PUNKGEN

Pondelok ráno SMS: "Dneska ideme a máme 2 miesta". V Žiline koncert dvoch čínskych kapiel, o ktorých som predtým nikdy nepočul, ale po ktorom som už predtým kus poškuľoval, že čo keby niečo že hej. Prečo si teda nezlepšiť pondelok? Okolo pol šiestej ma na sídlisku vyzdvihuje auto a hneď sme na diaľnici. Cesta naberá na rýchlosti, až keď chlapcom ukážem anglickú bohužiaľ už nehrajúci kapelu THISCLOSE. Vpredu by sa to nadšenie dalo krájať, ale Danovi sa to tak zapáči, že do Žiliny stihneme temer celú diskografiu a že toho maníci majú na rováši až až. Kurník, popočúvaj aj ty tu a naser nimi kolegov, susedov, priateľku.
Pred Hájovňou sme okolo štvrť na osem, aleže je to tu rozostavané. Už hrá prvá kapela - lokális RUMCAJZ, akurát spustili cover "Nazi punks fuck off". Nádhera! Aktuálne vždy a stále. Dášu sme vraj tesne nestihli, ale odchytávam Ctiba, tak kecáme a kecáme, takže prvú kapelu počúvam len jedným uchom zvonku. Na pondelok celkom plnina. Mládež, ale aj tí skôr narodení. Darmo, nie každý začiatok pracovného týždňa tu otvárajú kapely z druhej strany zemegule, aj keď sa stavím o všetky jüany, ktoré mi zostali v peňaženke, že drvivá väčšina prítomných dnešné kapely predtým nepoznala a asi ani nepočula. Tak ako ja. Na DUMMY TOYS sme už nastúpení vo vnútri. Štyri pestrofarebné čaje od prvej sekundy spustia svoju nasranú a hlučnú verziu riot grrrl punku. Pomalšie rozbehy s komplikovanými až krkolomnejšími, ale aj melodickými riffmi, ale keď sa to rozbehne, stojí to "za to". Jedovatý vokál, ktorému pri refrénoch sekunduje gitaristka, padnú aj nejaké príhovory a ďakovačky v angličtine, takže si mal/a možnosť aj počas koncertu dozvedieť sa, čo ich trápi. Ak si ich nestihol/a, hrali prevažne skladby z poslednej LP "The point of no return", ktorej texty si vieš prečítať na nete. Ťažko ich prirovnať k nejakej súčasnej žánrovej kapele. Myslím, že dievčatá mali vlastný štýl aj ksicht. Žiadna kopírka. Ani náhrada za niečo. Po krátkom vyvetraní sa niečo po pol desiatej spúšťa ďalšia kapela z Číny - GUM BLEED hrajúca 20 rokov! Štýlovo sú niekde úplne inde - melodický rock´n´roll punk so singalongami platonicky šmrcnutý osemdesiatdvojkovým UK punkom, ale skôr to ide do tej Kalifornie. Nevýrazný alebo unavený spev dosť často zanikal, ale s textami o tom, že hrdinnými punkáčmi budeme nedonekonečna (alebo aj do Alef nula), že nás nikto nezastaví, o večnej mladosti alebo že pankáči zachránia ľudskú rasu a podobne. Asi moc pozitívne na mňa, ale predošlej kapele som to "veril" viac. Rozumiem, že nebudú nadávať na komunistický režim, nemôžu spievať o slobodnom Tibete ani o nespravodlivosti a útlaku Ujgurov, ale takéto všeobečné frázy? :) Na tie už nie je čas.