Rozhovor BALKI: "TO, ŽE NIEKTO POMALY SCHVÁLNE
SPIEVA FALOŠNE, PRÍPADNE VEDOME GENERUJE OTRASNÝ ZVUK, TO NIE JE AUTENTICKÝ PUNK, TO JE Z HUDOBNÉHO HĽADISKA JEDNODUCHO PIČOVINA."
Možno sa niekto bude pýtať, čo robí tu rozhovor s niekým, kto sa nepohybuje
vyslovene v hardcorovej scéne. Balkiho poznám už viac ako desať rokov a
viem, aké postoje zastáva a práve tomu som prispôsobil aj pár otázok. Chcel
som hlavne ukázať, že aj obyčajný "neopankáč" (za toto označenie ma zabije
hehe) má veľakrát vyzretejšie názory, ako hociktorý iný samozvane uvedomelý
hardcorák. Inak hrá aktívne v kapelách už viac ako 17 rokov a tento rok
sa mu podarilo zorganizovať malý multižánrový festival v SNV. Nemalá časť
rozhovoru sa točí okolo politiky v punku, lebo mám pocit, že sa poslednú
dobu na ňu jaksi (možno aj cielene) zabúda.
Wrbo
Wrbo: Pohybuješ sa na tomto poli už skoro 20 rokov. To je viac než úctihodná
doba.
Ak by si mal porovnať seba ako puberťáka, dvatsiatnika a seba tu a teraz,
nastal nejaký radikálnejší posun, či zmena z hladiska tvojho vzťahu k smerovaniu
spoločnosti a okoliu, či punku ako takému? Dá sa brať ešte punk ako skutočný
protest aj v súčasnosti? Predstavuje ešte vôbec nejakú hrozbu? Ak áno - akú?
Balki: Takže hneď prvou vetou si ma pekne zložil, a síce si pripomenul cteným
čitateľom a hlavne mne, aký som ja už starý chuj, dík moc! :D
Ale k veci. Na túto obšírnu tému by sa dalo napísať snáď pol knihy, ale
ak chceme, aby to ľudia prečítali aspoň do konca prvej otázky, skúsim to
čo najviac skrátiť. Rozdiel medzi mojím "ja" v minulosti a teraz samozrejme
určite je. Tým, že si na tomto svete stále dlhšie, nabaľujú sa na teba rôzne
informácie, vedomosti, problémy, skúsenosti, jednoducho máš toho v tej svojej
hlave stále o čosi viac. V tých mladých časoch bola z dnešného pohľadu väčšina
vecí relatívne jednoduchá (aj keď samozrejme z toho aktuálneho sa to javilo
inak). Toto ale platí všeobecne, bez ohľadu na nejaký hudobný alebo životný
štýl. Tú vývojovú krivku, ktorú si naznačil (puberťák - dvadsiatnik - súčasnosť)
by som možno jednoslovne opísal zhruba ako "rebélia - precitnutie - nadhľad".
Čiže samozrejme, v tých začiatočných časoch ten punk rozhodne znamenal protest,
ale postupne to od tej rebélie prešlo k niečomu - no nazval by som to asi
plnohodnotnejšiemu. Dnes si nemyslím, že najhlavnejšou úlohou punku je protest.
Poďme sa na to pozerať cez muziku. Punk-rock by mal byť podľa mňa v prvom
rade o tom, aby sa ľudia pri počúvaní hudby aj zamysleli nad témami, o ktorých
tie skladby sú. Samozrejme, väčšina kapiel, resp. textárov - vrátane mňa
- dáva do toho aj ten svoj osobný názor, ale to ešte neznamená, že ho poslucháčovi
vnucujem, alebo očakávam, že s ním musí 100-percentne súhlasiť. Podstatné
je, aby sa zamyslel nad danou problematikou, pretože kapela o nej hovorí
zrejme z dôvodu, že je to nejaké "issue" (nenapadá ma slovenský ekvivalent)
v tejto realite. Samozrejme, že každého hudobníka poteší, ak sa s ním poslucháč
stotožňuje, ale ja si myslím, že rovnako v pohode je aj: "Chlapi, počúval
som tú vašu vec, máte pravdu, toto je problém, je to téma, ale ja mám na
to celé troška iný názor." Teda ako vravím, podstatné je to, aby bol
človek "prinútený" zamyslieť sa a dospieť k nejakému vlastnému pohľadu.
