PUNKGEN

Predskakovať the FLEX sa neodmieta. Jančo, ktorý si ich domáci gig zobral na starosť, dostal pozitívnu odpoveď z našej strany takmer okamžite po kontrole kalendárikov. Ostávala otázka, ako to bude logisticky prebiehať. Dátum pripadal na štvrtok, bolo by využiť víkend. Pri špekulovaní sa sčista-jasna objavil Norbi, ktorý nám úplne separátne ponúkol deň na to hrať vo Viedni na jeho 9Lies festivale. Radostne kývame aj na túto ponuku. Presviedčam chalanov, nech dačo napcháme aj na sobotu, ale nakoniec skrz osobnú a pracovnú vyťaženosť ostávame pri dvojdňovej variante so sobotným návratom domov. Za mňa škoda, ale nie vždy sa všetko dá.

pred skúškou

Okrem Dávida budeme všetci na juhu. Dohodneme si skúšku v deň koncertu na garážach (dík Oliver!), kde sa vlastne malo večer aj hrať. Všetko krásne, akurát hlásia hrozné počasie a event sa už deň predtým presúva na Werandu. Neni sú nám súdené tie garáže. Čo už no. Pakujeme už doobeda a kým dojdeme a obehneme dva byty, sme tam o pol štvrtej. Vonka sparno ako v saune, dnuka tiež. Prepotím jedno tričko už len pri chystaní bicích. Vonka sa postaví stan, dáme podeň pár vecí. Počas prvého kola začne jebať brutálny lejak, ktorý neprestáva ani nepoľavuje. Druhé kolo, leje furt a nevypadá, že chce prestať. Som celý mokrý len z toho, čo sa vybehnem von vyšťať pod stan.

cez skúšku

Doskúšané, veci pobalené a nachystané, ale skrz prudký dážď sa nedá ani k autu prejsť. Takto to je ešte pekne dlho, takže nakoniec sa rozhodnutie presunúť koncert ukazuje ako správna voľba. Konečne to ustane, rýchlo balíme cárachy aj skladáme stan, ak by náhodou zase začalo. Presun na Werandu, kde pomaly, ale isto rastie počet návštevníkov, vlhkosť vo vzduchu a légie komárov. Vítame sa s ľuďmi a štandardne pred-koncertne bledneme, Oliver mi s úsmevom odovzdáva kľúče od auta. Ukazujú sa familiárne tváre, kamoši, prichádza aj dodávka s volantom napravo. Ťahá sa gear, chystá sa stage, začiatok je na spadnutie.

Pred ôsmou otvárajú večer 2 MANKY HOOKERS AND A RACIST DWARF. Komplikovaný názov, ktorý skrýva nie až tak komplikovanú hudbu. Disbeat hardcore premiešaný metalovými riffmi, v podstate aj s metalovo tučným soundom. Darmo, Lichtle nezaprie skladateľsko-zvukový rukopis. Tlačia náramne, ostatne mimo speváčky sú to ľudia ošľahaní kapelnými skúsenosťami a je to počuť. Zohraté, dynamické a s potrebným náprahom. Za bicími to poháňa Miško, to je záruka. Pozerať na jeho hru je zakaždým pastva pre oči. Silná a výbojná hra s maximálnymi hitmi a impactom. Mať tohto človeka v kapele, to je čisté zlato. Set fest dobrý, jedine čo sa dá vytknúť sú troška hluché miesta medzi songami.

Ideme my. Cítim únavu z celého dňa, tá rýchlo prejde, lebo akonáhle spustíme, publikum reaguje divokým pohybom. 2 MANKY boli dosť vysunutí do vonka, my sme stiahnutí a možno aj to sa kus podpisuje pod odozvu, neviem. Každopádne sa hrá výborne, atmosféra je parádna, ani mi nevadí, že mi bicie na koberci lietajú hore dole a furt musím dačo v priebehu pár sekúnd medzi songami naprávať a posúvať, na čo mám obvykle nervy. Odozva je skvelá, po sete som nastrelený energiou ako Dr. Manhattan.

