PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
Ne 29.9.2019
ONE BURNING MATCH (Francúzsko), CLIVOSŤ (SK)

Košice, Collosseum

plagát
.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

PUTRID EMENTAL CHEESE #10
2.50 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
-273.15, ETERNAL GODFUCK, PURE CONFUSION, TIDES DENIED (17.9.2019, Košice)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA)

NAJNOVŠÍ REPORT:
CLIVOSŤ, AHOJ, DUDETHEWOLF (13.9.2019, Košice, Collosseum)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
GATTACA - U-lock justice 5"

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
Pozvánka na Setkání svobodných duší 2019

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Biosfere #5 / 2004

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Čili z TV Paprika


CATASTROFY + KAAR (ČESKO)
Pred rokom sme úspešne absolvovali trojdňové "minitúr" po východnom a  severnom Slovensku a tento rok sme sa rozhodli zbíjať na opačnej strane, v kraji, kde je najväčším zbojníkom maximálne Rumcajs. Minulý rok sme išli sami, teraz sme sa rozhodli zavolať parťákov, roky spriaznenú družinu a bratov od inej mami - KAAR. Neoľutovali sme!

Pred tým, než začnete čítať samotný report, sa chcem poďakovať organizátorom, pretože kopec z vás to do konca nedočíta, a tak by ste ani nevedeli, kto nám helfol a to by bola škoda. Menovite teda (v poradí koncíkov) Ozzymu, Trojkovi a Zebrovi. Plus samozrejme ľuďom okolo nich. Poskytli nám pomoc pri hľadaní miesta na hranie, dali nám strechu nad hlavou a takisto žrádlo. To ti dnes niekedy nedá ani vlastná rodina! Diky moc hoši.

piatok 26.9.2014 PRAHA @ Modrá Vopice + AFTERCOME

Z roboty zdrhám dačo po tretej, aby sme friško nahádzali potrebné veci do áut a z BA vyrážame okolo štvrtej. Asi prvý krát v našej "kariére" ideme len my piati, bez frajeriek alebo kamošov. A aj tak ideme dvoma autami, lebo naše miniautá s kuframi veľkými ako cestovná taška ženy zbalenej na predĺžený víkend na chatu, by nepobrali všetky tie pakšamenty, ktoré so sebou bežne ťaháme. Navyše sme na 100% nevedeli, či niekde nebudeme musieť spať v aute a v dvoch je to predsa len viac "lukšury". Posádka môjho auta je iba Jano, trpiaci autonarkolepsiou, čo znamená, že skôr či neskôr zaspí jak Šípková Kurvička. Chvalabohu, väčšinou so sebou beriem zásobu rôznej muziky, tak ho budím vždy keď nejaké cdčko dohrá, aby mi ho aspoň zamenil. Okrem toho je D1 tak rozjebaná, že okrem tradične hrkajúcej cesty sa aj často zužuje do jedného pruhu, prípadne do obojsmerky na jednej strane diaľnice, plus do toho dve tretiny z cesty prší... jednoducho ideálne podmienky na cestovanie, lebo nezaspíš, ani keby si sa snažil. Neviem jak budeme chodiť do Prahy, keď tú cestu opravia. To už bude musieť byť Jano hore a  rozptylovať ma.

Po pár cigpauzách a zdržaniach na spomenutých zúžovadlách, dorážame do Práglu tesne po ôsmej. Prvá kapela začala hrať chvíľu pred našim príchodom, takže sme došli včas. Vítame sa s KAARovcami, ktorých sme (niektorí) nevideli aj rok a vynášame veci do bekstejdžu. Pri vstupe, kde už Zuzka predáva KAARovské veci, rozkladám aj naše distro a kupujem od nej knihu "Bezpečná zóna Goražde". Respektíve nekupujem, iba vyplácam dlh, pretože mi tú knihu bola kúpiť týždne pred tým v  komiksovom obchode, keďže u nás sme v tomto smere ďaleko za opicami. Prečo to píšem? Lebo tá kniha je komiksová reportáž z vojny v 90. rokoch v Bosne (fakt stojí za pozornosť) a aby ste vedeli kto je Zuzka. Okrem toho, že roky naša kamoška, je aj piaty člen KAAR. Vyberá im vstup, predáva veci a chodí s nimi na 95% akcií (tieto tri dni nevynímajúc), kde im takto pomáha. Je skoro ako Yoko Ono, akurát nemá šikmé oči, nerozvracia kapelu a je s ňou väčšia sranda. Pólmekartny by určite súhlasil.

