PUNKGEN

Miša som osobne spoznal len pred pár rokmi, kedy v sále kultúrneho domu na Záježovej spustil svoj akustický set pod názvom Mišo Štich. Nebolo to prvý raz, čo som jeho vystúpenie registroval, no prvý krát som sa do jeho songov započúval a sánka mi padla pri cover verzii piesni "Dvere" od starej zabudnutej raw punk kapelky S.I.K.A.. Po jeho sete som nadšene bežal za ním a začal z neho ťahať mrte informácií ... Čo som sa nestihol opýtať nájdeš v nasledujúcich riadkoch :-).

Wrbo: Ahoj Mišo. Popravde, ani neviem, kde u teba začať hehe. Poďme na to teda pozvoľna a aktuálne. Ako si trávil posledné týždne pandémie a aký je tvoj pohľad na celú túto záležitosť? V mojom okolí sa to hemží snáď všetkými možnými scenármi od "je to dar pre ľudstvo" až po "všichni tady zemřem". Sleduješ to alebo si už rezignoval?

Ahoj Wrbo.
Áno, tá pandémia, korona-kríza okolo nás, čo nás máta, je už otravná. Ale vyzerá to, že je pomaly na ústupe. No pravdu povediac, dívam sa na to triezvo. Nepodceňujem to. Ani nezľahčujem. Teda, snažím sa o to. Áno, vyhodilo nás všetkých trochu z konceptu, pretože sme už zvyknutí na dosť veľké pohodlie a osobný komfort. A nie na nejaké obmedzenia.
Väčšinu trávim doma. Viac času trávim s deťmi a s Luckou. Chodievame von, na bicykle, do prírody. Ale viac času aj presedím za počítačom.  

Nemám nejaký veľký strach, ale snažím sa byť opatrný a ohľaduplný. Sledujem to, jasné, že áno. Vždy ma zaujímalo, čo sa okolo mňa deje. A tým, že pracujem v domove sociálnych služieb, tak sledujem tú situáciu s pozorne. Už ma aj testovali. Negatívne. Situáciu sledujem aj kvôli sebe, aj kvôli blízkym, aj kvôli iným ľuďom.
Určite ma to zasiahlo, chýbajú mi koncerty, výstavy, futbal s kamošmi, posedenie na pive, výlety, mal som aj nejaký plán ísť do zahraničia, to celé je teraz také neisté, ohrozené. Ale zase menej chodím do obchodu, a tiež menej tankujem, čo je fajn. Ten čas, ktorý mám zrazu ku dispozícii, sa snažím nejako zužitkovať.
Začal som robiť na veciach na ktoré som predtým nemal až tak čas. Upratal som si v knižnici, prezrel a dotiahol deckám bicykle, učil som sa spraviť nejaké webové stránky, zrealizovať nejaké videá, skúsil som nahrať aj nejaké nahrávky, písať texty, viac čítať, spraviť časopis pre rómske decká. Založil  som si dokonca aj profil na Facebooku. Najprv kvôli práci, potreboval som byť v pružnejšom kontakte s kolegami. Potom ma to trochu vtiahlo. Kamoška Maťa ma pridala do jednej FB skupiny, kde sú staré fotky zo scény. A nakoniec  som sa dokonca stal aj jedným z adminov FB stránky České a slovenské fanziny, asi dva týždne od chvíle, čo som vstúpil na Facebook.

Wrbo: Možno by nezaškodilo hneď z úvodu predstaviť aj tvoju osobu. Už pekných pár rokov stojíš za blogom Muzika komunika. Hral si v kapelkách ako S.I.K.A., STEH, či poloakustickom bande ŠIGELA. Momentálne ma napadá už len tvoja aktuálna kapelka STARÉ DETI. Zabudol som na niečo?

