PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
So 26.10.2019
ONEWAY SYSTEM (UK), ZIMMER FREI (CZ), the WILDERNESS (SK), LUCIFER EFFEKT (CZ)

Vsetín, 3 opice

plagát
.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

RISPOSTA - ŽELEZNÁ SVOBODA
10.00 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
ITS EVERYONE ELSE, MAKATA-O (18.10.2019, Bardejov)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
Muco (SANGRE DE CRISTO, SIGNA SINISTRA, KACZYNSKI, LAKKA)

NAJNOVŠÍ REPORT:
Fluff fest 2019 (26 - 280.7.2019, Rokycany)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
GATTACA - U-lock justice 5"

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
Pozvánka na Setkání svobodných duší 2019

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Biosfere #5 / 2004

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Čili z TV Paprika


Rozhovor FERO MAXIM O KAPELÁCH KUMURU, SOUND OF QUALM, OZ DIFFERENT A BARDEJOVE
Adrik: Nazdar, som veľmi rád, že si sa dal ukecať na rozhovor. Nenútené sa predstav, čím si v civile, a čo Ťa núti robiť, to čo robíš?

Fú. Volám sa Feri. Už nejakých sedem rokov bývam, spolu s mojou ženou Jankou, dcérkou Hankou a troma fenkami v Andrejovej – dedinke blízko Bardejova. Predtým som žil sedem rokov (vrátane výšky) v Bratislave. Tam som učil autistické deti a býval v prenájme. Už sme s Jankou tam ale mali všetkého dosť, tak sme sa vrátili späť do domoviny, čo sme veľmi radi. Tu v civile pracujem ako špeciálny pedagóg na jednej veľkej dedinskej škole blízko Bardejova. Učím rómske mentálne postihnuté decká. Tiež v malom úväzku nejakých 5 rokov pracujem v OZ Návrat, kde robím voľnočasové aktivity a hlavne tábory s problémovými deckami, ktorým hrozí odňatie od ich rodiny z rôznych dôvodov. No a paralelne na to (len bez zárobku) pracujem na našom OZ Different, teda aktivitami v oblasti alternatívnej kultúry. Ten sme založili ešte v Bratislave, niekedy v roku 2003, sa mi zdá. Čo všetko robíme, naj si ľudia pozrú na nete, keď chcú.

No a čo ma núti robiť to, čo robím? Neviem, či sa to dá nejako zhrnúť. V počiatkoch určite absencia mne blízkej kultúry u nás, všeobecná apatia a spústa prázdnych rečí o tom, čo všetko sa nedá a prečo... Je pravda, že sú chvíľky, kedy toho mám dosť, ale okrem priaznivých ohlasov ma posúva vpred hlavne spústa hlupače, ignoranstva a pretvárky. Či už v tzv. scéne alebo mimo nej. Ja to nerozlišujem.

Adrik: Ako si sa vôbec dostal k robote s deckami? Sníval si odmalička, že také čosi chceš robiť, alebo Ťa do toho trochu posunulo aj punkové vnímanie sveta?

No asi nič z toho, čo spomínaš. Od malička som vôbec neriešil to, že by som chcel pracovať s deťmi alebo ľuďmi celkovo. Jednoducho sa môj život ubral v istom období smerom k myšlienkam práce s postihnutými ľuďmi a ja som to rešpektoval. Pôvodne po strednej škole som riešil dejiny umenia na vysokej, tam ma však na prvý krát neprijali. Rok som pracoval v kníhkupectve a už nikde sa mi študovať nechcelo, bol som spokojný. Predsa len som si na druhý rok vybral jednu školu, urobil som skúšky a presťahoval sa do Bratislavy v podstate. A punkové vnímanie asi ani veľmi neviem, čo je. Respektíve to neviem posúdiť. Totiž riešim veci, život podľa mojich predstáv a názorov. Či sú punkové alebo nie, to ma nezaujíma. Mohol by som to nazvať takým mojim punkom. Ostatní punkáči so mnou nemusia súhlasiť, čo im neberiem.V tom je vlastne aj celý punk podľa mňa – o svojom názore a konaní podľa neho a následnom rešpektovaní názorov ostatných. Je pravda ale, že sa asi dajú zovšeobecniť niektoré idey v tejto subkultúre. V tom prípade ma to asi posunulo tým smerom. Podvedome samozrejme. Už od strednej školy sme robili slobodu zvierat v Bardejove a možno výber školy bol tým nepriamo ovplyvnený. Vtedy ale ten punk bol aj asi o niečom inom, ako dnes.

