PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
Pi 4.5.2018 - 5.5.2018
Fotbal proti rasizmu 2018:
GATTACA (CZ), BITPART (Francúzsko), BETTER OF DEAD (Francúzsko), VOLE (CZ), HISSING FAUNA (CZ), SEVERNÍ NÁSTUPIŠTĚ (CZ), 7/9 (CZ), HLEDÁNÍ (CZ), DAGMAR VOŇKOVÁ (CZ), CALVERA (CZ), the WILDERNESS (SK), ...
futbal, ping pong, lukostreľba, ...

Věžnička u Jihlavy, hospoda U Tadeáše

plagát
.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

ADACTA - ZLO (PHR)
14.00 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
PACINO, ANNE M CHRISTIANSEN, DNO (7.4.2018, Bardejov)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
COCO BONGO: "Som presvedčený, že najhoršie čo môžeš s jedlom spraviť je vyhodiť ho."

NAJNOVŠÍ REPORT:
AENEMA, PACINO, ANNE M. CHRISTIANSEN, DNO (6.4.2018, Banská Bystrica, Bosorka)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
HNISAVÝ PROCES - Zahnívanie spoločnosti CD

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
Právo na odpoveď: Umw, ovce sú na oboch stranách spektra a ako to v skutočnosti bolo s tou Zónou a

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Purulent gut #1 / 1999

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Pórový tapas











MEDICATION TIME (SLOVENSKO + POĽSKO)

23.3.2018 Poprad @ skúšobňa v garáži + POTHRATOR, DISTAX

Medzi naše koncertné plány spadal aj víkend v Poľsku. Zhodou okolností sme ale nakoniec boli booknutí len na sobotu, takže sme po operatívnej dohode prihodili cez Andreja gig v Poprade. Troška skrátime cestu a keďže sme po minulom víkende ani nevybalili veci, tak dáme aj verejnú skúšku. Do zostavy sa pridáva Mimo a podvečer vyrážame na posledný hrací víkend v tejto sezóne. Tentokrát smer sever.

Do Popradu prichádzame kolo ôsmej. Nachádzame Andreja a miesto činu. Skúšobňa v klasickom rade garáži, aké nájdeš pri klasickom sídlisku. Vchádzame dnuka obhliadnuť, prvá kapela už pripravená, na sedačkách zopár spriaznených ľudí. Atmosféra priestoru stiesnená, ale to vyhovuje účelu. Chalani otvárajú domácu, fľaša koluje obyvateľstvom a začínajú hostitelia, domáci POTHRATOR. V podstate metalový thrash poskladaný z klasických žánrových kameňov, riffov, postupov. S pestro-perverznými slovenskými názvami. Tie obzvlášť pobavili. Atmosféra je fajn. Dohraté, ideme my. Beží to obvykle rýchlo, ako je pri našom sete zvykom. Evidujem len to, že dávam skúšku v inej miestnosti, než som zvyknutý, a pritom ma sleduje niekoľko ľudí. Odskočili si sem aj chalani z HUMAN HUMUS zo skúšobne oproti a ľudia stoja prakticky hneď pri chalanoch. Príjemne natlačené to celé bolo. Hralo sa super, uvoľnená atmosféra a správny feeling skúšobňového koncertu. Po nás zadrtia set ešte tri pätiny DISTAXU. Ide sa popri bicích s jednou gitarou, basou a bez vokálov. Tie obstaráva improvizačne zboku bez mikrofónu poľský týpek. Pomedzi songy poľské hlášky. Je tu od začiatku, ktovie ako sa sem dopracoval. Každopádne išiel jak pán, alk mu šlapal, bavil sa. A aj nás. Po dohratí sa moc neváha, balia sa veci a začína sa pozvoľna riešiť presun. Chceme ísť spať v normálnom čase, zajtra kurevsky dlhá cesta. Najprv ale odbiehame do mesta na pizzu, lebo hlad je veľký učiteľ. A nesieme v kufri nejaké tekuté drogy, a to nejde dokopy s  prázdnym žalúdkom. Natlačíme sa a môžeme ísť.