Nasleduje PROTIJED. Sledujem zvonku cez otvorené brány, lebo stále zo mňa leje a potrebujem stráviť kus času na čerstvom vzduchu. Tiež nabitý set, ľudia reagujú na ich hardcore/punk s vervou. Songy sa striedajú na páse, tiež sa moc nestráca čas. Na kapele absolútne nevidno, že nemá prakticky čas skúšať, sú zladení, očividne v tomto žánri plávajú s prehľadom. Banán vpredu rozdáva svoju charizmu a Ivanova basa poletuje, až sa divím, že nikto nedostal hmatníkom po krku. Voľakedy vrieskal z davu s nimi singalongy, no a teraz je súčasť tejto kapely. Jo a minule organizoval koncert a hrozilo, že daná kapela nepríde, tak sa za dva večery naučil na base ich set, aby zaskočil a koncert prebehol. Už aký kráľ.

Je čas na posledný akt večera the FLEX. Naživo som ich videl len raz, hore v Košiciach roky dozadu, keď promovali poslednú radovku. Bol to tlak a niečo obdobné som očakával aj tu. Nuž, nebol som sklamaný. Naložili nám poriadnu porciu svojho agresívneho hardcoru. Majú to vystavané maximálne živelne, riffy sú mastné, rytmicky primitívna priamočiarosť tomu dodáva potrebnú silu a údernosť. Nájdeš tam chainpunk, nejaký ten disbeat, stenu riffov, zvukovo nová vlna anglického hardcore. No a hlavne pocitovo je to divoké, neurvalé a odtrhnuté z reťaze. Počas necelej polhodiny do nás napratali, čo sa zmestilo, energia kolovala a klub sa na chvíľu premenil na opičí pavilón. Myslím, že po sete panovala obojstranná spokojnosť.

šťastný Dávidko po koncerte v BA so svojou novou

Začína sa to pozvoľna rozpadávať, v priebehu hodiny sme v klube jedni z posledných. Čas nakúpiť nejaké pivká a pomaly sa presunúť na byt. Parkovisko máme dávno vytipované, opätovne využívame blízku podzemnú garáž. Nič lacné, ale aspoň vieme, že tam bude miesto a hlavne veci sú cez noc v bezpečí. Na byte sa otvárajú nakúpené špeciály a balím blunt ako čatorňu. Potiahneme zhruba do pol tretej rána, na hromádke v izbe v dyme pri pivku a old school rapoch debatujeme o všeličom možnom. Poetická bodka za skvelým večerom.

9.6.2023 Viedeň @ EKH - 9Lies fest

Rimavská Sobota 902 10

Na druhý deň sa budím kolo siedmej. Rodičovský biorytmus neojebeš. Času habadej, Jakub musí ešte riešiť nejaké pracovné záležitosti a vo Viedni nám stačí byť až podvečer. Vyšmochcem sa, dám raňajky a vleziem naspäť do postele. Byt pomaly obžíva, ale deň sa naťahuje ako sopeľ. Čas beží, cítim sa staticky. Naučený som za takýto čas mať za sebou venčenie, malého dnu a von zo škôlky a pol pracovného dňa. Až niečo pred druhou konečne dvíhame kotvy. Obehneme hudobniny, potraviny, benzínku a môžeme vyraziť. Šoférujem ja, Oli by ešte fúkol. Do Viedne prichádzame niečo po štvrtej a nájsť parkovacie miesto v okolí klubu je nesmierne ťažká úloha. Po niekoľkých krúženiach sa to nakoniec podarí a ideme sa pomotať po uliciach na vegan junkfood a káve na terase.

turisti

Vraciame sa k EKH po šiestej, presúvame auto bližšie k vrátam, nech nemusíme nosiť veci cez celú ulicu. Pre verejnosť ešte zatvorené, púšťajú nás dnu, nosíme veci a obzeráme klub. EKH funguje ako centrum, squat, bar aj live venue. Všetko pod jednou strechou. Má to dve poschodia, hrá sa dole v medzi priestore a veľkej sále, hore je bar, ak by tie dva v hracích miestnostiach nestačili. Oceňujem surový design a steampunkové doplnky. Kade tade trčia rúry, veľa kovu, otočná stolička za barom ako z Mad Maxa, kreslá z rozrezaného starého Volkswagen chrobáka a korunu tomu nasadzuje obrovská kovová vážke cez celý strop v hracej miestnosti. Pecka.