Adrik: Bardejov je malé mestečko, ale premlelo sa v ňom dosť ľudí a kapiel. Mohol by si spraviť taký menší scene report pokiaľ Ti pamäť slúži? Poznal si Stana Šnelyho? Jeho meno je všade v starých slovenských zinoch.

Jo Stano. On patril ( a v podstate aj patrí) do našej starej partie starcov okolo kapely PDD, ktorá mastí už nejakých 15, 16 rokov, s nejakou 3ročnou prestávkou. My ho voláme Holanďan. Je pravda, že už nejaký dlhší čas som s ním nebol. To je taká veľmi špecifická postavička. Na veľa miestach, kde sme hrali, alebo kapely, ktoré sme robili my v Bardejove, ho pozná. Všetci ale len z pošty alebo počutia. Totiž on je taký podivín. Nikde do spoločnosti nechodí, keď k nemu prídeš, tak ti neotvorí atď. Ja ho poznám od strednej školy, keď som začal robiť distro anarcho-eko časákov. To je ešte éra začiatkov slobody zvierat v KE, Záježovej a tak dajak. On bol v tom čase jedným z najaktívnejších distribútorov a robil svoj label BLE! Records doma na kazetách. Dokonca niektorí známi z iných kútov slovače mi zo srandy dali indiánsku prezývku – Ten, čo videl Šnellyho. Má spústu otáznikov, ale my (ktorí ho poznáme už nejaký čas) sme si už zvykli na jeho povahu. Nijako s ním nespolupracujem, pretože to nemá význam v konečnom dôsledku. Je to na dlhšie a viac na pokec, ako tu sa rozpisovať.

Ten scene report, to je asi tiež na dlhšie, ale pokúsim sa. Ináč už dlhší čas sa chystáme pustiť do takej knižky o bardejovskej muzike, lež zatím to je len v hlavách. Možno ten rok?

Nebudem spomínať také tie sračkové rockové kapely, ktoré si hovoria alternatívne. Neznam ale prečo. A tiež už dlho panuje obojstranná nesympatia na tomto poli. Takže asi najstaršou bandou, ktorá mastí doteraz sú Posledné Decembrové Dni, ktorá mastí od nejakého 95teho roku asi. Ja som v začiatkoch bol nehrajúci člen, prípadne skúšobňový bicmen. V začiatkoch mastili taký ponurý a surový alt. Rock, teraz taký rock n roll asik. V tých časoch mastili aj grind metloši SCUM. No a potom v podstate kapely ľudí okolo nás a nebohého Vladka Kačmára. Čiže koniec 90-tych rokov a začiatok nového milénia sa nesie v duchu neo punkovcoch DÁTUM VÝROBY, grind CHROBAČNY JEŽIŠKO, punk DOLLY BUSTER, punk rock MUCHA PUK, GAULEADERS a ďalších iných punkovcoch, ktoré kapely ale fungovali nejaký rok alebo dva. Potom niekedy od roku 2004 asi začala fungovať partia okolo Vladka Kačmára, teda power violence JOHN ASTIN, po ich skončení emo crustový REASON TO ESCAPE, kde Vlaďo hral gitaru i spieval. Len nahrávky nie sú dokončené a mladým sa zatím do toho nechce. Ich bočákom boli crustoví SEDATED reces noise THE PIŠAKS. Dvojka z RTE a Sedated vlastne hraje v súčasnom SOUND OF QUALM. No a v tom čase mastili aj mladí grind prasopalníci CONSPIRE. V tom čase a aj vďaka Vlaďovi vznikol súbor amatérskych pišakoch KuMURU, ktorý mastia ani neviem čo. Neskôr ešte taký náš bočácky reces rockenrollpunk projekt CHRUMKIES, ktorý funguje nepravidelne. Veľa kapiel (hlavne z toho krčmového punk rocku) som nespomenul – priatelia nehnevajte sa na mene...