Od Ozzyho dostávame lístky na pivo a kofolu, a kým chalani tankujú gágori hrá už druhá kapela AFTERCOME. Mix HC a grindu s  vrieskajúcim bubeníkom. Mňa oslovili. Po nich ideme na to a je to môj najhorší koncert minitúr. 15 sekúnd z prvého songu a ja som sa podkol o  káble, vyjebal sa Romanovi do bicích, ktorý jednou rukou ďalej hral a  druhou sa snažil naprávať stojany s činelami. To ma rozhodilo na celý koncert. Sypeme ďalej a s Mifom si neustále šlapeme na nohy, alebo na káble, prípadne sa do nich motáme. Celé zle. Jak keď vypustíte dve nemotorné sloníčatá. S tým, že len Mifo pripomína slona. Je sranda, jak ľudia z rovnakej kapely môžu mať zo spoločného výkonu rozličné pocity. Jano s Beňom mi hovorili, že sa im hralo najlepšie za poslednú dobu. Takisto ľudia asi nič nezaregistrovali. Medzi songami vykrikovali dvaja Argentínci v stredných rokoch: "Puta Madre THRASH!!!" poprípade: "Borovička!". Prišli za nami aj s fľaškou džim bíma do šatne, kde sme sa dozvedeli, že žijú 15 rokov v Prahe a majú thrashovú bandu LA SANGRE - Krf. Vymenili sme si kontakty, tak v budúcnosti možno vznikne argentísko-slovenská kooperácia. Ale najväčší rešpekt šuhajovi v prednej rade s barlou, ktorý odstál celú showku hedbengujúc a opierajúc sa o ňu. Na KAAR som si na ňu vystrihol fajnové sólo. Dobre naladená.

Po koncerte čakáme nabalení a nastúpení pred klubom na taxík, aby odviezli Ozzyho auto (aj s ním) k nemu domov, lebo on by to nedal. Ženská v rokoch šoférovala jak dcéra starého závozníka a my za ňou. Kľučkujúc nočnou Prahou som sa modlil, aby mi v tých zákrutách neogrcal palubnú dosku najebaný Jano, ale našťastie znova zaúradovala autonarkolepsia. U Ozzyho nás čakala pizza a toasty, ktoré pripravil ručne a s láskou! Asi tak 132 kusov z každého. Je tu s nami aj nejaký cudzí týpek, skalný fanda KAAR, ktorý sleduje konverzáciu okom alkáča a  každý jeho príspevok je mimo tému. Démon alkohol. Po jednom sa mi vytrácajú spoluhráči (Jano prvý) až nakoniec len s Ozzym a Mifom debatujeme do pol piatej, kedy to zo strachu pred ďalšími dvoma dňami balíme aj my.

sobota 27.9.2014 PLZEŇ @ Garáže

Ako býva zvykom, Jano (keďže aj spať chodí prvý) sa preberá ako prvý a  vyvreskuje pičoviny na celý dom, čím pobudí zvyšok spiacich. Tentokrát presne o 9:00. Štyri a pol hodiny nekvalitného spánku je viac než menej, ale za tie roky pri ňom som si zvykol. Preberá sa aj Skalný fanda a  zisťujeme, že je to celkom fajn chalaň. V rámci rannej rozcvičky sme si s ním zahrali pár coverov od Megadeth a niečo po jedenástej Skalný opúšťa potápajúcu sa loď a my ideme na raňajko-obed. Čašníčka dojebala dve objednávky, ale s výrazom futbalového huligena je pripravená hádať sa do krvi o tom, že my šiesti sme to počuli zle a ona dobre.