Čo o sebe povedať? Mám v podstate to, čo som vždy chcel. Okolo seba ľudí, ktorých mám rád a prácu, ktorá ma baví, napĺňa ma a dáva mi zmysel. Viac ani veľmi nepotrebujem.
Blog MUZIKA-KOMUNIKA robím od septembra roku 2009, teda vyše 10 rokov. Začal som s ním v období, keď pomaly končila činnosť naša kapela STEH. Snažil som sa vtedy nejako tvorivo preklenúť toto obdobie. V osobnom živote som to mal pestré, rok a pol predtým som sa ženil, založil si rodinu, mal som prácu, ktorá ma celkom vyťažovala, rôzne aktivity, ale chcel som aj nejako pokračovať vo veciach okolo muziky. Okrem toho, že som sa začal učiť hrať a skladať pesničky na gitare, tak som si spravil profil na službe blogger. Bolo to jednoduché a zdarma. Vytvoril som si blog a postupne som tam začal pridávať veci, ktoré som mal, alebo ktoré mi niekto posunul či požičal. A robím to dodnes.
A kapely? Túžbu hrať v kapele (napriek akútnemu nedostatku inštrumentálnych schopností či hudobnému sluchu) som mal od základnej školy, cca od roku 1994. Vtedy však existovala nejaká "moja" kapela akurát len tak v mojej hlave. Aj so spolužiakmi sme mali vymyslené nejaké fiktívne kapely. Jedna z mojich prvých bola KOSTRA KURTA - polofiktívna kapela "hrajúca" post-grunge/punk. Tipujem rok 1995. "Songy" vznikali na tenisovej rakete a pokrievkach. Prvou reálnejšou kapelou (rok ´96/´97???) boli PUNKHEART - punková kapela, ktorá zložila a hrala dookola 2 songy. Jeden proti fízlom a druhý o nude v živote mladého človeka, hehe. Skúšali sme v klubovni u Saleziánov na samom konci Petržalky. Nástrojové zloženie bola akustická gitara a smetný kôš so stoličkou ako bicie. A k tomu spev, trochu falošný. Ale radosť to bola veľká.
Neskôr sme mali s kamošom Radom ešte impro-projekt ŇAMPA ZAMPA, čo bola veselá kapela spievajúca improvizované texty ktoré vychádzali z článkov týždenníka PLUS 7, ktorý čítala Radova babka. Jeden text bol napr. o Jánovi Budajovi, súčasnom ministrovi životného prostredia a legendárnom tribúnovi. Dní za rytmov bubnu, lavóra a pokrievky. Existujú aj nahrávky, žiaľ, neviem už kde. Názov kapely bol prevzatý z akýchsi cornflakesov.
Prvou solídnejšou kapelou bola grupa SIKA-RETATDäR z ktorej sa neskôr sformovala S.I.K.A. Skúšali sme v práci u otca nášho gitaristu Jura. Za hudobné vzory sme mali SHITLICKERS, CRIPPLE BASTARDS, škandinávsky punk a rýchly HC.

S.I.K.A. v podstate aktívne fungovala len štyri roky (2000-2004), myslím však, že bola základom pre ďalšie smerovanie všetkých členov, ktorí zostali pri muzike.

RIOT IN OPERA  vznikla najprv ako bočný projekt S.I.K.A., neskôr fungovala ako samostatná kapela. Hrala crust-punk s trochu ironickým prístupom a s vplyvom talianskeho a fínskeho 80´s punku.

ROVNOU CHODBOU - rýchla thrash/hardcore kapela. Rýchlo prišla, rýchlo odišla. Škoda, že nebola aktívnejšia. Dve demá, živák z Lipska môžeš nájsť na mojom blogu. A vrchol našej kariéry bolo veselé a mrazivé turné v staručkej dodávke spolu s ČAD po Nemecku v roku 2003.

Neskôr som chvíľu hral na bicie v kapele STROM, čo bola kapela Marcela Duchoňa, kde hral spolu s Mišom "Záchvatom". Z nej sa postupom času sformovali PASTIERI STROMOV. Dal sme však len pár skúšok. Kdesi aj mám útržkovité nahrávky. Rád spomínam aj na hosťovanie na bicie s NAIVEFIGHTERS na ich spoločnom turné s INNOXIA CORPORA a ZABLOUDIL po Európe koncom leta 2001.