A hrozba? Poslednými vetami je to myslím vysvetlené. Nebezpečenstvom pre
spoločnosť sú práve jedinci - ovce, ako je dnes populárne ich nazývať. Samozrejme
máme množstvo záujmových skupín, ktorým udržiavať masy v nevedomosti vyhovuje,
a z tohto pohľadu pre nich ten inteligentný punk a celé podhubie určitou
hrozbou asi naozaj je :)
Wrbo: Kedysi sa s obľubou písalo o tom, že práve punk nastavuje zrkadlo
spoločnosti. Myslím, že úpadkovú formu v niektorých prípadoch reprezentuje
dokonale :-). Čo ale tá druhá strana? Už tá spomínaná aktívnejšia? Aby sa
dostali prezentované myšlienky aj k širšej verejnosti, musí kapela (či jednotlivec)
vyjsť zo svojej nory (napr. prípad the WILDERNESS a ROZPOR na Pohode) a
podať ich nejakou formou ďalej nezasväteným dušiam. Tu ale narážame na prvý
z mnohých mantinelov - dá sa potom ešte stále hovoriť o DIY autentickom
punku? Na druhú stranu, má vôbec cenu hrať koncerty v kluboch pre 30 známych,
ktorí zdieľajú podobné názorové hodnoty a neposúvajú tak ten presah ďalej,
keďže o tom všetkom už dávno vedia a sú s tým ako tak stotožnení? Kde ty
definuješ tú pomyselnú hranicu, kedy je punk ešte autentickým punkom a kedy
tú autentickosť už stráca?
Balki: Heh, intro tejto otázky si zhodnotil dobre:) Viem sa vžiť do situácie
z oboch pohľadov. V prvom rade absolútne súhlasím, a je to vlastne aj logické,
že ak chceš osloviť svojimi myšlienkami čo najširšie publikum, je asi nutné
hrať aj na akciách, ktoré povedzme nie sú čisto punkové, alebo vôbec nespadajú
do nejakej UG scény. Toto je aj jeden z dôvodov, prečo som sa tento rok
rozhodol organizovať multižánrový festival. Ak by chcel za to niekto kritizovať
kapelu, že nie je akože autentická, t.j., že punková kapela musí byť v tomto
smere radikálna a hrať len na "príslušných" koncertoch, tak čo na to povedať.
Je to teoreticky na našu vlastnú škodu. (plus nehovoriac o tom, že to zaváňa
fašizoidným prístupom). Ak by to naozaj bolo z nezištných dôvodov, viem
tolerovať vystúpenie punkovej kapely "doraz" aj v TV Markíza. Nie každý
má ale na takéto niečo žalúdok, silu a chuť všeobecne, a teda ako vravím,
dokážem pochopiť aj to videnie z druhej strany. Predsa len aj tú hudbu sme
začali (teda určite väčšina) robiť preto, lebo ťa jednoducho baví hrať a
dostávať za to skôr tú pozitívnu väzbu. Pre muzikanta je koncert jeden z
najvyšších levelov zadosťučinenia. Ak sa navyše odohráva v dobrom prostredí
s ľuďmi, ktorých je tam hoc len desať, ale plne sa s tebou stotožňujú, tak
je to úplne skvelé. Mňa osobne by rozhodne menej bavilo hrať pre ľudí, ktorí
ťa vôbec nechápu, ale len pozerajú, čo má toto celé znamenať, pritom ich
môže byť v hľadisku aj 5000. (pozor, čistá teória, v živote som pred 5000
ľuďmi nehral:). Prípadne dokonca pre nejakých povedzme úplných idiotov,
ktorým by síce bolo dobré čo to našou muzikou povysvetľovať, ale bol by
to asi dosť znechucujúci zážitok. Teda aby sme to zhrnuli: prospešnejší
pre spoločnosť by bol ten prvý variant, ale treba naň "gule" a úplne by
som nezatracoval nikoho, kto ich jednoducho nemá dosť veľké. Verím, že ľudia
chápu, čo tým chcem vlastne povedať, nie že budem za kokota :D
Hranica toho pomyselného autentického punku sa pre mňa stráca v momente,
ak práve skladby a texty prestávajú byť autentické a úprimné a ich komponovanie
sa stáva vzhľadom na celkový výsledok akýmsi kalkulom plným kompromisov.
Pozor, myslím ten ideový a štýlový kalkul. To, že niekto pomaly schválne
spieva falošne, prípadne vedome generuje otrasný zvuk, to nie je autentický
punk, to je z hudobného hľadiska jednoducho pičovina.