Poobede dorazil aj zbytok KAARov pred Ozzyho apartmán, kde naloďujeme veci a vyrážame smer Plzeň. Od rána cítim v črevách kulo, ktoré chcem zo seba vypluť v krčme, na byte, na pumpe, v tesku, v ktorom sme sa stavili pre zásoby do garáže... a furt nič. Celú cestu tlaky a až keď sme dorazili pred garáž, by zo mňa vypochodovalo, jak keby pred neho rozprestreli červený koberec. Hovorím si: "Serem na to! Zatlačím to, kým to nebude akútne." Hrozne sa mi nechcelo srať v podrepe na úchyla v kríkoch. To treba rýchlo vyhodiť, utreť sa a tváriť sa, že si bol na dlhšiu malú. Ja som si to chcel užiť. Poldňa som to prenášal jak kotná mačka, už som mal k nemu vypestovaný vzťah. Ak to vypustiť, jedine s famfárami vo svetle reflektorov.

Sedíme na gaučoch pred garážou, uhlie tlie, ľudia pomaly prichádzajú a  každý z nich si doniesol houm mejd vychytáfku na gril. Ja sledujem, jak sa to fajnovo prepeká na rošte, ostatní chytajú posledný bronz a všetci v kope relaxujú. Pekný pohľad. Počasie tohto víkendu je vymodlené u  samotného najnižšieho, lebo celý týždeň pred tým bola zima a lialo. V  tesku som kúpil 5 litrov jablkovej štavy. S takým cicíkom na čapovanie. Kúpil som aj poháre, reku na fleku spravíme pohoštení pre všetkých zúčastnených. Rozlial som prvý liter a z čuráčika viselo niečo medzi hokejistovým kemrom a rozmočenou frcgumou. Jano usúdil, že to je jablko, ostatní sa dosrali, že to je niečo z iného vesmíru a natajňačku povylievali obsah pohárov. Ďalej som to neponúkal, ale Jano to slopal celý večer s vodkou a druhý deň mu nič nebolo, tak buď to zneutralizovala vodka, alebo to fakt nič nebolo. Alebo je aj on z vesmíru. Zoznamujem sa s Trojkom (ten čo to tu má pod palcom). Milý týpek, čo vykrikoval v  HC/Punk bandách a má vlastný zine, takže vie o čom je život. Keď slnko zachodí za obzor, premýšľame kde rozložiť apec a hrať. S príchodom tmy a  zopár ďalších ľudí sa do toho púšťame. Na zemi ležia dva reflektory (jediné osvetlenie celej akcie), aparatúra aj s bicími huláka pri dverách garáže a my ostatní šaškujeme pred ňou. Po domrvenom včerajšku som si tento večer užil na 100%. Asi to bolo aj tým, že dorazili len ľudia, ktorí tu naozaj chceli byť, že tu boli hodiny pred koncertom a relaxovali spolu s nami, s mnohými som kecal a celé to tak nasalo rodinnú atmosféru. Ľudia nás po koncíku chválili, tak snáď sa im to páčilo. Aj KAAR podľa mňa odohrali najlepší set. Nuž, garáž je nášmu srdcu najbližšia.



