Pred tým, než to celé zreportérujem: Najväčšia vďaka patrí Andrejovi
Bartekovi z kapiel DISTAX a HUMAN HUMUS (za organizáciu, nocľah,
žrádlo...), ktorému som v apríli napísal o pomoc pri organizovaní
koncertu v jeho meste, no po pár vymenených mailoch sa sám pasoval do
roly organizátora celej minitour, za čo mu ešte raz celá kapela
ďakujeme. Nemenej veľká ďakovačka kapelám !PISSED OFF! (MnB) a ČAK NOJS!
(LM) za pomoc s aparatúrou a promom u nich doma, no a rovnako velikánska
vďaka všetkým, čo dorazili na ktorúkoľvek z akcií.
piatok 6.9.2013 Moldava nad Bodvou @ Heaven and hell - !PISSED OFF!, CATASTROFY
Z Bratislavy zo skúšobne vyrážame niečo po jedenástej smer Senec, odkiaľ
je náš gitarista Jano. Slnko svieti, ale už pofukuje jesenný vetrík,
takže v aute za oknom sa všetci potíme a na parkoviskách vyťahujeme
mikiny. Mimochodom, počasie bolo celý víkend super. Asi sa ten hore nad
nami zľutoval... Myslím doktor Ilko. Zo Senca sme definitívne vyrazili
pred dvanástou. Južnou cestou okolo Nitry, Zvolena, Rožňavy,... až do
Moldavy. Cesta je to pekná, ale náročná na trpezlivosť. Ku koncu som si
už necítil riť a nevedel som ani v jakej polohe to celé odsedieť.
Našťastie nič netrvá večne a do Moldavy sme dorazili okolo pol šiestej.
Zoznamujeme sa s chalanmi z !PISSED OFF! (PO), s klubom a miestnou
pizzou. Vyťahujeme bedne, nástroje a rozkladáme distro. Podnik je v
pivničných priestoroch rodinného domu, temne rockový s maľovanými
motívmi zo záhraobia po stenách. Miesta nie je nazvyš, ale lepšie jak
keď sa v kulturáku rozlezie 20 ľuďí a hrá sa pre prázdny sál. Nevedeli
sme, čo od akcie čakať, pretože na fejsbúku bolo potvrdených asi 22 ľuďí
(či veríte alebo nie, máme skúsenosti s tým, že FB dokáže pomerne presne
predpovedať počet návštevníkov). Samotní PO nás varovali, že to nebude
nič extra a tak sa radšej pripravujeme na verejnú skúšku.
Ľudia priebežne prichádzajú, posedávajú vonku na terase (každý si užíva
posledné teplé večery), zelenina rozvoniava z každej strany a keď okolo
ôsmej spúšťajú !PISSED OFF! svoj set, presúvame sa všetci dnu.
Mastia svojský mix HC punk bordelu (v dobrom slova zmysle) a hneď zo
začiatku priskakujú prví mosh bojovníci, čo rozhadzujú rukami na všetky
strany. PO končia, meníme pozície a hráme. Odhadom 30 ľudí moshuje,
poguje, gaučsurfuje, vrieska, tlieska... jednoducho bavia sa. To čo
dokázalo 30 hláv tu, by zahanbilo nejeden plnší klub v akom sme mali
česť hrať. Príklad: odrážam sa z gauča na desiatku rúk, narážam do
diskogule, strácam náramok, rozjebávam si peru o mikrák... šou ako sa
patrí. Pár prídavkov na záver a pred desiatou šmitec - kvôli nočnému
kľudu. V Moldave vyrastá mladá generácia HC - thrash - punkerov, ktorí
dokázali, že aj v malých mestách sa ešte oplatí hrať. Fejsbúk teda
nakoniec odhadol počet ľudí, ale atmosféru zatiaľ stále nepredpovie.
Balíme, kecáme a pred polnocou fujazdíme smer Svit ku Andrejovi do
baráku. Okolo druhej vystupujem z auta a ľutujem, že som sa pred cestou
neprezliekol z kraťasov do nohavíc. Zatiaľ čo na juhu bolo teplo jak u
nás doma, tu pod Tatrami mi mrznú sople priamo na fúzoch. Andrej je na
ceste z koncertu (hrali s DISTAXOM v Šuranoch) a tak prvá, kto nás víta
je jeho sestra Mery. Sedíme v kuchyni a zoznamujeme sa s novými ľuďmi.