Wrbo: Oprav ma ak sa mýlim. Prvú kapelu si zakladal okolo roku 2000.
Najskôr ZOPSAHLAVA, potom HOLY FUCKT! a nakoniec zatiaľ posledná je VÝHRADA
SVEDOMIA. Čo pre teba jednotlivo znamenala (či znamená) každá kapela, v
ktorej si sa angažoval?
Balki: No, tak úplne prvú kapelu som veru založil už v roku 1997, volala
sa MC PEŤO & BARBAR MATÚŠ, a to by si nechcel počuť kámo :D Každopádne ako
vravíš, seriózna vec bola až ZOPSAHLAVA, ktorá fungovala 10 rokov. Znamenala
a aj znamená pre mňa stále najviac, pretože práve s ňou som si prešiel úplne
všetko, od totálnej nuly, keď sme zistili, že nástroje treba zladiť dokopy,
až po vydávanie albumov. Po jej rozpade som začal fungovať v ďalších dvoch.
Kým HOLY FUCKT! bola skôr taká umelo vytvorená vec, VÝHRADA SVEDOMIA vznikla
úplne prirodzene, keďže jej členovia tvorili vlastne alternatívnu koncertnú
zostavu ZOPSAHLAVY. Medzitým ešte prebehli rôzne mini projektíky, ale tie
viacmenej nestoja za zmienku. HF! sa začiatkom tohto roka rozpadol, napriek
tomu mi táto kapela dala taktiež svoje, hlavne trošku nový rozhľad po hudobnej
stránke + kopec nových kamarátov a známych. Čiže čo sa týka kapiel, VS je
teraz moja hlavná a jediná priorita.
Wrbo: MC Peťo a Barbar Matúš znie náhodou skvele :-). Nespomenieš si
na nejaký úryvok z Vašeho textu :-)? Myslím, že slovenská pop music 90-tych
rokov zanechala výzarné defekty v každom z nás :-).
Balki: No to práve nemalo texty (chvalabohu), to bol čistokrvný UG elektropop
:D Mali sme aj nahrávku, ale asi sa časom niekde stratila. Musím sa skontaktovať
s Barbarom a zistiť :D
Wrbo: Za tie roky sa museli na teba nalepiť nejaké úsmevné historky z
koncertov, či nahrávaní. Bolo by fajn nejaké podstatné, či už pozitívne
alebo aj negatívne vypichnúť :-).
Balki: V podstate možno takmer každý druhý koncert prináša nejakú situáciu,
ktorú si zapamätáš na veľmi dlho. Aby som to čo najviac skrátil, skúsim
vypichnúť len jednen zážitok, pozitívno-negatívny :D Odohral sa ešte v roku
2007 a kto pozná tvorbu ZOPSAHLAVY, bude mu príbeh aspoň zčasti známi. Mali
sme vtedy booknutý dvojkoncert so zastávkami v našom krásnom hlavnom meste
a na druhý deň v Hlohovci. V Bratislave to však začalo byť podozrivé od
začiatku. Najskôr sme boli dosť šokovaní z klubu a prostredia, potom informáciou,
že o 22:00 sa musí skončiť, čož pri štyroch plánovaných kapelách už teraz
nevychádzalo. Navyše my sme mali v ten večer "tú česť" hrať ako poslední.