Koncert končí o pol desiatej a okolo desiatej odchádzajú poslední návštevníci. Trojka nám s frajerkou pripravili vegekarbanátky, po ktorých sa zaprášilo rýchlo a zbesilo, a nechali nám tu litre piva, takže si robíme internú párty. Gauč presúvame dovnútra, zatvárame dvere, lebo čím bližšie k polnoci, tým väčšia kosa. Postupne si každý vyťahuje spacák a o polnoci sa už všetci jedenásti účasníci zájezdu zohrievame namačkaný tesne vedľa seba. Mali sme možnosť spať na dvoch bytoch, ale reku nebudeme trhať partu. Aspoň bude sranda. A bola! O polnoci som po koncerte nešiel spať asi nikdy, tobôž v takejto spoločnosti, ale keďže väčšina spolubojovníkov nasávala od skorého poobedia, je to čas priamo úmerný.

nedeľa 28.9.2014 PÍSEK @ Klub Pí + KAOSQUAD,

Spali sme, a teraz pozor! Do 10:30!!! Teda do 8:30, kedy vybehli dve tretiny kmeňa naraz obšťať okolitú faunu a hurhajom zobudili zvyšok, ale po pár minútach trepania pičovín sme zase všetci vytuhli. Zavreté dvere spravili z garáže temnú jaskyňu, v ktorej sa nám telá príjemne zregenerovali a plus mínus o 11:30 sa lúčime s Trojkom a prcháme sa hrať do Písku. Dokonca sme od neho dostali pochvalu v zmysle, že sme skromní slušní ľudia, ktorí ho milo prekvapili, a že takéto správanie nezažil u  veľa pankových kapiel. To nás teší, lebo o metalistoch sa v týchto vodách traduje, že sú to kokoti. Aj keď my nie sme trú metalheds, ale trešoví zbojníci, a to je niekde medzi metalom a pankom.

Na polceste okupujeme pumpu, kde konečne po tridsiatich hodinách vytláčam svoj náklad novorodencov. Kto pozná ten pocit, vie o čom hovorím. Horší pocit zatiaľ zažívali chalani, lebo tam bol len jeden hajzel a kým som víťazoslávne neotvoril dvere, nohy sa im krížili dobrých 15 minút. Po potrebe všetkých sme znova sedeli za koňmi pod kapotou a vstrebávali pod kožu lúče slnka. V Písku v Píčku sme co by buk a voľný čas využívame na žranicu. Po nej nosíme veci do klubu, ktorý je v centre starého mesta hneď vedľa múzea. To si u nás neviem predstaviť. Tu musia byť kluby pomaly pod zemou a mimo zrak ctihodných občanov, aby sme nedajboh po ceste z koncertu neukradli nejakú sliepku. Ľudia prichádzajú, stretávame známe aj neznáme tváre, spoznávame Zebru (ex MURUROA a dnešný organizátor)... Super je, že keď sme tu hrali pred necelým rokom, poznali sme akurát chalanov z LAHAR a organizátora vtedajšieho koncertu. S veľa ľuďmi sme vtedy kecali a dnes sme tak poznali polovicu ďalších ksichtov, s ktorými sme sa stretli počas celého roka na akciách iných kapiel. A možno keď prídeme o ďalší rok, budeme už poznať všetkých. Toto je presne to, prečo milujem hranie s kapelou, lebo stretneš kopec nových a zaujímavých ľudí.

Od srdiečok späť ku koncertu. Ako akcia napovedala, začalo sa hrať pomerne skoro. Je nedeľa, takže ľudia to ocenili a väčšina z nich tu bola od samého začiatku. Prví sypú domáci KAOSQUAD - oldschool death/grind jak piča! Gitarista jak vystrihnutý z metalhameru z ´92. deliaci sa o spev s basákom (gitarista v LAHAR). Bubeník je kapitola sama o sebe, ale mlel tie blasty jak doprepínaný guľometník. Intenzívnych 20 minút je za náma a na trojuholníkovom pódiu sa chystajú KAAR. V prvom songu sa im voľačo dojebalo s basou a po koncerte mi hovoril Tomáš s Kouďákom, že ich to rozladilo na celý koncert. Asi podobný pocit jak som mal ja pred dvoma dňami. Z ich strany bol asi toto najhorší koncert, mňa bavili. Tri dni za sebou ešte nehrali, tak asi aj to zohralo svoju rolu. My sme to prvý krát absolvovali pred rokom a tretí koncert bol tiež najhroší. Magická trojka. Alebo magický Trojka? Pár ľudí sa sťažovalo na zvuk KAAR, tak nám pred koncertom radili, ktorý nástroj treba dať vyššie, nižšie atď. Odpálili sme to okolo ôsmej a Písek znova potvrdil, že je mesto trešu. Ľudia síce viac pozorovali, ako by skákali na hlavy, no na nedeľu ich bolo dosť a to je najvác. V dakerých mestách by toľko nedorazilo v piatok, alebo sobotu. Koniec je o deviatej, čo ľudia znova ocenili, lebo si mohli dať pár pív, v klídku pokecať a  vysmahnúť v takom čase, aby ráno vstali do roboty. Najviac natrískaný tu bol jeden učiteľ literatúry, trešer jak lusk, ktorý mal ísť ráno učiť, tak hádam dobre naučil tie detiská. Spomenul som si pri ňom na Bulánka z  BETONu, ktorý je tiež učiteľ a vyprával mi svoje historky z hodín.