EKH

Na stenách kopa nálepiek. Všade nalepené výzvy, aby sa nič nenatáčalo a nezdieľalo. Lokalita nebola ani na plagáte. Ak sa nemýlim, toto miesto zažilo nájazd náckov aj ozbrojených zložiek. Ostatne, aj vstupy boli riešené a zabezpečené tak, aby mali vnútri v prípade potreby veci pod maximálnou kontrolou. Tak sa asi ani nedivím, že na plagáte bolo uvedené len mesto. Aj keď na druhú stranu, EKH je podľa mňa dosť známe na to, že každý s troškou prehľadu si dá dokopy, že event môže prebehnúť tam. Podobne zameraných klubov vo Viedni až tak veľa nie je a majú svoje akcie verejne dostupné. Nedalo by to veľa detektívnej práce.

Mala začať nejaká domáca kapela pred nami na menšom stagi pri dolnom bare, ale nakoniec neprídu, takže otvárame my v sále. Máme dodržať čas, toho je stále dosť. Mladý chalan, náš dnešný zvukár, ešte len kábluje, tak vykladáme merch vo vrchnej časti a zabíjame čas. Debatím s Norbim, ako tu čo funguje, ako bolo včera, ako sa mu tu žije mimo rodného Maďarska. Meníme nejaký merch. Dole už je to nastavené, tak sa ideme pozvoľna chystať. Zvukár je mladý, ale extrémne šikovný sympaťák a zvukovka ide ako po masle. Má dobré uši, skvelú komunikáciu a prístup. Po celý večer potom ide dole podporiť kapely. Akonáhle nastaví zvuk, počká dva tri songy a ide pred stage moshovať medzi ľudí. Dnes jednoznačne najväčší pán večera.

bledneme pred koncertom

Otvárame osem štyridsať, podľa plánu. V tom bode je v klube ľudí ešte pozvoľna. Díva sa pár desiatok ľudí. Sme na veľkom stagi, dole je tma, nevidím ani kokot, čo sa tam deje. Zvuk je krásny ako zo škatuľky (ten tu mal dnes každý), u nás hore na pódiu počuť tiež všetko s prehľadom. Mne sa hrá skrz toto fest dobre, ale celkovo ja to za nás oproti včerajšku také opatrnejšie a strnulejšie. Prídeme mi v tom veľkom priestore troška stratení, chýba nám kontakt ako s ľuďmi, tak aj vzájomný so sebou a nejdeme až tak inštinktívne a prirodzene.

Odohraté, party time. Zajtra keruje konečne Oli, takže dnes sa môžem opustiť ja. Berieme pivečká. Inak strašne sa tu o nás postarali. Základňu máme pri merchi, skadiaľ vidno spodnú sálu a počuť aj koncerty v prechodovej časti. Striedajú sa, takže neujde nič. Odbehnem dole pozrieť na českých KANDAR, kde na vokále pôsobí Topi z (pre mňa kultových a dnes už dlho nefunkčných) PIGSTY. Hrať vedia, sú šikovní, ale je to hlavne grind, chýba mi v tom core. Naklepané solídne, ale moc konštantné a bez odbočiek. Beriem, nie každý chce znovu objaviť svet, ale všetko mi to splýva v jedno. Na to, že chlapci nie sú najmladší, im to však pekne sypalo.