Postupne za nami chodil organizátor (pozdravujem Atticusa :), ktorý nám
stále po troške odoberal z času, a tak z pôvodne dohodnutej hodiny to bolo
zrazu len 45 min, potom pol hoďky, potom 20 minút a nakoniec nám prišiel
povedať, že či by bolo ok, ak by sme zahrali len tak 2-3 veci :D Nič sa
nedalo robiť, išli sme teda do toho s tým, že bude ako bude. Pekne sme sa
na pódiu roložili a nazvučili, a v okamihu začatia nášho setu prišiel majiteľ
a oznámil, že je desať a akcia končí :D A tak sme sa zasa naspäť zložili
a odkráčali z pódia preč. Na toto sme sa tam jebali z východného Slovenska,
ukázať, ako sa vieme rozložiť a zložiť :D (neskôr sme to ale hodnotili možno
aj ako dobrú vec, keďže môj stav bol už v tej chvíli po celodennej ceste
zo Spišskej a čakaní v klube asi taký, že som do gitarového efektu namiesto
adaptéra strkal nabíjačku od Nokie :D). Šli sme teda na ubytovňu, kde sme
sa asi siedmi prepašovali do dvojmiestnej izby a mali sme čo robiť, aby
recepčný nepovyhadzoval aspoň nás cezpoľných. Na druhý deň ma z toho vyčerpania
a stresu šlehlo o zem uprostred čínskej reštaurácie v Auparku, čiže na špinavých
a zaručene zdrogovaných pankáčov miestna smotánka okamžite nasadila políciu
a po dôkladnom usúdení aj záchranku. Skryl som sa ale na hajzly a čakal,
kým nezmiznú. Úspešne. Na to sme sadli do auta s nádejou, že celé toto peklo
si vynahradíme na dnešnom koncerte v Hlohovci. Presne v momente, keď sme
naštartovali auto, dostávame telefonát: "Dnešný koncert sa ruší, majiteľ
klubu sa včera obesil." Tak toto už bolo naozaj dosť aj na koňa. Neostávalo
nič iné, len sa vrátiť domov a v tej chvíli nás napadlo, že vo Spišskej
je dnes dobrý koncert, tak sa aspoň poponáhľame a zrelaxujeme po tomto katastrofálnom
výlete tam. Pred Popradom nás ale zastihla extrémna snehová búrka, na diaľnici
bolo vidno tak na meter a išli sme asi 20, no fakt sme mali strach o životy.
Keď sa nám po tomto utrpení podarilo dostať konečne bezpečne domov, valíme
si to rovno aspoň na záver koncertu, ale môžete hádať, čo nás tam čakalo
- papier na dverách "Koncert zrušený" :D No čo ti poviem, krásny koncertný
víkend za nami :D
Wrbo: Povedal by si si už vtedy na začiatku, že muzika bude tvoriť podstatnú
časť tvojho života? Aký je tvoj recept na to, že aj po tridsiatke sa tomu
venuješ stále s patričným zápalom?
Balki: Ja som už niekde hovoril názor, že podľa mňa sa človek rodí s tým,
že je na niečo predurčený. V tom, že budem robiť v živote tieto veci som
mal jasno snáď od doby, keď som mal 4-5 rokov a videl som v telke nejaký
metalový koncert. Keď sa k tomu neskôr pridalo aj to "ideologické" rozhranie,
bolo to definitívne. Spočiatku šlo však čiste len o kapelu, a ten zápal
teda smeroval len k jedinému bodu. Teraz je toho nadšenia samozrejme o troška
menej, a navyše sa už viac prerozdeľuje aj na iné aktivity okolo muziky
a scény. Tým ale práve samotná kapela trošku trpí, čo mi je ľúto. Recept
na to neexistuje, buď jednoducho taký si, alebo nie.
Wrbo: V nejednej svojej kapele ste razili pravidlo o tom, že ste presvedčení
nevoliči. Dokonca sa mi marí, že ste v deň volieb organizovali akcie s názvom
"Ja volím muziku". Vieš sa s tým stotožniť ešte aj v súčasnosti, keď sa
extrémna pravica tlačí do politického diania čoraz viac a získava podporu
spoločnosti?
Balki: Je to tak. Od volieb v roku 2002, čo boli jediné voľby, ktorých som
sa zúčastnil, som organizoval vždy na deň volieb kvázi protestnú akciu "Ja
volím muziku!" (predtým ešte pod názvom "Nám je to jedno"). Po zmienených
voľbách ‘02 som si frustrovaný povolebným vývinom povedal, že prístup "volím
menšie zlo" absolútne nespĺňa nejaké moje predstavy, a tak som sa definitívne
rozhodol, že jednoducho odteraz nie som ochotný podporiť svojím hlasom nikoho.
Nikdy by ma však ani vo sne nenapadlo, že situácia môže dospieť do súčasného
štádia. Parlamentné voľby 2016 mi však dali (a nie len mne) poriadnu facku
a skladba "Presvedčený nevolič" od VÝHRADY SVEDOMIA sa dá momentálne
brať už len ako recesia. Bohužiaľ naša slovenská spoločnosť dospela až do
štádia, kedy som bol nútený svoj postoj prehodnotiť, pretože ak nechceme,
aby sme sa zobudili naspäť v nejakej diktatúre, nezostáva nič iné, len sa
vrátiť k pokryteckému hlasovaniu za to menšie zlo. Predpokladám, že podobný
scénár sa odohráva u mnohých ľudí. Ťažko ale povedať, ako to dopadne do
budúcnosti. Veľa môžu napovedať najbližšie voľby do krajských zastupiteľstiev
(v čase tejto odpovede sme 2 týždne pred nimi). Jediná istá vec je, že sa
dočkáme stúpajúcej účasti.