Adrik: Dosť vecí si robíš po svojom, vlastne asi všetko. Čo pre Teba znamená DIY?

Ja som ešte z tej staršej školy, kedy ešte ľudia robili veci po svojom ešte z nejakých názorových presvedčení a ideí. Dnes to u ľudí veľmi nevidno, väčšina sa snaží len o nejaké sebapresadenie, aj keď hovorí o niečom inom. No a k tomu stačí už len ochota a energia na prácu. Potom to už ide nejako samo. Tiež mám rád postupné budovanie a permanentnú cieľavedomosť v tom čo robíš. To je podľa mňa aj problém veľkého množstva kapiel i ostatných aktivít okolo. Že sa niečo začne a nedokončí, prípadne skončí vtedy, keď to začína mať nejakú pevnejšiu a kvalitnejšiu podobu. Mám rád veci po svojom. O tom je podľa mňa alternatíva, DIY alebo punk. Nazvať sa to dá všelijako. Tiež sa snažím robiť veci tak, ako o tom hovorím. Na to, aby som pustil niečo zo seba, nepotrebujem veľké firmy, manažérskych čurákov alebo veľké peniaze. Všetko sa to dá urobiť samo, prípadne s priateľmi, ktorí niektoré veci vedia urobiť lepšie odo mňa. A tiež takýto pohľad nie je možné realizovať len v nejakej oblasti, odtrhnuto. Súvisí to s celkovým pohľadom na svet, život a moje fungovanie v ňom.

Adrik: Hráš v kapelách Kumuru, Sound of qualm, Posledné decembrové dni. Ako sa to dá všetko stíhať? Akú diagnózu Ti napísali do papierov? Ťažká schizofrénia? Každá kapela hrá predsa celkom iný štýl hudby a pankáči nepočúvajú iné štýle nie?

Tých diagnóz by bolo asi viac, podľa niektorých. Všeobecne to možno zhrnúť napr. do pojmu chuj. To ale neriešim. V každom prípade by som tam nedával schizofréniu z jednoduchého dôvodu. Totiž všade ide o moje pocity a ich vytrhnutie navonok. Či to ľudia dajú do nejakých škatuliek alebo štýlov, to ma nezaujíma v podstate. Pre mňa len muzika samotná nie je najdôležitejšia. Popri nej je pre mňa dôležitý jej autor a jeho prístup ku mne a ostatnému životu. Tým pádom je pre mňa neskutočným punkom napr. Oldřich Janota, Sheeva Yoga alebo dedo, ktorý dojde do krčmy s husličkami a s hrubými paľcami začne tú svoju. Teda veci, ktoré možno iní nevedia spojiť. Pre mňa je to stále o tom istom – o prístupe a úprimnej muzike. A preto aj pre mňa veľa veľkých pankáčov sú prázdne nuly...

Jo a pankáči nepočúvajú iné štýly, to máš asi pravdu. Aspoň tí, čo sú u nás. Tí ma veľmi radi nemajú, pretože nesdielam ich názory.

Adrik: S Kumuru máte dosť osobné a kritické texty. Píšeš ich Ty? Sú všetky inšpirované zlými a smutnými udalosťami v živote?