STEH - synth punk/post-punk/alternatíva. Mix členov z kapiel IF THERE IS A HOPE, NAIVEFIGHTERS a S.I.K.A.
Na začiatku tejto kapely bolo pár problémov a aj rôzne obmedzenia vyplývajúce z redukovanej zostavy. Skúšali sme iba gitara + bicie. Neskôr sa v kapele vystriedalo pár kamarátov, každý svojím spôsobom ovplyvnil jej ďalšiu tvár. Nakoniec, po skoro dvoch rokoch, sa zostava ustálila: Maťa - synth + spev, Juro - gitara, Majo - basa + spev a ja - bicie. Kapela mala len jeden split CD-r album s VANDALMI a nahrávku "Bez slov na bandcampe. Neboli sme extra aktívni a dosť koncertov sa nám aj zrušilo kvôli iným povinnostiam, no vystupovanie nebola nikdy naša priorita. Teraz členovia kapely STEH žijú už v troch rôznych  mestách. A máme dokopy 7 detí. Čo je možno aj dôležitejšie ako 7 albumov.

Počiatky kapely ŠIGELA sa dajú vystopovať niekde v záverečnej fáze kapely STEH, ktorá sa v dobrom nakoniec rozišla okolo roku 2011. S basákom Majom, ktorý ešte býval v Blave sme pokračovali vo dvojici pod pracovným názvom ŠTICH. Ja som z bicích prešiel na gitaru a v garáži sme sa bavili hraním coverov od DEVO, JOY DIVISION či GRAUZONE. Nakoniec som zostal sám, lebo život zavelil, veci sa vyvŕbili inak, kamaráti sa presťahovali - niektorí na západ, niektorí  na východ a každý mal dosť svojich povinností.
Začal som teda na gitare skladať jednoduché vlastné skladby, prosté pesničky pozostávajúce z niekoľkých akordov ... Neskôr som ich pár krát zahral (a občas stále hrávam) na verejnosti v akustickej podobe pod menom Mišo ŠTICH.
Na začiatku mojej tvorbe pomohlo aj to, že v centre kde pracujem, sa venujem ľudom s mentálnym postihnutím a v rámci kreatívnych terapií mám starosti aj muzikoterapiu. Tým pádom som mal možnosť skladať pesničky a skúšať aj priamo v robote. Pomaly to naberalo jasnejšie kontúry.
Hudobnú inšpiráciu pre ŠTICH/ŠIGELU som si zobral najmä z folk/acoustic punku, 80´s peace-punku, post-punku/obývačkového-D.I.Y. punku - teda napr. aj z kapiel ako APOSTLES, FLUX OF PINK INDIANS, ZOUNDS, INSTANT AUTOMATONS, alebo aj z excentrických podomových nahrávačov typu LORD LITTER. Očarili ma nahrávky ruských POSEV a iných kapiel Yegora Letova (za všetky spomeniem hlavne GRAZHDANSKAYA OBORONA) rovnako aj tvorba Yanky Dyagilevy, či iných akustických punkerov zo Sibíru.
Keď som mal zložených niekoľko skladieb, oslovil som Jura Uhliarika, zvaného "Vedro", ktorý kedysi spieval v HC/punkových VINTAER. Ten zase prizval na bicie rozšantenú kamošku Kiku a skúšky začali byť menej otupné. Hrali sme niekoľko vlastných skladieb aj covery - "Pakáreň" od SLOBODNEJ EURÓPY a "Radio Schizo" od RUDIMENTARY PENI, na ktorý som napísal slovenský text. Takmer trištvrte roka sme sa stretávali v garáži a hrali. Hľadal som pre kapelu aj názov - moje návrhy boli GARÁŽ COMBO, alebo ANTÉN_A, ale potom sme to už nedohodli. Nejako to prestávalo klapať, zastalo to na mŕtvom bode a tak som rozhodol osloviť kamaráta Koviho, či by sa ku nám nepridal. Kovi kedysi hrával na bice v emo-coreových IF THERE IS A HOPE, divných J.P.N., alebo krátko aj v punkovej legende PROBLÉM 5 a v súčasnosti hrá na bicie v ŽELEZNEJ KOLÓNE. S Kovim sa to posunulo aj po hudobnej stránke a on aj prišiel s názvom ŠIGELA, lebo sa akurát učil na skúšku na medicínu o nejakých baktériách.
A rovnako som občas začal hrávať sólo na akustickú gitaru ako Mišo ŠTICH.
A ostatná kapela, ktorá sa nám ešte ani nestihla poriadne rozbehnúť, sú STARÉ DETI. Hráme tam s kamarátom Tadeášom. Hovoríme tomu existenciálny punk. Témy sú o živote. O živote z tej našej perspektívy. Demo nám nahral kamoš Rišo, ktorý hrá u nás gitaru a bola s ním pohodová spolupráca. A verím, že ešte aj bude. No a posledne sa ku nám pridal kamoš Pali, ktorý pred tým nikdy nikde nespieval, hehe.