VOLE

VOLE sa chystajú, kým ja inštalujem parádny vegan guláš. Rovno môžem zostať dole a užiť si ten bordel. V sále je už plno, celkovo sa nakoniec nazbieralo 250 platiacich. VOLE tak sleduje pekná kopa ľudí a každý jeden musel odísť spokojný. Ako inak. Ich set je zakaždým záruka, že dostaneš slušný náklad svojského, rytmicky jednoduchého, no umne vystavaného hardcore/punku, ktorý ťa rozjebe ako horda neandertálcov s kyjakmi. Basa drží linku a spodok, bicie to poháňajú dopredu, gitara si uletene lieta po hmatníku a vokál sa tým všetkým prediera ako démon skazy. Na VOLE vidno, že hrajú veľa. Sú neskutočne zohratí, posadení a dokážu rozdávať rany zakaždým silnejšie a presnejšie. Tu im ešte taký zvuk spravil čávo, že spustošili všetko naokolo. Deluxe set.

Ďalšie pivko a bledinel. Chcem troška do ústrania, jedlo v bruchu ma kus utlmuje, tak si kus pohovieť, v kľude zabafkať a podrinkovať. Sedím s Davidom, Jakub a Oli miznú na set PAROLE 80. Nás to nezláka, tešíme skôr na STRAFPLANET, domácu kapelu, ktorá kombinuje hardcore a powerviolence. My ako MEDICATION sme s nimi hrali ešte dávnejšie na Fast feste a už tam to bol nájeb. STRAFPLANET miešajú výplachy s pomalšími pasážami, nič nedržia dlho, dokážu v správnom momente podržať alebo zmeniť motív, tempo, plynulo skočiť niekde inde alebo zajebať break. Celok je kompaktný, nezastaviteľný a správne chaotický. Ako pobyt v aute padajúcom z útesu. Bez prípravy ťa to oplieska z hockade a furt nevieš, kde je tomu koniec, než dopadneš. Až potom je kľud. Intenzívny set, skvelá kapela. Ak budeš mať možnosť ich zhliadnuť, neváhaj.

Presedlávame na pálenku, lebo z toho piva som len smädnejší a sprostejší. Potrebujem palivo poriadne. Dole v sále robia miešané drinky, ale nechajú sa ukecať, nech mi nalejú čistý. Na výber sú len štyri možnosti, volím niečo na štýl bylinkového likéru. Chutí to fajn, niečo ako jegermajster. Kopnem do seba a hneď dupľujem. DISCLONE nevidíme, chodíme na panáky a tak všeobecne sa motáme. Oliver využil možnosť ísť sa uložiť, zajtra vstávame skoro, aby sme na obed boli doma, takže ako šofér to balí. Chalani idú otestovať jedlo, tak sa pridám a tentokrát si to odnesie chilli zmes. Aj tá je fest dobrá.

Celkom v nálade sa od hrncov presuniem pár metrov na set SIX-SCORE, čo je skvelý rakúsky grindcore. Pôvodne mali krstiť nový album v inom klube s DISCLONE, ale aby neprebiehali simultánne dve akcie naraz, spojilo sa to. Len dobre pre mňa. Klepačkový deficit je okamžite zažehnaný. Trojica hrá modernejšiu verziu žánru, kde nájdeš okrem klasických postupov aj menšie odbočky, nápady zinokade, snahu o nedržanie sa zavedených štandardov a zvuk smerom na Škandináviu. Pestrá a výbušná zmes, zabalená v precíznom prevedení a takmer až apokalyptickom výkone. SIX-SCORE sledujem od druhej nahrávky, nikdy nesklamali a aj tu ma rozdriapali. Tam som sa celý čas vyhrážal bohu do okien. Riadny výprask.

Pokročilý čas, už sa začína prejavovať únava, ale chcem ešte ostať na set RAW PIECE. Týchto Belgičanov som videl minulý rok na Obscene a dosť sa mi to pozdávalo. Troška už starecky zvolíme pozerať show zvrchu z balkóna od merchu. Pre zmenu. Aj tu hore je dobrý zvuk, výhľad ešte lepší a set ide týmto pánom v rokoch ako po masle. Disbeat hardcore so štipľavými riffmi a brutálne preechovaným vokálom má v sebe dosť šťavy a energie, že by pochoval generačne mladšie kapely. Natrieskané famózne. Poslednú kapelu večera si užíva ešte stále početný dav. RAW PEACE zaklincovali už tak dnešný skvelý line-up v sále.