Wrbo: Nestáva sa, že Ťa prekvapia tvoji dlhoroční známi z ničoho nič
sympatiami k pravicovému extrémizmu, či otvoreným velebením kotlebovcov?
Čo robíš v takom prípade? Je kamarátstvo viac, ako nejaká politika? Alebo
si neoblomný a nemilosrdne atakuješ podobné prejavy hlava nehlava?
Balki: Stáva sa to rovnako mne, ako každému. Ak to zoberiem veľmi prehnane,
nástup krajnej pravice so sebou nesie aspoň jeden zaujímavý pozitívny aspekt
- a síce pekne sa to naše okolie vyfarbilo a aspoň vieš, kto okolo teba
chodí. Bohužiaľ okrem prekvapenia to býva často hlavne veľké sklamanie.
Musím povedať, že s nejakým extrémne otvoreným velebením som sa v mojom
najbližšom okruhu úplne nestretol. Ľudia sem tam naberú odvahu na "husté
reči" po značnom množstve požitého alkoholu, ale za normálnych okolností
tí prípadní kotlebisti skôr držia hubu a zbytočne neprovokujú. Je to samozrejme
ale spôsobené hlavne tým, v akom prostredí sa ja osobne pohybujem. Tiež
by si asi nešiel do nejakej bašty ĽSNS na celé ústa kydať, že váš Magián
je blázen. Musím sa priznať, že v tomto smere som miestami už tak trošku
rezignoval. Konštruktívna debata s presvedčeným kotlebistom je takmer utópia.
Ja som už starší človek a nemôžem sa toľko zbytočne rozčuľovať :) (teraz
ale nechcem zasa hádzať všetkých do jedného vreca, naozaj poznám aj pár
ľudí, ktorí sú síce na tej opačnej strane, ale aspoň dokážu viesť dialóg
na serióznej úrovni). Navyše mi príde, že častokrát pri týchto diskusiách
zohráva podstatnú rolu Dunningov-Krugerov efekt. Treba si preto hlavne uvedomiť
jednu vec. Sú ľudia, ktorí nerozmýšľajú nie preto, že nechcú, ale preto,
že to jednoducho "nevedia". Príroda nenadelila každému rovnako, a tak nemôžeš
byť ku všetkým, ako píšeš, nemilosrdný a atakovať hlava-nehlava. Žijeme
v komplikovanej dobe, čo sa týka politickej situácie (a to nie len u nás
+ a to nie len, čo sa týka pravicového extrémizmu), treba len veriť, že
aspoň tí, ktorí sú toho schopní, otvoria oči, a situácia neprerastie do
niečoho naozaj zlého. Samozrejme treba aj bojovať - osveta prostredníctvom
muziky a vecí s ňou spojenej je myslím ideálnou formou.
Wrbo: Nemáš niekedy pocit, že kapely z východného slovenska trochu trpia
tým, že pochádzajú z miest akých pochádzajú? Hrajú X rokov a len náhodne
sa dostanú za hranice svojho okresu, či kraja - česť výnimkám. Poväčšinou
sa stávajú ťažko lokálnymi záležitosťami a i keď vo svojích mestách môžu
mať početný fanklub, za spomínanými hranicami už tomu tak poväčšinou nie
je. Registruješ to?
Balki: V prvom rade je to celé o tom, ako dobrú tvorbu kapela produkuje
a ako na sebe maká. Poloha je tiež jeden z faktorov, ale určite nie ten
hlavný. Dobrá kapela sa dostane za hranice svojho regiónu bez ohľadu na
to, či je zo Žiliny, alebo z Trebišova. Celá vec je v podstate jednoduchá.