Absovlujeme trápne tichá aj vtipné pasáže, presne tak ako sa na
spoločenskú konverzáciu patrí. Po štvrtej sa dovalí skoro komplet
DISTAX. S Andrejom sme si vymenili asi tisíc mailov, ale naživo si
trasieme rukou až uňho v kuchyni. Pár viet o koncertoch, plánoch na
druhý deň, umyť zuby a o piatej sa konečne zababušiť do spacáku.
sobota 7.9.2013 Poprad @ Road pub - !PISSED OFF!, DISTAX, ČAK NOJS!, CATASTROFY, HUMAN HUMUS, THORWALD
Ráno vstávame pred desiatou, lebo DISTAX chcú ešte naskúšať niečo na
večer, tak musíme na pár hodín vypadnúť. V Tatrách nie je problém zabiť
čas aj na pár dní, takže tých pár hodín využívame na návštevu Starého
Smokovca. Čumíme tu na mapu Tatier, ale ani za tú piču nevieme pomenovať
kopce ktoré vidíme. Mestečko je pekné, ale hemží sa to tu džej en tí
hotelmi a reštikami. Jebeme na to a o pár kilometrov nižšie žerieme na
salaši bryndzové halušky, ktoré by bol hriech neochutnať, pokiaľ ste v
tomto regióne. Na našu smolu to nie je nič moc a priemerné hodnotenie je
5 bodov z 10. Odtiaľ letíme do baráku pre zvyšné veci a bum na koncert.
Ten sa odohráva vonku, asi ako posledný letný open air na Slovensku. Na
jednej strane hráme vonku radi lebo je to pre nás rarita, ale na strane
druhej je pod Tatrami kurevská zima, na čo naše rozmaznané telá od
Dunaja reagujú sopľom a odmŕzaním končatín. Dokonca aj ČAK NOJSÁKOM
bola zima, a to sú zo susedného Mikuláša. Vraj je u nich teplejšie.
(Druhý deň sme tam hrali a bolo!) Akciu štartujú znova PISSED
OFF!, ale ako býva zvykom, na prvú kapelu sa vždy ešte postáva. A
keď je miesto, tak v úzadí. Druhí hrajú crusteri DISTAX a
priťahujú ľudí bližšie pod pódium, no stále sa len zmrznute pokyvkávajú.
Tretí crustujú ČAK NOJS! a ľudia pomaly rozmŕzajú. Stmieva sa a
so svetlom odchádzajú zábrany. Alkohol roztápa ľad a konečne je v kotli
bordel. Od rána cítim, že sa mi ťažko rozpráva. Málo spánku, veľa rečí a
kriku plus chlad... to všetko vplýva na moje zlato v hrdle, a tak sa na
bare dopujem čajíkmi. Dievčina na bare je v piči z toho, že musí variť
vodu a zaliať ňou vrecúško a dáva o tom nahlas vedieť. Des. Skúšam sa
rozospievať. Nejaké základy čo si pamätám ešte z hudobky, také to
klasické mi, mi, mi, míííííí.... mo, mo, mo, móóóóó... Ako štvrtí v
poradí okupujeme pódium a ľudia žijú od prvého songu. PO doviezli z
Moldavy mosh komando mlaďasov, ktoré roztancúvava dav. Odrážajú sa z
pódia, padajú na hlavy, reagujú na nás, my na nich, mosh pit, circle
pit, pogo, stejdždajv... všetko. Hotové peklo vo vymrznutom Poprade.
Energia fŕkala z každej strany, pot stekal po tvárach, z huby sa
parilo... paráda. Takto nejak by to mohlo vyzerať na každom koncerte.
Keď je kapela previazaná s publikom a pódium nie je bariéra, ale
odrazisko. Neviem či to rozospievanie zabralo, alebo to boli horúce
čaje, alebo že som sa dobre počul z odposluchov (čo nebýva zvykom), ale
tie tlaky v hrdle som nejak prekonal. Po šouke sa rýchlo prezliekame do
suchých handier a užívame si afterpárty. HUMAN HUMUS servírujú do
ľudí prvotriedny grind. Hudobne to má hlavu aj pätu, vydarený set.
Poslednú kapelu THORWALD počujeme ako kulisu do krčmy, kde sa
schovávame pred chladom a únavou. Tu pretrvávame do poltretej v noci,
kde v hustom dyme za šlágrov Kabátu a Elánu kecáme s domácimi. Jano sa
klasicky najebal do spánku. To je stav, kedy už nevládze udržať viečka
otvorené a vytratí sa zo spoločnosti niekam chrneť. Najlepšie do auta.
Do môjho. O pol tretej sa preberá z kómy aj gitaristka DISTAX Miyia -
Andrejova segra, a príde za nami, či už nechceme ísť spať. Ideme. V
kuchyni nás čaká prekvapenie v podobe žrádla, tak talčíme do gebule.