Jo, píšem ich ja. Je pravda, že je okolo mňa posledné roky veľa smútku a utrpenia. Ale asi to súvisí aj s niečím iným. Totiž jak by som chcel napísať optimistiku, furt to skončí reálne nedobre. A v konečnom dôsledku sa mi to tak ani nepáči. Jednoducho taký som a také veci zo mňa idú. Tak je to vo mne a tak sa mi to aj páči. Neviem prečo, ale taká depresia, melanchólia mi robí dobre, keď sa jej zbavujem v textoch alebo vreskotoch. Nie že by som to nejako vopred plánoval. Druhá vec je, že reagujem na veci, ktoré sa dejú okolo mňa. Na veci, ktoré sa snažím nejako zmeniť. Nič proti, ale miestny útulok alebo zasratí komunisti pri moci okolo mňa ma serú viac než svetové vojny. Teda presnejšie mám väčšiu a bližšiu možnosť to ovplyvniť a tak aj o tom píšem. Človek by mal asi meniť seba a svoje okolie a potom to šíriť ďalej. Preto aj veľké množství kapiel má veľmi slabé texty, neosobné a trápne.

Adrik: Nedalo by mi to spávať a už dlhšie som sa vlastne chcel opýtať na jeden text: .. a prečo ho tam máš?

Aha, KRÍŽIK myslíš. Áno, mám drevený krížik nad dverami v kuchyni v našom domčeku. Z viacerých dôvodov. Jednak máme domček, ktorý sme kúpili po starej babke, ktorá tam pred nami žila a zomrela. Ja veľmi rešpektujem starých múdrych ľudí na dedine aj s ich pohľadom na svet a celkovo starý vidiecky štýl života a tvorby našich predkov mi je veľmi blízky. Jedno, či ide o muziku, architektúru alebo všeličo iné. To sa snažíme vkladať aj do nášho bývania a jednoducho krížik v dome bol súčasťou každého obydlia. Tak som to chcel mať aj ja. A mám. Verím, že určitým spôsobom plní aj ochrannú funkciu. Ďalšia vec je tá, že ja som sa ženil v kostole. Priali si to moji rodičia a ja som nenamietal. Vernosť svojej žene som dal prísahou, pri ktorej sme sa držali za ruky a v nich sme mali ten krížik, ktorý nám teraz visí nad dverami v kuchyni. Tým pádom mám špecifický vztah k tomuto jednému krížiku. Neonanujem pred ním, ani nič také. Jednoducho k nemu mám svoj vzťah. Ale konečne sa asi dostávam k tomu, čo asi chceš počuť. Či som veriaci. Som veriaci. Ten krížik s tým ale společné nemá nič. Neuznávam cirkev, dokonca ma neskutočne sere počínanie cirkví. To však spoločné s mojou vierou nemá nič. Či to niekto nazve prírodnými silami, šivou, budhou a neznam ešte čím – to neriešim. Ja to nazývam bohom a verím, že ta sila tu existuje neustále. Stačí takto?

Adrik: Rozdýchavajú ľudia na koncertoch ten Váš prasopal? Aké sú ohlasy na CD? Sú vôbec nejaké?

Jako kedy. Reakcie sú rôzne, vo väčšine si ľudia nevedia zvyknúť na ten bordeľ nesúrodý. Nás to ale veľmo netrápi. Ohlasy sú ani neviem aké, nie je ich veľa. Vyšlo ich pár a boli také všelijaké.V poslednom čase máme aj pozitívne reakcie, čomu sme radi samozrejme. V podstate nás to také „čerenie vôd“ teší svojim spôsobom. Nie že by sme to nejako plánovali. Pravda je ale, že mi celkovo v tej punk core muzike chýba taký osobný prístup ľudí, ktorí ju robia. Také vlastné vsuvky a hrátky. Všetci chcú čím skorej dačo dať dokopy, otextovať a šíriť von a silno hrať kde sa dá... Ale samozrejme česť výnimkám.

Adrik: Tiež už nejaký ten piatok organizuješ koncerty v Bardejove. Stále Ťa to baví, aj keď je niekedy účasť pekne povedané na hovno?