Keďže v tejto našej scéne sa hrá v 99% prípadoch za cesťák a organizátori
koncertu majú priemerne rozpočet povedzme 30 € na kapelu, stačí si pichnúť
do svojho mesta na mape kružítko a raz dva vidíš okruh, ako ďaleko sa asi
tak môžeš dostať. Rozdiel je v tom, že ak si z Michaloviec (s tým, že na
Ukrajinu hrať asi nepôjdeš), tak máš z toho pomyselného kruhu už len polkruh,
ktorý dosiahne naozaj tak maximálne po hranice východného Slovenska. Ale
ak si zo západu, obsiahneš v podstate západ aj stred a navyše pri troche
šťastia hráš aj u susedov na Morave. Vďaka tomu to tak potom vyzerá, že
kapely z východu sa nikde nedostanú, ale v skutočnosti sa dostanú rovnako
ďaleko ako všetci ostatní :) Ver tomu, že v Bardejove môžeš mať kapelu,
o ktorej už za Bystricou nikto nepočul, ale v južnom Poľsku na nich chodí
plný klub. Každopádne ako som napísal na začiatku, ak nechce byť kapela
lokálnou záležitosťou, musí na sebe v prvom rade poriadne makať. V konečnom
dôsledku aj tie výjazdy sa dajú poriešiť šikovnejšie, ak sa chce. Ak ale
teraz pominieme koncertnú stránku, v dnešnej informačnej dobe je hovoriť
o nejakých lokálnych veciach až trošku srandovné. Staršie ročníky by ti
raz dva vysvetlili, ako bolo kedysi potrebné posielať poštou ručne napísané
listy, keď si chcel napríklad dohodnúť koncert niekde mimo mesta. Dnes napríklad
dokážeš vyrobiť solídnu nahrávku v garáži a ešte v ten deň ju môže počúvať
celý svet, tak o akej lokálnosti sa tu sakra bavíme?? :)
Wrbo: Rád sa pýtam kapiel na punkovú minulosť spojenú s ich mestom. O
SNV mi niekedy s poriadnym zápalom rozprával dobový pamätník Dzuro (ak to
náhodou čítaš, ozvi sa!) až neskutočné príbehy okolo koncertov a kapiel.
Čo všetko si registroval ty? Aké zázemie vybudoval punk v SNV a ktoré kapely,
či organizácie, ktoré tam fungovali, by stáli podľa teba za zmienku?
Balki: Ja zasa rád na tieto tvoje otázky čítam odpovede :) A niekedy som
z nich dosť prekvapený, keď ľudia opisujú, ako v ich končinách nebola takmer
žiadna alebo len malá scéna. Veru Spišská ma naopak vzhľadom na svoju veľkosť
(a aj polohu a ekonomickú situáciu) až priam neuveriteľne bohatú históriu.
Ja to síce "naživo" mapujem až od prelomu tisícročí, ale samozrejme z rozprávania
viem, že punk funguje v SN minimálne od začiatku 90-tych rokov. Kapely:
Medzi prvých priekopníkov patrili kapely ako EKZÉM (s dvoma ľuďmi z tejto
kapely som mal neskôr tú česť hrať v HF!, čiže aj odtiaľ tie story z prvej
ruky), potom projekty, po ktorých sa - pokiaľ viem - toho moc nezachovalo
ako EXLEX, FLAWERS, PAPAYEGORO, TPZJ, HKP, ďalej STAINLES V.D., AKUTOL,
HAPPY DAYS (nahrávky vieš nájsť na nete). Asi v roku 95 ale začali hrať
DECIS, prvá naozaj seriózna punková kapela, v tej dobe to dotiahla určite
najďalej, keď po nej ostali až tri kvalitné albumy, SIMILY (predchodca dnešných
SMOLA A HRUŠKY), CLIFTONS (ktorí sa ale po krátkom čase rozišli a dali sa
naspäť dokopy až v r.2008). Na prelome tisícročí prichádza takpovediac druhá
generačná vlna a vznikajú BEZ REŠPEKTU, po chvíli premenovaní na JAKUTIN
a hrajú až do 2010, zároveň ZOPSAHLAVA, v podstate s rovnakým dátumom začiatku
aj ukončenia činnosti, ale na miestne pomery s naozaj bohatou zbierkou tak
koncertov ako aj albumov, a u ktorej sa dá povedať, že tú "lokálnosť" určite
presiahla. Bol tu aj crust/hc v podobe SCORBUT, krátko účinkovali aj PIATOK
13. / ROZDIEL, neskôr vlna takého novodobejšieho (FTP), či jednoduchšieho
(PREZIDENT KLAUN) punku. Mnoho z týchto kapiel sa po roku 2010 rozpadlo
a utvorili sa z nich nové - VÝHRADA SVEDOMIA, HOLY FUCKT!, ROZDIEL. Reálne
je momentálne v SN na scéne CLIFTONS ako top, VÝHRADA SVEDOMIA a povedzme
že aj BIGĽAYZ a NIČITEĽ, ktorí ale sami seba celkom do punku asi neškatuľkujú.