Ešte sa motáme, beháme po drinky a celkovo si užívame dianie, ale o pol tretej máme dosť a rozhodneme sa upratať sa na izbu. Ešte ideme natlačiť dáke chálo, aby malo čo v noci pálenku sať. Pri ňom stretávame mladého chalana, ktorý sa sem dostal neviem ako, ale rozpráva mi tu svoj životný príbeh, rozumiem mu každú tretiu vetu a končí to pokusom predať nám nejakú trávu. Prichádza náš eskort, berieme si veci a ako sa presúvame, narazím pri bare na chalanov z VOLE, ktorí ma hneď stiahnu medzi seba a strácam skupinu. Musia sa po mňa vrátiť, ja medzitým splašene pobehujem po klube so spacákom v ruke. Dnu to ešte stále žije a nijak to nevypadá na záverečnú. Ktovie dokedy to šlapalo, chalani z VOLE došli na ubytko po šiestej ráno, takže asi tak. Hodím si rýchlu sprchu a na chodbe odpálime s Dejvom posledné brko večera. Tri preč, čas spať.

Budíme sa o necelé štyri hodiny, okrem Oliho sú všetci slušne vytretí. Veci sú od včera v aute, stačí sa pozbierať a ísť. Čas máme dobrý, hlavnú dedinu obehneme rýchlo a už po deviatej sme na diaľnici smer domov. Drvivú väčšinu cesty prespím, tu a tam otvorím oko, zrazu vchádzame do Lučenca v obedných hodinách. Riadny teleport. Sprostý som ako baganča, ale maximálne vyžitý. Tohto roku zrejme skrz povinnosti toho veľa naživo nenapáchame, o to viacej si cením, že sa nám podaril takýto famózny trip. Už nech sme zase niekde na ceste dakam.

Pridaj komentár k cestopisu:

Zaujalo nás:

Posledné komentáre:

03.04. 21:34 Rado RK:

Bolo skvele, kopa ľudí naozaj odkiaľkoľvek...ako vždy naozaj ústretové prostredie bosorky...dik...normálne mi to pripomenulo BB spred skoro 20 rokov keď v Irishi, Tartarose, Podlaviciach, 77m ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

28.03. 14:49 deegee:

Wrbo: Nesom istý, či si Adam pamätá večer :(
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

27.03. 07:06 Wrbo:

haha super report :-) Adam mi to podal podstatne strohejšie, už aj čítam, že prečo :-D
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

22.03. 19:06 emo:

Jedina moznost spieval Achmed. bol aj Vrabec ale nie vzdy. a staly clen bol Papi na gitare. Bicie neviem kto.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

22.03. 12:15 Majo:

Jasné že Košice!!!pilier ug scény vtedy a z chromatic A
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:21 adrik:

http://muzika-komunika.blogspot.com/2017/02/jedina-moznost-skusobna-live-atrium.html
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:20 Noro TT/Wien:

A bola tu otazka na tu Jedinu Moznost. Mysli sa JM z Kosic, kde hrali clenovia Nonc., tusim v 1989-91 (inac velmi potesilo, toto pocut po vyse 30 rokoch!)
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:17 Noro TT/Wien:

Dobre si to napisal kamo! Oplatilo sa z Viedne prist, aj ked boli namietky, ze Noncoformistisu nezohrati, ale u mna to atmosfera koncertu (aj pred koncertom) prevalcovala. Prach som predtym nepoznal ( ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 11:58 Majo:

A ktorej jedinej možnosti?lebo jedna je niekde z Handlovej,
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

20.03. 21:21 fog:

no vidis brasko, ako si to pekne naklepal. ako nic. mucosolvan na hrad.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)