Ono prešli sme rôznymi etapami návštevnosti pri našich koncertoch. Už nejakú dobu to ale nejako neriešim. Samozrejme potrebujem zaplatiť kapelu a všetky veci okolo toho. A to sa nám aj darí už dlhšie nejako vykrývať. Baviť ma to baví stále, aj keď stále mám nervné stavy pred a počas každého koncertu alebo festivalu. Toho sa ale asi nezbavím. Účasť je na hovno už dlhšie a myslím, že to nie je len vec nášho mesta. My máme ale už ustálený plán do budúcna. Čiže zhruba 3,4 festivaly rôznej muziky a filmu a tak jeden koncert mesačne plus nejaké nepredvídané akcie počas roku, napr. benefity alebo iné. Takisto presne viem, na čo by prišlo mrte našich pankovcoch, ale väčšinou sú to také punk star, ktoré podľa mňa s tým punkom majú veľký prd spoločné. No a kameň úrazu ďalší s pankáčmi a je to. A takto si tu žijeme svorne „UNITED“.

Tiež sa v poslednej dobe ustálila návštevnosť aj od poliakov, z iných miest okolo nás. Takže suma sumárum sa to deje u nás na koncertoch s účasťou bardejovskej menšiny v publiku. Možno paradox, ale je to tak. Šak to poznaš Adriku asi sám veľmi dobre.

Adrik: Niektorí návštevníci by Ťa bez problémov mohli volať ujo organizátor, a preto by som rád vedel Tvoj názor, kedy nastáva v človeku ten pocit rezignácie a zaradenie do davu: v mladom veku naháňanie sa za koncertami a nášivkami, a keď aj z toho človek dospeje a začne vyvíjať nejakú „zmyselnú“ aktivitu ako zin, label, kapelu, tak aj to ho po čase prejde a tridsaťročných pankáčov by si mohol spočítať na prstoch aj bez vyzutia topánok. Čím to je? To je fakt punk iba na vybúrenie sa v mladosti?

Ako sám píšeš, keď sa z toho mladí vybúria, nechajú to tak a začnú riešiť svoj každodenný boj o prežitie. Kedy to prichádza je asi individuálne. Väčšinou je to ale spojené s potrebou boja o každodenný kus žrádla. Totiž v momente, keď človek končí školu a rodina i okolie ho tlačí sa postaviť na vlastné nohy, vtedy asi odpadáva zábava v podobe koncertov a podobných chujovín…Musíš riešiť svoje živobytie atď.O niekoho sa tatko postará viac alebo úplne, o niekoho menej alebo vôbec. Samozrejme to nemožno zovšeobecňovať. Ostávajú asi len tí, ktorí sa od začiatkov svojich dotykov so scénou snažia v nej hľadať niečo viac. Nielen zábavu a relax. Zober si pop, techno, metal, punk… a neznam, čo ešte. Každá tá kultúra má svojich vyznávačov. Z pohľadu väčšiny ľudí to je bez rozdielu. Môžu mi hovoriť, čo chcú. Všetko je to o konzume a byznise. Bez rozdielu. A samozrejme všade sa nájdu výnimky, nielen v punku. Tak to je a vždy to aj tak podľa mňa bolo. Samozrejme poklona všetkým, ktorí to tak neberú a správajú sa aj podľa toho. Tých však veľa nie je. To sú tie prsty, čo si spomínal. Ja trebárs nemám veľa ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť a ktorí sa aj vzájomne podporujú. Ale to je so všetkým v živote tak, nielen s našou kultúrou. To je holý fakt, na ktorý si treba zvyknúť. Keď si zvykneš, potom to už ani neriešiš a robíš si ďalej veci po svojom. To ale neznamená, že sa netreba snažiť to zlepšovať. To na mysli nemám. Bez snahy by tu nebolo ani toľko skvelých ľudí, ako je dnes. Jaj ešte o tých konzumentoch. Ja takto asi po každom koncerte si hovorím nad ožratými jebakmi, ktorí sa prepchali bez platenia – že tým ľuďom snáď niečo do života dá to všetko.

Adrik: Máš dobré kontakty na poľskú scénu a kapely, už si tam aj niekoľko krát hral s kapelami. Vidíš nejaké rozdiely medzi ich a naším podzemím?