Potom je tu ale ešte najnovšia vlna mladých, za čo som naozaj rád, pretože
"po nás" tu bola neskutočná diera - TEN MORE MINUTES (grunge), COCO BONGO
(hc-punk), POD ALTÁNKOM (ťažko alternatívny punk :D). Nespomenul som ale
ešte asi najlegendárnejšiu a v podstate najstaršiu UG kapelu z nášho mesta,
a to preto, lebo samu seba myslím vždy označovala len ako ska/reagge a pod.,
ale podľa mňa to bol miestami punk jak sviňa - ČO KOHO DO TOHO. V rámci
tej doby, kedy hrali, dosiahli títo ľudia priam neskutočné, miestami pre
mňa až ťažko uveriteľné veci. Ospravedlňujem sa vopred všetkým, na ktorých
som zabudol. Zaujímavý fenomén, ktorý samozrejme funguje vo viacerých mestách,
ale v SN veľmi výrazne je to, že tú muziku robia stále tí istí ľudia, len
sa raz za čas pomenia medzi kapelami, prípadne sa utvoria nové. Vystihovala
to populárna hláška - "štyria ľudia - päť kapiel" :) Kluby:
Veľký a dlhoročný problém SN. Kým v celých 90-tych rokoch až v podstate
do cca 2008 to zastrešoval okrem legendárneho Semaforu (predtým známym tiež
ako Domovina) aj Kameňák a dokonca kruto UG priestor na periférií mesta
s názvom Podskala, od tej doby to ide dolu vodou a s tou scénou je to naozaj
ako s nejakými Nomádmi. Po konci "Semáku" prišiel ešte Semafor 2, po krátkom
čase však skončil aj ten a celé sa to začalo presúvať už do troška divnejších
miest - najprv pivnica s názvom Rock pub II, potom dokonca herňa Interactiv.
Ďalšia krátka ale výrazná zastávka bolo LP café, po zmene majiteľov premenované
na MišMaš. To bolo asi z môjho pohľadu naozaj také posledné miesto, kde
sa to celé zgrupovalo. Momentálne sa občas robia koncerty v podniku Legenda
(ktorý sa ale otvára čiste iba pre akcie), komunita okolo týchto vecí sa
zvykne stretnúť aj v Rese a najnovšie máme za sebou už aj akciu v pizzérií
... je to ťažké. Skutočný koncertný/komunitný klub rozhodne v SN dlhodobo
chýba, a tým pádom celé to podhubie, teda to, čo z neho ešte aktuálne zostalo,
výrazne trpí. Situácia je taká, že najviac ľudí asi stretnem na skúškach
kapiel v jednotlivých garážach, kde aj ten punk je stále cítiť asi najvýraznejšie ... Ľudia a organizácie:
Vo Spišskej sa určite nájde aj viacero osobností, ktorí to tu celé nejakým
spôsobom či už budovali/budujú, alebo aspoň udržujú. Pre mňa je to v podstate
každý človek, čo pri tej muzike a celkovo komunite vydržal, napriek veku,
práci, manželstvu, deťom, či dokonca zdraviu. Z minulosti musím spomenúť
hlavne stredisko Domček a Rada Sedláka (pôsobiaceho do dnes), ktorý či už
požičiavaním aparatúry, poskytovaním priestorov na skúšanie, alebo organizovaním
pre mňa legendárnych koncertov "Deň študentstva" pomohol pri rozbehoch nejednej
kapele. Nezabúdal by som ani na Riša Gužáka a jeho štúdio RUNNER, kde nahrávali
svoje prvé naozaj seriózne veci taktiež mnohé kapely tvrdšieho razenia.
Aktuálne - za zmienku stojí určite komunitná organizácia S.U.M.A, za ktorou
stojí viacero ľudí a ich aktivitou je hlavne organizácia koncertov a veci
s tým spojených, dosť hustú činnosť vyvíjajú mladíci Chaloši zos Spišskej,
funguje tu aj enviromentálne orientované ZáZeMie a ja osobne sa snažím prispieť
svojou troškou v rámci ZPH music.