Posledný deň túr sa treba zlískať jak chudák! Pravidlo, ktoré si osvojil náš Roman s Janom a KAARovský Ozzy s Tomášom. Tá groteska, ktorú predvádzali, si asi viete predstaviť. Natočiť, zrýchliť, jebnúť tam muziku jak Bad Bindy a poslať do smiechot. Vilo pošle kameru na 100%. Nevýhoda toho celého bola, že KAARovci cestovali domov, a tak sa Tomáš dogrcal v aute na rohožku, ale pred tým sme sa srdcervúco rozlúčili a  popriali si šťastnú cestu. Veselá asi bola, ale pre Ozzyho nie moc šťastná, keďže to bola jeho kára. My sme spali u Zebru, ktorý býva cca 20 minút od Písku, takže keď sme to v klube zabalili, šinuli sme si to nočnými lesmi a s mŕtvym Janom na sedadle niekam na venkof. Zebra sa nás pýta, či chceme ešte posedieť pri ohni a popiť pár pív, alebo ísť chrápať, ale v dome má deti, takže tam už len zaľahnúť a spať. Obzrel som sa cez plece na kymácajúcich sa zombíkov Romana a Jana a v predtuche temnoty mu hovorím, že na chvíľu si ešte sadnime k ohňu. Predtucha temnoty sa prejavila v podobe ogrcania celej záhrady. Respektíve Roman gustiózne odchádzal za každým ku plotu, ale Jano grcal rovno tam, kde sme ho zabudli. Dúfam, že to ranná rosa zmyla z povrchu zemského. So Zebrom sme kecali o všeličom možnom, je to fajn týpek, srdciar a človek na správnom mieste. Keď tu zrazu DŔŔŔB! rana z ohňa jak keby tam dakto hodil megáča. Srdce mi vyskočilo na puls 200 a prekotilo ma z lavičky dozadu jak keby ma zostrelil snajper. Dokonca mi z rúk vyletel môj nealko radlerík a celý sa vylial do trávy. Mifo na opačnej strane sa tiež zošuchol pod lavičku, Beňovi vyliezli oči z jamiek jak dramatic monkey (keď nepoznáš, nájdi si na jútube), Jana to prebralo z kómy a Roman mal to šťastie, že práve grcal pri plote. No, neviem či zrovna šťastie. Jediný Zebra sedel bez pohybu a s úškrnom Klinta Ístvúda sa pýta: "Hehe, čo ste tam dali?". Vravíme, že nič, tak prehrabávame pahrebu, v ktorej sme našli roztrhaný sprej. Voľajaký atentátnik ho schoval do jednej z krabíc, ktoré Zebra doniesol na spálenie zo stodoly. Ja mám pred výbuchmi rešpekt. Odkedy môjmu kamošovi vystrelil ohňostroj veľkosti vrhacej gule do ksichtu, a z čela mu vyrástla na mesiac druhá hlava, nosíme na Silvestra maximálne prskafky.