Inak, niečo také, ako "moju diskografiu" si môžeš pozrieť tu: http://muzika-komunika.blogspot.com/2019/12/moja-diskografia-2001-2019.html

Wrbo: Aká bola tvoja cesta k punkovej muzike? Viem viem, otrepaná otázka, no neviem prečo, no stále ma baví spätný pohľad do pankových začiatkov. A naopak, čo ťa v tom punku ešte stále drží a dáva silu, že si za tie roky ešte úplne nevyhorel?

Moja cesta k punku viedla cez metal. Akonáhle som však naďabil na punk, metal som úplne vypustil, prišiel mi pozérsky a nudný. Celkovo hudbu som ale začal registrovať už niekedy v rokoch 1987/1988 - doteraz si pamätám na dva pre mňa zásadné hudobné videoklipy: VIDIEK - "Vidiečan" a  BANKET - "Po schodoch", ktoré som zhliadol v televíznej relácii Triangel. To bolo pre mňa vtedy niečo "iné" a oslovilo ma to. Áno, bol to pop, ale taký "divný" s čudným spevom a ironickým podtónom, nie ako detské pesničky Darinky Rolincovej, či Petra Nagya.
V rokoch 1989 - 1991 som počúval najmä Elán, trošku Banket, Vidiek, P. Nagya, občas som čítal časopis Populár, ktorý si kupovali moje staršie sesternice, prípadne v knižnici časopis FILIP pro náctileté, kde bol napr. aj rozhovor s Hassmannom, "šíleným skladníkem firmy Monitor" o doskách Rebélie, alebo som si niekedy na malom kazeťáku naladil Fun rádio.
  Nasledovali roky 1991 - 1994: vtedy boli pre mňa zásadné najmä kapely ako Guns´N´Roses a Metallica, Faith No More, Nirvana, o ktorých som síce prevažne len čítal (lebo som ich nemal veľmi kde počuť, nahrávky - originál kazety či CD, boli vtedy pre mňa drahé), alebo sledoval ich klipy na MTV. Neskôr ma zaujal hudobný žáner "Death metal" o ktorom sa dalo vtedy dočítať dokonca aj v časopise Bravo a o trochu neskôr som objavil prvé slovenské metalové ziny, ktoré sa dali prečítať v metal shope p. Sylinga, v Ovsišti na Gwerkovej ulici. V telke som vyhľadával rôzne rockové relácie - Janaray Hard Show, neskôr premenovaná Janaray Rock Show (viem, že ešte pred tým bola ešte relácia Tim Sykes Video show, tú som však nestihol zaregistrovať) a neskôr relácie  Headbangers Ball, 120 nezávislých minút, či Beavis and Butthead na hudobnom kanály MTV. Čítal som hudobné mládežnícke časopisy ako Maxi-super či Bravo. Hudbu som hľadal aj kade-tade v éteri - či už na Rock FM rádiu, v nitrianskom rádiu, najväčší vplyv však na mňa malo Rádio Zóna a samozrejme Rádio Ragtime. 