Či dobré kontakty, to neviem, ale je pravda, že niekoľko z nich sú silné a úprimné a robia nám radosť. Či sú nejaké výrazné rozdiely, to sa mi asi ani nezdá. Je to oveľa, ale oveľa väčšia krajina od tej našej, ale problémy sú rovnaké aj tam. Teda neúprimnosť, závisť a bludné vzájomné obviňovanie. Ale samozrejme to nie je všetko úplne zle. Kopec našich kapiel (vrátane našich) tam chodí veľmi rád hrať kvôli nejakej takej väčšej odviazanosti a veselosti ľudí na koncertoch. Mrte výborných poľských kapiel ani nespomínajúc. Chystáme nejaké akcie aj ďalej v Poľsku, tak možno potom môžeme pokecať viac o tom.

Adrik: S OZ different niekedy aj vydávaš muziku. Zaujímajú sa ľudia o label, či je to tiež len o podporovaní priateľov, ktorí hrajú v kapelách? Máš nejaké plány / sny na vydanie? Dá sa donekonečna do niečoho vrážať peniaze, ak nie je odozva z druhej strany? Málokto z nás má nadštandartné platy ..

Nadštandart v mojom prípade určite nie je. A tiež sa snažím vrážať vlastné peniaze do aktivit čo najmenej. Mám rodinu a tá je pre mňa prvoradá. Jasné, že robím stále nejaké výnimky a uberám niekde, keď sa dá ( dúfam, že to nebude čítať moja žena…:)Sem tam sú nejaké peniaze z distra, sem tam z nejakej akcie. Aj keď X peňazí vlastných už pretieklo, X koncertov sme preplatili a tak podobne. Veď to poznáš. Či vrážať peniaze do niečoho, čo nemá odozvu? Stále som presvedčený, že u nás hraje a hralo viac kapiel, ktoré by si zaslúžili uchovanie pre ďalšie generácie. A tak po domácky vydávame alebo spoluvydávame nejaké bandy okolo nás i nie okolo nás pod značkou Different Records. Ľudia sa o label nejako extrémne nezaujímajú, čo je zčasti aj moja chyba, pretože to veľmi nestíham šíriť tak, ako by sa mohlo.Postupne sa to ale rozpredáva a mení, takže sa peniaze točia ďalej. Nežijem z toho a zatiaľ mi to tak vyhovuje, pretože mi to prináša nezávislosť. Takisto som našiel obeť v osobe Vladka Harajdu, ktorý mi s tým začal pomáhať, čomu som veľmi rád. Ono zgruntu ma to baví robiť si veci čo najviac po svojom. My robíme albumy na CD bez firiem na lisovanie s vlastnými obalmi, prípadne do budúcna nejaké kazetky ešte. Takto nám to vyhovuje najviac, pretože to poväčšine ide od začiatku až do úplného záveru cez naše ruky. Spoluvydali sme i nejaké vinyly, ale samostatne to nejde a ani to nie našim zámerom.

Plány. Akurát sa pracuje a v blízkej dobe aj vyjde diskografia Riškového SANGRE DE CRISTO na CD. Malo to vyjsť pôvodne jako split s ČISTOU RYŽOU, tí ale sa zatiaľ nemajú nejako k činu mi to poslať. Tak by sme to potom chceli nejako vymyslieť samostatne. Tiež sa chystajú nahrať nové PDD a debut SOUND OF QUALM. Jak a kedy to vzíjde – to ani čort nezna. Niektoré veci nestoja na jednom alebo dvoch ľuďoch a tým pádom sa to predlžuje. Či mám nejaké sny na vydanie – neviem. V prvom rade by sme chceli vydávať prevažne slovenské bandy bez ohľadu na štýl. Pre nás je dôležitá okrem muziky i tá ľudská stránka, čo som už asi niekde spomínal

Adrik: Dosť osobná otázka (ako celý rozhovor): je ešte niečo v živote, čo by si chcel mať alebo dokázať? Teda okrem dlhého zdravia. Myslíš, že sa aj na Teba bude spomínať ako na Vladka Kačmára?