Prichádzame do Svitu pred polnocou. Andrej nás zoznamuje so psíkom, sprevádza barákom a dáva inštrukcie. Po ceste domom lemujeme kopec starožitných vecí od značiek, cez váhy, foťáky, obrazy a kadejaké veci, ktoré ani neviem načo slúžia. Končíme na poschodí v Andrejovom kráľovstve. Množstvo vecí všade. Rozhodne izba činorodého človeka. Vo vedľajšej izbe toľko elektroniky, že to vypadá ako jedna veľká matričná doska z raketoplánu. Odpadávame, čo všetko Andrej rieši. O jeho hudobných aktivitách viem, toto je ale ďalšie rozhranie, v rámci ktorého ho v tomto momente spoznávam. Aj v rámci muziky sme neskôr našli niečo, o čom som netušil, že sa tým môže zaoberať. Nejdem spoilerovať, snáď sa to dostane na svetlo priebežne samé. Oli v podstate hneď zaľahol, lebo zajtra je šoféris. Zvyšok otvárame fľašku whisky a ideme na brko. Nasleduje youtub párty, ďalšie kolá pálenky a takto ideme pri kompe, kým nepadne fľaša a my s ňou. Dávam freestyle rapy do Andrejcových podmazov (aha, niečo som predsa načrtol) a potom kotrmelce na matraci. Máme dosť, stačilo, poďme spať. Vstávame o štyri hodiny. Hlavne, že som si od rýchleho presunu sľuboval kvalitný a dlhý spánok. Naivka.

24.3.2018 Varšava @ Ada + KABUKO, RYBY

Zobudím sa vytretý, ale funkčný. Je niečo pred ôsmou, čo mal byť čas, kedy sme chceli vyraziť, aby sme stihli z Varšavy pozrieť čo najviac. Ale nebude. Dávame sa dokopy, budíme Andreja, pretože sa chce pridať a vyhodiť v Poprade na stanici. Tak sa nejak dopracujeme do auta, popradského tesca a nakupujeme zásoby na cestu a večer. Je tu totiž jedna haluz. Dneska hráme na akcii v rámci protidrogovej osvety a na mieste sa nebude podávať žiadny alkohol. Ani vystupujúci by nemali piť. Navyše je to akcia spojená s výstavou, nejakými prednáškami a koncertom žánrovo úplne odlišných kapiel. A bookol nás chalan, ktorý ma len pätnásť rokov. Proste taká zmeska okolností, voči ktorej sme sa najprv tvárili nedôveryhodne, ale po zhliadnutí priestoru na fotkách a uisteniu od ľudí, ktorí nám to pomohli booknuť, že je to všetko v poriadku, sme sa rozhodli tú štreku podstúpiť a zistiť, ako to celé bude vypadať v  praxi. Dobrá voľba. Ale pekne po poriadku.

Vysádzame Andreja na stanici. Tankovanie, raňajky, káva a sranie na benzínkovej keramike. Brko, lebo cesta bude dlhá. Ideme, vozovka miestami ako Bagdad po nálete. Oli seká kilometre, svoje prvé v rámci kapely. Potiahne, dá štyri pätiny cesty. Pri jednej pauze stojíme na veľkom opustenom parkovisku pri diaľnici. Oproti otvorený rumunský kamión, z ktorého pliaskajú ťažké kolotočariny. Na zemi nachádzame stopy po aplikovaní fetu do kábla. Asi nejaké obľúbené miesto pre nástrely. Vypadá to tu tak. Na posledných sto kilákov sa striedajú šoféri a prichádzame niečo po štvrtej. Parkujeme priamo vo dvore a stretávame sa s mladým Ignacym, ktorý nás dneska dosadil na line-up. Klasické obzeračky pľacu. Parádička. Taký echt komunitný priestor, chcelo by sa povedať aj squat, ale je to tu rozhodne viac otvorené verejnosti. Nechcem aby to vyznelo zle. Nemám nič proti squatom a na druhú stranu, ani som ich až tak veľa nepobehal. ADA ale pôsobí squatovo stavom budovy a vizuálne, inak sa ale cítim skôr ako v dobrom alternatívnom podniku. Taký iný finálny dotyk to má. Neviem to presne popísať, ale keď si spomeniem na squat v Zágrebe (bude o ňom rečo v tour reporte), rozdiel je proste diametrálny. Inak povedané, keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Venue ako má byť.