A čo sa týka svetonázorových vecí, ešte by som spomenul jeden z prvých samizdatových časopisov, na ktorý som natrafil u otca v polici, asi keď som mal 11-12 rokov, časopis ZRNO (1989), ktorý som neskôr čítal celkom pravidelne. Bol to samizdat z kresťanského prostredia a zásadným spôsobom pomáhal formovať môj názor na svet.

Roky 1994 - 1996 sa niesli v duchu ďalšieho objavovania - zásadným miestom pre mňa bolo kníhkupectvo Artfórum, v ktorom sa dalo dostať ku zaujímavým časopisom (za všetky spomeniem ROCK and POP v novinovom formáte) a nahrávkam a na stenách viseli plagáty na rôzne akcie a koncerty. Popri tom som počúval metal a kapely ktoré vtedy "fičali" - Nirvanu, celú tú vlnu grunge, módny HC typu Biohazard, R.A.T.M., DOG EAT DOG ... či pop-punk typu RANCID, no pomaly sa ku mne už vtedy dostávali prvé punkové kapely a placku NAPALM DEATH som vymenil za savom spravené tričko ZÓNA A. Prichádzali prvé nahraté kazety a na nich DAVOVÁ PSYCHÓZA, ZÓNA A, SLOBODNÁ EURÓPA, nahrávky z kompilačky Akce Punk, HT, či OI POLLOI, dočítal som sa o Zaježovej, navštívil som Garáže pod Prístavným mostom - a to už sme v polovici roku 1996.

Nasledovalo obdobie 1996 - 2002, to som objavil asi milión nových kapiel a žánre ako crust, grind, power-violence či noise, vtedy môjmu kazeťáku vládli najmä zahraničné kapely, námatkovo spomeniem ASTA KASK, ASOCIAL, ANTI-DOGMATIKSS, ADOLESCENTS, ANTHRAX-starý anarcho/peace punk, ANGRY SAMOANS, ANTI-PASTI, ADRENALIN O.D., BLACK FLAG, BUZZCOCKS, BETONG HISTERIA, BAD BRAINS, BOSKOPS, CODE XIII, C.C.M., CONFLICT, CRUCICFIX,  CRASS, CRUCIFUCKS, DEATH SENTENCE, DISCHARGE/D.R.I.-starý, D.D.I., DEAD KENNEDY´S, DISORDER, starý DEUTSCHE PUNK, ELECTRO HIPPIES, EXPLOITED, EU´S ARSE, E.N.T.- starý, FARTZ, GAI, GISM, HISTERIA, HATED YOUTH, HELLNATION, HOMOMILITIA, CHAIN REACTION, CHAOS UK, ICONS OF FILTH, INFERNO, KAAOS,  KURO, KANSANUUTISET, LAMA, LäRM, L´ATTENTAT, MOB, MODERAT LIKVIDATION, M.D.C., N.O.T.A., NEOS, NUKKETEATERRI, O.H.L., OLHO SECO, OONE WAY SYSTEM, PEGGIO PUNX, PANDEMONIUM, PRLJAVO KAZALIŠTE, RATUUS, RAW POWER-starý, RAPT, S.O.A., SYSTEM, SHITLICKERS, SUBHUMANS, SEPTIC DEATH, TEMPERE SS, UART PUNK, VARUKERS, VIOLENT HEADACHE,  WRETCHCED, ZOUNDS ... skrátka na začiatku aktivít bol celý ten angažovaný punk + garážové koncerty, koncerty na podporu zvierat, akcie proti jadrovej energii, koncerty na Záježke ... ešte ma napadajú nejaké kapely tých čias, čo som na ne natrafil na koncertoch - THOSE WHO SURVIVED THE PLAGUE, CO-CA, ČISTÁ RYŽA, TESTIMONY, INSANIA ... všetko to boli akcie, na ktoré sa nezabúda.

Zháňanie muziky a nahrávanie kaziet bola samostatná kapitola. Každý deň som nakupoval v Tescu čisté kazety, alebo premazával tie staré. Za pár rokov ich boli stovky. Zásadné boli aj akcie typu protestnej akcie pred novo-otvoreným Mac Donald´s na SNP, koncerty v U-čku, Rock-pop-jazze, v PKO, v ObKaSSe na Vajnorskej, či v DK Lúky kde som vždy snoril aj v nejakom distre.