Keď mládenci vygrcali piatkový olovrant a žalúdočné steny sa im o seba zlepili jak mokrá igelitka, rozhodli sme sa ísť drichmať. Zebra sa sem presťahoval pred pár mesiacmi a prerába celý dom, takže sme spali v  jednej izbe s jeho ženou a deťmi. Tak jak sa bývalo kedysi. Veľa ľudí v  jednej izbe. Na zbojníkov. Ráno nás budia decká, ale my nechceme už dlhšie otravovať, lebo smrdíme od dymu, chlastu, potu a hovna. V  rýchlosti žereme raňajky nech neurazíme, balíme a prcháme. Zebra má milú pani, čiperné decká a robotu, do ktorej vstával o piatej ráno, takže sme sa nestihli ani rozlúčiť. Teraz pozor! V nedeľu nám zorganizoval koncert, dodal svoj aparát, navaril nám, sedel s nami do pol druhej v  noci, ráno o piatej vstával do roboty a hodil nás na krk rodine, len aby nám pomohol. REŠPEKT! A na opačnej strane brehu stojí týpek, ktorý narieka, že je nejaký koncert v utorok a on sa nemôže ísť číhnuť, lebo je to cez týždeň. Sú dva typy ľudí... v pohode a kokoti.



Cesta domov bola ako každý návrat. Aj sa tešíš do vane, ale zároveň ti bude ľúto za tým smradom. Ešte raz diky organizátorom - našim novým kamošom za pomoc. Diky KAAR za spríjemnenie výletu a diky všetkým čo dorazili, podporili a dorazia podporiť nabudúce... lebo na vás to stojí a padá!!! Bratia nesklamali.
 Autor: Hrdlorez Boris

Tento cestopis už bol zobrazený 1304 krát

Späť na cestopisy
Oznámkuj tento cestopis ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie cestopisu: 1.67

Pridaj komentár k cestopisu:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
ANTISPAM: W+Q+K
TEXT:


 #6087 Balki   napísal/a 22.10.2014 20:02:49
Sakra ta zvlastna vec strciaca z vina vyzerala este odpornejsie jak som si to predstavoval pri citani reportu
 #6080 minoxthrasher   napísal/a 21.10.2014 19:33:24
Super report a video ! dlho som sa tak nezasmial
 #6079 Lubo   napísal/a 21.10.2014 10:53:24
Popiči video, dobre som sa nasmál
 #6078 Catastrofy   napísal/a 20.10.2014 21:28:58
Primitívnosť a dekadencia:
https://www.youtube.com/watch?v=fKoVKK7siVA
 #6074 boris   napísal/a 15.10.2014 21:31:35
prepáč
 #6073 antislav   napísal/a 15.10.2014 12:48:34
hej, za opicami sme, ale bezpecnu zonu kupis hocikde, nevim co z toho robis volaky nezohnatelny tovar
POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
17.09. 15:45
masskillah: Kokos Ahoj mi od >> 13.9.2019 CLIVOSŤ, AHOJ, DUDETHEWOLF Košice, Collosseum (report)
16.09. 16:53
axc: daj si predchadz >> EMBOLISM (archív zinov)
16.09. 16:08
Kraken: Ahoj.
Vel .. >> EMBOLISM (archív zinov)

13.09. 21:06
Mišo Štich: K tým R.A.M.B.O. .. >> GATTACA - U-lock justice 5" (recenzia)
28.08. 13:10
Tomáš NIČITEĽ: Ahojte, kapela N .. >> (guestbook)

ANKETA:
Skúšaš aj recepty zverejnené na tejto stránke?

[80/26.85%]
Jasné, väčšina bola fantastická

[72/24.16%]
Niečo som už vyskúšal a boli fajn

[11/3.69%]
Vyskúšal som, ale nič moc

[76/25.5%]
Mne varí mama

[59/19.8%]
Niečo s mäsom by nebolo?


Počet hlasov: 298

Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2018 ...