Na otázku, či dáme v tom momente zvukovú skúšku, reagujeme úškrnom a zdvorilým odmietnutím, že nie je čo zvučiť. Ideme radšej obzrieť mesto, kým je čas. Stíhame, sme len dvadsať minúť napešo od centra. Vydávame sa tam, chalani hneď kupujú vodku na cestu. Ja ubalený spliff v bunde. Ideme peknou dlhou ulicou k centru, tam ale nachádzame len jednu kolosálnu, a treba priznať peknú, budovu. Za ňou vystavané mrakodrapové vibrátory a oproti nej nákupák pozdĺž celej ulice. Mini parčík a to je celé. Sme celkom sklamaní. Navigačka neukazuje v blízkosti nič moc historické, takže to obídeme a ideme niekde zaliezť, bo chalanom tlačí na manžetu, takže je potrebné nájsť v tom obriom obchode keramický azyl. Ono je inak dosť možné, že všetko historicky zaujímavé dostalo cez vojnu na piču. A komunizmus asi tiež neprispel. Ulice samotné ešte majú aký taký nádych, ale celok pôsobí nanajvýš moderne. Aj ľudia na ulici. Všetci sú moc pekní, štýloví a ako keby zarovnaní. Kozmopolitní. Nestretneš zanedbaného človeka. Všetci vypadajú tip-top. Ako cez fotošop filter. Po ceste späť sa zastavíme zaopatriť výborné vegan burgery na večer a ráno. Nabalení žrádlom sa vraciame do Ady. Tam sa už motajú ľudia a je to pestrejší mix, ako to čo sme stretli v centre.

Vybaľujeme veci a merch, na ktorom je Pablo Escobar či fotka nastrelenia sa do žily cez špatnú feťácku nohu. Keď už drug-free. Miestnosť, kde hráme, je celkom veľká a steny jednej časti lemujú zaujímavé koláže, ktoré sú asi súčasťou eventu. Otvára prvá kapela, domáci KABUKO. Elektrické bicie a klávesy, ktoré obsluhuje na vizáž celkom ujetá baba. Aj tá muzika je hodne ujetá. Možno ona tak pôsob skrz tento faktor. Pre predstavu je to zvláštna klávesová elektronika spojená s groovy rytmikou, ktorá ale niekedy skĺzne do klepačiek. Muzikantsky celkom slušný odchod, ktorému sa nedá uprieť svojský výraz a podanie. Druhá kapela RYBY je označená ako alternatívny rock. Mne to príde ako slabý odvar CHIKILIKITUA, ktorému chýba náboj a energia. Tiež sú domáci a majú v publiku silnú podporu, prizerá sa podľa mňa necelá stovka ľudí. Hrajú ale dlho a niekedy už je to nuda. Ľudia ale majú bavku. Každopádne nás spevák odporučí publiku a neskôr pozerá náš set, čo je celkom fáza. Medzitým prichádza jeden týpek, že chce kazetu, lebo sem prišiel iba na nás, ale musí odísť a stihnúť spoj, takže nestíha náš set. Hocičo dneska.

My sa nachystáme rýchlo. Zvukár je nešťastný na začiatku, keď mu poviem, že ostáva len kopák, kotol a prechod. Rampa dole, stojany dole, prechod prehodiť. Držiak z kopáku preč. Že prečo. Piči, lebo zavadzia, ni. Jebať prečo, proste má ísť do piče. Ale mám stojany nachystané dopredu, takže to rýchlo nahádžem, ťuknem do kopáku a rytmičáku, dáme desať sekúnd songu či je všetko dobré a je nastavené. Veľká zvukárska politika. Poďme robiť bordel. Sleduje nás už viditeľne preriedený dav, ale sme na stagi kvôli nám. Je to naša posledná showka na dlhú dobu, patrične si to užívame a moc nesledujem Oliho potrebu predýchať sa medzi songami. Naložíme najlepšie, ako vieme a je po všetkom. Neskôr predáme pár kaziet, takže som potešený záujmom. Miesto sa medzičasom prakticky totálne vyprázdnilo. Je pred polnocou a čas na poslednú afterku.

Ostali sme len s pár ľuďmi z priestoru a hlavne so Sašom, ktorý bol náš večerný hostiteľ. Vyťahujeme z kufra zásoby. Zašanoval som na túto príležitosť jednu výbornú fľašu. Beriem pivká, pálenku a trávu a zašívame sa do zadnej miestnosti, ktorú označujú ako kaviarnička. Napájame sa opätovne na youtube, z reprákov ide dobré funky a poháre sú naliate. Nepijeme všetci, Saša využíva možnosť dať si pivko a len jednu z dvoch báb nalomíme na panáky. Hneď sa smeje, že si myslela, že všetky kapely sú dnes straight edge. Očividne nie. Neskôr sa smejeme vonka. Vravím jej, že Tóno s Olim ešte asi nehrali koncert že originál triezvi. Že či ani dneska. Isto nie, keď vyjebali štyri malé fľašky vodky s Mimom v meste. A že ja som hral po štyroch brkách. Vybuchne od smiechu. Takže tak je to s nami. Môžu nás zavolať hrať hocikde, ale niektoré veci proste neovplyvníš. My radi esencie. Party ide ďalej, kým preriedneme na mňa, Tóna a Sašu. Aj kotrmelce som dal zase. Zlikvidujeme s Tónom pálenku, ubalím posledný nočný a pustím odchodný song. Ulíhame o pár metrov inde v miestnosti s matracmi. Je päť ráno.

