PUNKGEN

Tento gig nadhodil Prasky v kapelnom chate dosť dozadu. Musel tú tému niekoľko krát obnoviť, bo sa na to nejak nedozvedal feedback kombináciou mojej vyťaženosti a zabúdania v ére digitálneho bordelu. Nakoniec kývame všetci, pridáva sa k tomu pozvánka pre INCRIMINATE. Prvý dvojáčik v živote, ú, tak to hej. Plán bol poňať to rodinne, vziať syna so ženou. Nestíham booknuť ubytko, čo sa ukáže ako prozreteľnosť, pretože stredu beriem malého zo školy a oko má spuchnuté ako po zváraní bez okuliarov a ucho v stave spuchnutého červeného kalerábu ako po dvoch kolách power slapu. Oko mal kus čapnuté už ráno, ale vypadalo to funkčne, napriek zásahu sa stav zhoršil, tak davaj zháňať kortikoidy. Nakoniec zrejme alergická reakcia na nejaké uštipnutie alebo ký kokot, ale jasná domáca liečba a plán tak automaticky padá. Tak na otočku s chalanmi.

O druhej sa nechám vyhodiť vo Fiľakove, pretože dnes zmena a po dlhšom čase krúti volantom Oliver. Po zmene logistiky z dvoch áut na jedno aj tak ide on, ja nechám radšej auto pre prípad pohotovosti doma. Vyrážame o druhej, auto nabalené ešte zo včera. Do Rimavskej po Kuba, Dávid ide osobitne rovno na miesto. Cesta upršaná a špatná. Celkovo sa bojíme počasia, bude zima a tento faktor po dlhom období tepla určite ovplyvní rozhodnutie ľudí jebať sa na niekde za mesto na kopec do kosy. Oli pozrel výjazd na chatu cez streetview a ohodnotil ako zjazdné. Našťastie tu dážď nebol taký silný ako u nás a cesta neni tankodróm, prechádzame bez väčších zádrhelov. Akurát musíme stáť v bode, kedy je chata na dohľad, bo sa už ideme došťať.

Sme tu, do štartu akcie hodina a na mieste zopár hláv. Aj Dávidko už tu. Ohodnotíme to, že bude bledo a každý sa vyjebe pri kombinácii počasia a lokality prísť. To sa ukazuje ako mylné. Samozrejme sa to určite podpísalo pod účasť, tá je ale nakoniec celkom slušná, ak to berieme v parametroch klubového koncertu. Čo je zrejme príhodné, lebo tým to v princípe je. Akurát vonka na chate. Pristavuje sa pri nás Paulina, ktorá tu vystupuje ako the PAU, a je to vskutku zvláštna interakcia. Nechám to pri tom. Štart sa posúva, bo sa zabudli činely, tak rýchla otočka do mesta a pred pol siedmou zahajujú CAUSA MOTIVA. Polovica kapely NERVA, polovica NONCONFORMIST. Punk je správne slovo, ale žiadne alko hulákačky, skôr melódiou nasatý, ale správne nahnevaný angažovaný punk, ktorý už jednou nohou stojí v na prahu dverí do HC. K tomu úplnému rozkročeniu za mňa chýba tvrdosť, ale tempo je solídne, takže rýchlosť sedí. Navyše to rozvíjajú a zjemňujú rôzne vyhrávky, čo je dobre, lebo nebojí sa to kus odbočiť a zvoľniť, čo prináša na paletu viac nápadov. Muzikálne to je rozhodne. To platí aj o druhých v poradí, MY O VLKOCH. Chcem sa nachystať a eliminovať change-over, lebo sklz je jasný a pred do mnou dva sety, tak ich sledujem zboku od merchu. Kapela sa tiež nedrží striktne nejakých šablón a to vždy oceňujem, či už ma to baví alebo nie. Neviem sa na ich set ale moc sústrediť, už sa v hlave začínam koncentrovať myšlienkami inde, a to skladám všetky cárachy. Znelo to ale pestro, zachytávam kadejaké rytmické momenty, aj na menší blastbeat došlo. Zneli energicky a svižne. Ľudia pred kapelou spokojní, tak ako mám MY O VLKOCH zafixovaných, nepochybujem, že dostali kvalitnú porciu punku s ich typickým rukopisom.