Verím tomu, že punk v tomto meste má okrem dlhej histórie ešte snáď aj nejakú
tú svoju budúcnosť ;)
Wrbo: OK. Ďakujem Ti za Tvoj čas strávený nad týmto rozhovorom. Záverom
by som sa chcel ešte opýtať na jednu vec. Čo si myslíš, že je potrebné urobiť
pre to, aby sa nová generácia deciek vrátila späť pod pódiá a začala znova
mlátiť do nástrojov? Máš na to nejaký názor, či nebodaj recept? Prečo podľa
teba už nie je punk, či hardcore tak vyhľadávaný u mladých, ako napríklad
pred desiatimi rokmi?
Balki: Recept je na to podľa mňa relatívne jednoduchý - chce to čas. Všetko
je to o aktuálnej dobe, a myslím, že každému je jasné, že dnešná mladá generácia
nie je taká ako my hlavne kvôli pokroku a dostupnosti technológií. To sa
ale netýka len muziky, ale aj napríklad športu. Keď sme vyrastali my, neexistovali
mobily či internet, počítač mala jedna z 30 domácností a v televízore bežali
dva programy. Čo sa dalo asi tak doma robiť? No nič moc. A tak sme okamžite
po škole leteli von a hrali hokej alebo futbal a neskôr, keď došlo na muziku,
tak nasledovalo to isté. Skúška s kapelou bola KAŽDÝ deň kamarát, v podstate
sme ani nerozmýšľali nad tým, prečo by sme nemali večer prísť do garáže
a hrať. To nebolo akože len nejaké hoby, tomu sme venovali veškerý svoj
voľný čas a častokrát aj viac. Teraz je iná doba a dnešná mládež má tak
široké možnosti vyžitia, že sa tomu v podstate ani vôbec nedá čudovať, ako
to je. Ťažko kritizovať, kto vie, keby sme sa narodili o 20 rokov neskôr,
možno by sme neboli iní. Každopádne, osobne si myslím, že celý tento virtuálny
svet a sociálnosieťový boom časom prejde - a myslím, že to už dokonca nie
je ani tak ďaleko - a opäť príde vlna toho, čo sme zažili my. Prečo? Lebo
ľudia sa veľmi radi vracajú k oldschool veciam :) Príkladov je veľa, pozri
sa len na nosiče. Kým pred 15-20 rokmi, keď som ja osobne niekomu povedal,
že doma počúvam platne a kazety, bol som za kokota ... A sleduj to teraz.
Bez urážky, ale mne to príde, že dnes keď chceš do tejto UG spoločnosti
vôbec patriť, tak doma ti nemôže chýbať gramofón a správna kapela musí vydať
album buď na platni alebo kazete, inak to polovicu ľudí normálne ani nezaujíma
- a môže to byť pokojne nahrávka roka. Pričom to je asi to najmenej podstatné,
čo by sa mala v tejto scéne riešiť. Ale trochu som odbočil. Čiže verím tomu,
že o pár rokov sa vráti aj tá muzika, pretože mať nejakú punkovú kapelu
bude pre mládež znova "cool" vec. A ak potom trebárs nebudeš hrať na nejaký
nástroj, tak budeš za kokota! :D Druhá vec je, že mladí ľudia potrebujú
hlavne k tomu punku či hardcoru nejakú inšpiráciu, motiváciu, niečo proti
čomu pôjdu, alebo naopak za čo sa budú biť. Nechcem povedať, že teraz žijeme
v nejakých úžasných časoch, ale rozhodne je to luxus oproti celkom nedávnej
minulosti. Či už z ekonomického, politického alebo sociálneho hľadiska.
A preto ani to rebelstvo v podobe muziky, ktorá je od svojho základu "opozičná"
nefunguje až v takom rozsahu, ako zvyklo. Ako vravím, vplyv doby.
Wrbo: Posledné slová sú Tvoje! Obľúbený citát, či nejaká životná múdrosť ... :-)
Balki: Človeče jeden z obľúbených citátov mám už roky rokúce práve od teba!
A síce: "Nenávidím rozhovory s ľudmi, s ktorými si nemám čo povedať".
Neviem teda, či si to vymyslel ty, ale každopádne maximálne sa s tým stotožňujem.
Na rozdávanie životných múdrostí sa ešte necítim. Ide o to, že progres zabezpečí
jedine neustále vzdelávanie sa. A to aj čo sa týka punkovej subkultúry.
Toť vše, dík Wrbec za priestor, uznávam ťa za to, čo robíš. Myšlienky tu
spomenuté sa určite dajú rozvinúť do oveľa širších súvislostí, tak ak by
mal niekto záujem si podebatiť, vidíme sa na koncertoch.
RSS