Budíček je ok, akurát mám stále v obehu. Dostávame fajné raňajky. Balíme, robím fotky priestoru za denného svetla, rozlúčka so Sašom a vyrážame s  hodinovým meškaním oproti plánu. Mám už čar len na jednu cigu, takže volím variantu udržiavať hladinku celú cestu a načasovať odpal. Na prvej benzínke vysmahnem decovú vodku a nakúpim pivá. Konečne nie som šofér, tak to vyhrotím. Cesta ide, kecáme furt o dačom. Minimálne mne sa huba nezavrie. Omámený som permanentne. Striedam pivká s jegerom na ďalšej stopke. Keď ich Oli vytiahne, spravím tam premet na parkovisku. Ľudia nechápavo zazerajú. To sme už V Čadci. Konečne balím posledné zvyšky na posledné kilometre. Ešte pred Zvolenom na ďalšej stopke prihodím s Olim fernety. Prichádzame domov o ôsmej, deň nenávratne preč. A ja celodenný, krivý, na jeho konci. Vykladáme veci a ideme domov.

Trip na sever bol úplne iný, ako som čakal. Pôvodný plán bolo mať pevne stanovený časový rozvrh, aby sme stíhali brutálne presuny a mali čas obzrieť si Varšavu. A vrátili sa do LC v rozumnom čase. Namiesto toho sme sa rozjebali a dôsledky sa riešili za pochodu. Presuny boli dlhšie, ale vtipnejšie. Afterky nečakané, ale o to silnejšie. Varšava bola vlastne celá akási naopak, ako mala prebehnúť. Mesto mal byť zážitok a večer mal byť skromný. Už nikdy nebudem dávať na predpoklady. Akurát si budem dávať pozor na príjem alkoholu. Nedeľná cesta sa vypomstila, keď o dva dni na to grciam ráno sliny so žlčou z rozjebaného žalúdka a som celkom nefunkčný napriek faktu, že by som mal riešiť robotu a večer organizujem menšiu showku. Pekne. Ale taký býva kapelný život. Minimálne ten náš. Potrebujeme svoj medication time.
 Autor: Fog

Tento cestopis už bol zobrazený 241 krát

Späť na cestopisy
Oznámkuj tento cestopis ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie cestopisu: 1

Pridaj komentár k cestopisu:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
ANTISPAM: C+K+Y+M
TEXT:


 #7395 fog   napísal/a 07.04.2018 13:16:15
je to mozne. my sme mali tak dve hodky a cesta tam aj spat do centra zabrala polovicu takze nebolo moc casu a energie sa tulat. urcite su tam zaujimavejsie zakutia, ked ich poznas. my sme dali do gps centrum a bolo vymalovane.
 #7387 drrro   napísal/a 29.03.2018 10:16:26
Dodám k tej Warsawe, že pamätám si to tak, že tam práveže bolo čo obzerať, len bolo treba sa aj patrične nachodiť. Myslím, že po vojne si niektoré historické budovy postavili znova ako repliky. Mám veľmi rád Poľsko. Išiel by som zas raz niekam sa tam pozrieť.
 #7386 drro   napísal/a 29.03.2018 10:08:19
fernet, jeger ... laky na rakvu :-)
POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
10.04. 16:20
okdat: ste najlepsie du >> CAMELEON (Slovensko) (predstavujeme kapelu)
10.04. 08:23
an*lcrust: Na vymenu/predaj .. >> (guestbook)
09.04. 12:35
axc: Zdravicko komuni >> (guestbook)
08.04. 09:43
Deadbush: No tak stouto re .. >> HT - Predstieranie šťastia & Hotentot´n´roll! 12" (recenzia)
07.04. 13:16
fog: je to mozne. my .. >> 23.3.2018 MEDICATION TIME (Slovensko + Poľsko) (cestopis)

ANKETA:
Skúšaš aj recepty zverejnené na tejto stránke?

[76/29.12%]
Jasné, väčšina bola fantastická

[67/25.67%]
Niečo som už vyskúšal a boli fajn

[11/4.21%]
Vyskúšal som, ale nič moc

[61/23.37%]
Mne varí mama

[46/17.62%]
Niečo s mäsom by nebolo?


Počet hlasov: 261

Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2018 ...