Na rade INCRIMINATE. Zvukovku dáme rýchlo a dnes zaujímavé rozpoloženie. Jediný drinkujúci je Dávid, tak sme v pomere 3:1 nealko verzus alko. Inak je štandardne naopak. Celkom to sype, vonka to hrá zrejme tučne, lebo zvuk celý večer tip-top. Hlavne ale dav nás odmení pohybom niektorých jedincov a keď na vás robí na blate kotrmelce maestro Matúš Špak, tak je to instantný nástrel. Hralo sa nám famózne a ako sme na začiatku boli mierne skeptickí, tak na konci si to nemôžeme vynachváliť. Predávame aj dve z posledných troch kaziet a miznú aj dva sedempalce MEDICATION. Krása.

Aby som si vydýchol, medzi setmi zahrá the PAU, čo je jednočlenný projekt spomínanej Pauliny. Čaja nemá dokopy nič okrem gitary (použije ju na posledné dva songy). Ani trsátko. Zato obrazy pobrala. Prvý prestaví Kubov aparát, než zistí, že nemá distortion, aj keď na takomto vraj hráva doma. Obeťou je Praskyho aparát, ktorý končí pred naším setom rovnako prestavený na minďár. Po predlhej príprave svojej jednočlennej kapely konečne začína. Taký moderný punk post s elektro podmazmi a nevýrazným spevom. Vypočuť sa to dá, ale kvalitatívne to krivká za žánrovkami. Spozorniem viac, keď mi začne búchať po čineloch, ktoré tam ostali v setupe. Nespraví im nič, ak ich nezhodí aj so stojanom na zem, ale tento prístup ma udivuje. Nemať dokopy nič, čakať full servis a vnímať hocikoho veci ako samozrejmosť, ktorú môžeš použiť podľa svojej vôle. Možno som v tom stará škola, ale aspoň zo slušnosti sa mohla spýtať.

Čas na set FÄT. Rozohratý som, veci chystať netreba. Ale trápime sa s malým noiserom, nejde pedál s ozvenou. Prehadzujeme káble, ozvena cez mix priamo a funguje to. Prasky preklína pri krútení poťákmi na hlave. Sme nachystaní, ale je sklz a zima, ktorú do teba tlačí studený vietor. Dav preriedol a aj sa riedi počas setu s pokročilou hodinou. Vydržia tí najotužilejší a najskalnejší. Hrá sa mi dobre, Prasky to s vokálom dáva na pána napriek infekcii v hrdle, ale potí sa ako nikdy. Sedíme, bez chýb a zvuk je masívny. Akurát to kazí skurvený noiser. Na začiatku ide, všetko je zapojené dobre, krabička chrčí, ale z nejakých príčin to zrazu nejde von, nech s tým robím čo chcem. Vzdáme to, pokračujeme bez toho, aj keď minimalizujeme prestoje medzi songami na minimum, bo tiež máme dramaturgiu setu bez kecov. Vo finále však v našich radoch vládne spokojnosť, aspoň myslím, ha.

Nemáme ani moc času to riešiť, treba hneď baliť. Vymrznutý Oli by sa najradšej pohol a dobre tomu rozumiem. V pozícii človeka, ktorý musí ešte všetkých doniesť bezpečne domov proti noci, som často. Kým chalani naládujú auto, idem ja naládovať seba. Pravidlo nežrania pred hraním sa preklápa do troch misiek s vegan gulášom, ktoré miznú svetelnou rýchlosťou. Nevadí ani znížená teplota pokrmu. Jedno brko na cestu, lúčenie sa s organizátormi a zvyškom FÄT s pridruženou perepúťou v knajpe, ktoré sa natiahne o fotenie, a môžeme vyraziť. Akonáhle prejdeme mestom, začína mi ťahať hlavu do smútku, ale nakoniec to ustojím. Pauza na benzínke osvieži telo aj myseľ a zvyšok cesty ma už neláme. Po ceste jedna myš, jeden muflón, tri líšky a šesť srniek. Uf. Pol tretej máme vyložené auto a je načase, bo Oli už prichádzal na hranu svojich možností.

Darmo, takéto otočky sú náročné. Ale odmeňujúce. Ale čo človek nespraví pre svoj koníček / životný štýl / postihnutie. Nehodiace sa prečiarknuť. Díky všetkým za všetko.