To neviem, či sa aj na mňa bude spomínať a ani ma to nejako nezaujíma. To ukáže čas a ľudia. Preto asi človek nežije. Či by som chcel niečo dokázať alebo mať. Ta to tiež neznam. Jasné, že sú veci, ktoré by ma potešili (napr. klavír a vedieť hrať na ňom…), ale nijako to neriešim. Väčšinou si dávam nejaké krátkodobé plány a tým sa venujem. Tiež nie veľa, lebo potom to nestíham a som nespokojný. Potom, keď to vyjde – idem ďalej. Myslím, že ma ale viac teší tá cesta k tomu cieľu, než samotný výsledok. Každý deň sa ti pritrafí niečo, čo potom riešiš a nejako to spracovávaš, prípadne na tom pracuješ.

Viem, že si písal okrem zdravia, ale u mňa to jediné asi je základ. Skôr ma ale napadajú moji blízki. Milujem svoju ženu a dcérku a tak dúfam, že budú pri mne zdravé a šťastné. Už niekoľko mesiacov má moja mamina diagnostikovanú rakovinu a sere sa teraz s chemoterapiami a ja vidím skoro denne, jak sa drží v tých bolestiach, jak mi prejavuje ochotu a lásku furt, keď sa stretneme. Takže, ak by som vedel dajako prispieť k tomu, aby sa vyliečila – to by som si prial. Nám tak odišlo v posledných rokoch náhle niekoľko blízkych ľudí a niekoľko teraz s tým odchodom bojuje. Takže s tým žijeme, sem tam sa vyvrieskam do mikráku a sa uvoľním a život ide ďalej.

Adrik: Veľmi pekne Ti ďakujem za Tvoj čas a vyčerpavajúce odpovede! Nebudem sa Ťa na záver pýtať trápnu otázku typu akých 5 nahrávok by si si vzal na opustený ostrov, ale môžeš napríklad napísať 5 vecí, ktoré Ti vedia spraviť náladu?

Ksichty a smiech mojej dcérky – tá je úplná herečka a maska. Neskutočná (až často otravná) vernosť našich psíkov – to sa človeku až rozum zastavuje. Stále mi spraví náladu dobrá muzika. Momenty, keď zistuješ, že to, čo robíš asi má nejaký zmysel. Fajný spánok a dobrá pálenka. Stačí takto?

Adrik: Snáď sa čoskoro uvidíme, zatiaľ sa maj!

Ďakujem ti Adriku za ochotu a za priateľstvo. Sa drž a vytrvaj aj naďalej v tom, čo robíš.


Na otázky odpovedal Fero Maxim 1/2011. 
Pýtal sa: Adrik

Tento rozhovor už bol zobrazený 2530 krát!
Späť na rozhovory
Oznámkuj tento rozhovor ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie rozhovoru: 1.52

Pridaj komentár k rozhovoru:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
L+U+G
TEXT:


 #2458 denes   napísal/a 18.01.2011 10:29:52
ferova domaca slivovica a hladanie domceka za siedmymi horami...plny respekt a podpora!
 #2457 hovlado supelak@gmail.com   napísal/a 18.01.2011 00:39:35
pre vomita: jasne, barskde sa da stanovat ;) ozvi sa potom, ked to bude aktualne a nieco vymyslime...
 #2456 dáša fon fľaša klemodasa@gmail.com dasafonflasa.blogspot.com  napísal/a 17.01.2011 16:07:45
pod to,čo napísali Skulda a Ctib sa podpisujem!!! tiež som mal tú možnosť zažiť Ferovu pohostinnosť.
 #2455 Vomit   napísal/a 17.01.2011 16:05:36
Keď už sme pri Bardejove, kde sa tam niekde pri meste dá stanovať? Samozrejme až v lete a aby mi nikto neukradol bicykel
 #2454 Skulda   napísal/a 17.01.2011 13:06:41
Jaj, a mně nezbývá než se přidat ke Ctibovi, protože bych mohl napsat lautr to samé co on. Jenom s tou výjimkou, že on tam byl s Coca a já s Sheevayoga a Disney. Fero je opravdový punkový samorost....
 #2452 ctib   napísal/a 15.01.2011 15:40:57
Zdar a sílu, tu Ctib z Rožnova. S kapelou Co-Ca jsme u Fera a jeho rodiny před pár lety strávili noc po koncertě v Bardejove a den před dalším koncertem v Košicích - a díky tomuhle rozhovoru jsem si znovu vybavil to úžasné přijetí a pohostinnost! Vzpomínáme! A pozdravy míří na východ!
 #2451 Balki   napísal/a 14.01.2011 14:45:01
Zrejme je to vsade inak, ale nejak by som to cele nezovseobecnoval, ze je to nieco priam neskutocne vynimocne, ked sa ludia po 30tke venuju tymto veciam. Nerobte zasa z 30tnikov starcov, ved to je stale mlady clovek! Ak sa niekto tymto veciam - punku, undergroundu, distram, labelu, kapele atd. venuje skutcne seriozne - nie tym sposobom ze mladicky vystrelok - tak vek nehra (takmer) ziadnu rolu. Za tym si stojim.
 #2448 hedrik   napísal/a 14.01.2011 11:47:07
vyborny rozhovor so zaujimavym clovekom, odporucam precitat vsetkym, hlavne teda tym mladsim (co vedia citat)
 #2447 jojo   napísal/a 14.01.2011 08:32:47
 #2446 xjesusx laris.roman@btinternet.com romanlaris.com  napísal/a 14.01.2011 00:12:13
super rozhovor, super vidiet ludi po 30tke stale nakopavat rite, apropo, ta cast o tradicii a respektovani dedinskeho zivota a kriziku na stene - uplny respekt! citim to tak isto! palec hore a vela sily!
 #2445 DRO   napísal/a 13.01.2011 22:49:42
Super rozhovor!!!
POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
11.10. 16:12
fog: pripadne ak pouz .. >> 17.7.2019 ZYKLONFILTER, HIGHER POWER, ANGEL DU$T Budapešť, Durer kert (report)
07.10. 09:27
Elramon: diky, pozriem na >> 17.7.2019 ZYKLONFILTER, HIGHER POWER, ANGEL DU$T Budapešť, Durer kert (report)
07.10. 08:59
deegee: Elramon: Stači s >> 17.7.2019 ZYKLONFILTER, HIGHER POWER, ANGEL DU$T Budapešť, Durer kert (report)
07.10. 08:51
Elramon: ludia, odkial ma .. >> 17.7.2019 ZYKLONFILTER, HIGHER POWER, ANGEL DU$T Budapešť, Durer kert (report)
26.09. 15:59
adrik: Syn môj mal zrej >> 13.9.2019 CLIVOSŤ, AHOJ, DUDETHEWOLF Košice, Collosseum (report)

ANKETA:
Slovenský UG vinyl vydaný v roku 2018?

[2/3.45%]
ABORTION - All you need is hate 12"

[0/0%]
ABORTION / PER CAPITA 7"

[0/0%]
ADACTA - Ad maiorem dei gloriam 12"

[1/1.72%]
ADACTA - Circullus viciosus 12"

[3/5.17%]
ADACTA - Zlo 12"

[8/13.79%]
BETON / ROXOR 12"

[8/13.79%]
CATASTROFY - Besnota 12"

[0/0%]
ČAD / LAHAR 12"

[7/12.07%]
MEDICATION TIME / MENTAL TENSION 7"

[6/10.34%]
NAČO NÁZOV - Old school punk rock

[4/6.9%]
NIČITEĽ / ZOZOO 10"

[5/8.62%]
SEDEM MINÚT STRACHU / Final exit 7"

[9/15.52%]
SOUND OF QUALM 12"

[5/8.62%]
SVEŤO KORBEĽ & PERSONÁL - Žiadny rešpekt! 12"


Počet hlasov: 58

Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2018 ...