Jano po roku vegetariánstva žere mäso. Omylom si totižto nabral čili kon
karne, kde bolo (vraj) 20% mäsa. Chalani mu to aj hovorili, ale v
najebanosti si myslel, že mu nedoprajú nadžgať sa a chcú ho ošáliť. Keď
je kokot?! V noci letí ten čas trikrát rýchlejšie. Ani nevieme ako a je
znova pol piatej. Prichádza zbytok obyvateľov domu a ani si nepamätám
dokedy pařili, lebo ja som išiel chrápať.
nedeľa 8.9.2013 Liptovský Mikuláš @ Kolotočovo - ČAK NOJS!, CATASTROFY
Nedeľné vstávanie si presúvame na poludnie a aj tak je každý rozlámaný
jak soletky v ruksaku. Trochu hygieny, tak na pol človeka (To znamená,
že každý sa umýva len čiastočne a dvaja ľudia dajú dokopy hygienu za
jedného. Napríklad ja som sa ani raz nesprchoval a Jano si ani raz
neumyl zuby... Ale keďže ja som si zuby umýval a on sa sprchoval, dokopy
je to hygiena za jedného. Jednoduchá rovnica.). Neskoré raňajky si
dávam na balkóne, odkiaľ je parádny výhľad na Tatry a kde ma hrejú
posledné lúče slnka tohto leta. Asi na rozlúčku. Už od rána je ale tento
deň nejaký čajový. Len sa presúšame po dome, kde-tu ktosi čosi pobalí...
Nenudíme sa, ale opantal nás akýsi zvláštny druh únavy. Nič sa ti
nechce, len sa tak prevaluješ na gauči a smeješ sa na pičovinkách, ale
čas letí rýchlejšie jak pri jebačke. Tretí deň je asi kritický. Aby sme
úplne nezakapali, vybiehame do ulíc Svitu. Zablúdime do nejakého hotela,
kde rovno žereme. Jano po včerajšom najebaneckom mäsovom omyle dostáva
celý deň kapky, a to sa nemení ani pri obede. Pozerám na hodiny a
zisťujem, že o hodinu máme byť v Mikuláši. Platíme, dobaľujeme zabudnuté
veci, lúčime sa s Andrejom a jeho frajerkou Ivkou a prášime to po
diaľnici smer Mikuláš. Posledná šanca vidieť panorámú našich veľhor.
Cesta bola rýchla a nakoniec sme tu o pár minút skôr jak ČAK NOJS!.
Upratujeme pódium, ktoré mimo koncertov slúži ako časť krčmy,
vybaľujeme... atď. To čo vždy. Ľudia začínajú chodiť okolo pol ôsmej,
tak ich ideme ozbíjať. Vstup je pojebané 1 € a aj tak sa nájdu pičiaci
čo sa vykrúcajú, že koncert ešte nezačal, že oni potom odídu, ale
samozrejme ostávajú celý koncert a nám je to už po toľkých rokoch trápne
ísť za nimi a sockovať prachy. ČAK NOJS! iba počujem, lebo
stojíme na bráne. Ale tak ako včera, aj dnes je to poriadny crust-grind
bordel. Meníme sa, hráme, ľudí je dosť, aj tlieskajú, aj nie, aj sa ich
pár hádže o zem, ale väčšina trime pivo... nedeľa. Aj my máme toho dosť.
Náš basák Mifo mi po konerte hovorí, že mu pri väčšom pohybe vybiehali
grcky hore hrdlom. Tri dni chlastania si vybrali svoju daň. Končíme pred
desiatou, zase ten nočný kľud. Ľudia sa rozpŕchli do pár minút. Robota
je kurva. Balíme, kecáme s ČN (super chalani), lúčime sa a pred
jedenástou prcháme. Pred nami vyše tristo kilometrová štreka, tak sa
chceme staviť niekde po ceste na pumpe, ale ako na potvoru robia v
každej nejakú inventúru, alebo rátajú peňáze. Neverili by ste, ale od
Mikuláša až po Trenčín sme žiadnu otvorenú nenašli. Po ceste spomínam
jak sme sa pred týždňom vracali z Komárna a skoro som vtedy na diaľnici
zaspal. Našťastie mám teraz zásoby kávy, tak si hneď prvú šupujem. Kávu
vôbec nepijem, tak na mňa účinkuje aj takáto plechovková sračka. Cestu
sme prežili a niečo po štvrtej zaspávam. Ráno o deviatej vstávam do
roboty, ale to už je ďalší týždeň a mimo tohto reportu.
Jak je vidieť, nebol to žiaden party hard trip. Keď ideme len jedna
kapela, je to vždy kľudnejšie. O to menej strhaní sme sa vrátili,
pretože to bol relaxačný, slnečný víkend s mnoho dobrosrdečnými ľuďmi.
Za celú dobu som sa nestretol s jediným extra kokotom. A to je najväčšie
pozitívum. :) Vďaka.
RSS
