sa len tak nevidí a treba vedieť. Však čoho sa tam chceš chytiť poriadne. Ale všetci v CE majú skúseností na rozdávanie a tak to ide. Treba to posunúť ďalej a spraviť originál improvizačné grindcore power-trio a si to tam sypať na prvú. Takže nakoniec dobré. Porozdávalo facky a nikto si nič nevšimol. Asi.

MORGUE BREATH obzerám zopodiaľ, bo sa to zaplnilo, kým som odkladal presun do interiéru kvôli zmenšujúcej sa dýchateľnosti. Nevidím dokopy nič, tak si to idem v kľude vypočuť zvonka na vzduch. Dobre robím, padne dobre sa dlhšie vyvetrať. Navyše ma to z nahrávok nebaví. Respektíve je to dobré a nedá sa tomu uprieť nič, ale nemám k tomu špecifický vzťah - nerezonuje so mnou. To SULFURIC CAUTERY je už iné kakao. Tam to chcem vidieť povinne. Bubeník Isaac ide strop. Už má za sebou set s MORGUE BREATH, ale očividne to nebude problém. Nájdem si miesto vpredu, nech mu vidím na ruky a pretrpím aj liter potu, čo mi stečie do ritnej škáry.

Od prvého úderu je to blastbeat nájazd. SULFURIC CAUTERY prešli aj štýlovými zmenami, na začiatku to bolo skôr orientované na grindcore, teraz je to hrubý grind/death bordel, kde sa nájdu slamové pasáže a hutné gitary. Songy nemajú najkratšiu stopáž, ale zato neskutočnú intenzitu, ktorá nepoľavuje. Nikdy. Sypačiek a klepačiek je tu, koľko to unesie. Nevraviac, že odohraté vyhrotené. Žiadne gravity-blasty, pekne finger technika dotiahnutá do extrému. Proste single stroke údery hrané rýchlosťou svetla. Vokál je totálne bublajúce bahno. Sú dvaja, ale vystavajú tam masívnu horu zapáchajúcich vnútorností, ktorá ťa zaplaví smradom počas neutíchajúcej paľby na rytmičák. Ten dostáva riadne zožrať. Sem tam kuknem na Olivera a ten mi len opätuje neveriaci pohľad. Takýto efekt to má na nepripravené uši. SULFURIC CAUTERY sú tiež z inej planéty. Keď som ich videl na OEF lineupe, strašne som dúfal, že budú niekde blízko. Tu som musel byť. Už len z čistého akademického záujmu. Zaslúžia si pozornosť na poli extrémnej hudby a to maximálne oprávnene. Treba vidieť, treba zažiť.

Posledný výplach obstaráva GORENOISE vs. BOMLASZTÁS. Preložím. Na jednej strane Marci s ružovou gitarou a elektronickým bubeníkom s nasamplovaným techno zvukom a na druhej trojčlenná noise kapela s Markom za bicími. Marcimu pomáhal Isaac na vokáloch. Tretí set za sebou. Ten chalan je neuveriteľný. Songy sa striedajú, v princípe je to techno/gore bublanina prelínaná krátkym a úsečným noisegrindom. Statočne to likviduje posledné mozgové bunky. Viacej ma oslovil Marci, znelo to ako AGORAPHOBIC NOSEBLEED na goregrindovom amfetamíne. Pingpong blastbeat forever.

Dohraté. Je niečo po jednej. Odchod nenaťahujeme, síce zajtra víkend, ale treba aj domov došoférovať. Neviem čo dopísať. Vyklepalo ma to statočne. Ale to bol cieľ. Po dlhšej dobe som si doprial (vrátane Lovčice) takúto masívnu porciu. Blastbeat nebíčko.