Wrbo: V druhej otázke som zabrdol do tvojich kapiel. Teraz by ma zaujímalo, ako si jednotlivé kapelky vnímal ty a čo tebe osobne hranie v nich dalo, či vzalo. Dôvody rozpadu, či iné bulvárne pikošky, pretože moc info som za tie roky o nich na sieti, či v zinoch nedohľadal.

Hm, dôvody rozpadu kapiel boli viac-menej prozaické.
Fungovanie RIOT IN OPERA naštrbili drogy a taktiež vyprchala chuť a počiatočné nadšenie. Rovnako niektorí členovia už chceli hrať iný žáner - emo-violence. V ROVNOU CHODBOU postupne odišla chuť tvoriť a napredovať, ale tak zase členovia boli aktívni aj v iných skupinách a mali sme aj iné povinnosti, takže nebolo už toľko času. Čo sa týka kapely S.I.K.A. za seba môžem povedať, že som bol už unavený z tých veci okolo koncertov, turné a skúšania. Realita punku bola menej ružová, než na začiatku a mal som aj silný pocit, že v tom všetkom je väčšie, než malé množstvo pózy. V tom čase som sa venoval aj iným aktivitám, škole, priateľke a rozprávať sa stále len o punku, koncertoch a kapelách ma prestalo baviť. Musím ale povedať, že s chalanmi som ostal stále v kontakte. A tie veci, v ktorých som videl problém ja, alebo oni, sme si otvorene vyrozprávali a stále sme dobrí kamoši, vždy radi sa stretneme. Vždy, keď som potreboval s niečím pomôcť, pomohli mi. V tej kapele sme sa veľa naučili a chalani neskôr využili kontakty a skôsenosti pre svoje ďalšie fungovanie v kapele BETON.

Wrbo: Stojíš za blogom Muzika komunika. Práve vďaka nemu som sa dostal k totálne neznámym a výborným kapelkám, ktoré u nás nie sú až také známe. Kde na tú muziku vlastne chodíš? Mám tiež pocit, že si zameraný viacmenej na východnú Európu. Čím ťa táto oblasť oslovila a čím to podľa teba je, že väčšina ľudí rieši skôr kapelky zo západu už len z toho geografického princípu?

Blog Muzika Komunika má práve tento názov z toho dôvodu, že od začiatku som mal snahu prostredníctvom neho komunikovať. Idea bola: hudba a komunikácia, rozhovor, kontakt. Chcel som určitým spôsobom naviazať na zašlú tradíciu výmeny listov a kaziet. Samozrejme, rýchlo som zistil, že takto to nefunguje. Svet sa zrýchlil, veľa nahrávok bolo dostupných, pár rokov predtým začalo YouTube a masovo sa rozšírili aj rôzne streamy a úložiská, takže ľudom sa už nechcelo nahrávať kazety, nechcelo sa im ani príliš reagovať na výmeny, ani prostredníctvom linkov, či mailov a komentárov. Pojal som to teda tak, že retrospektívne odprezentujem niektoré z vecí, ktoré ma ovplyvnili a že sa pozdieľam s tým čo mám. Zároveň som si pravidelným prispievaním vytvoril rituál, rutinnú činnosť, niečo ako denník, kde som mohol v krátkosti zachytiť aj to, čím som žil a čím žijem dnes. Snažím sa, aby tie veci o ktorých píšem, mali za sebou aj nejaký príbeh, čo aj úplne krátky a uprednostňujem nahrávky, ktoré mám od niekoho, koho som aj osobne stretol.
Tú muziku som teda získaval jednak osobnými kontaktami, stretnutiami, no sledoval som aj iné blogy, nahrával som si od kamošov kazety. Najväčšiu cenu mali pre mňa práve tie nahrávky, ktoré som zohnal osobne od ľudí, ktorí vedia o muzike ďaleko viac ako ja. Spomeniem aspoň niektorých - Jason Flower z Kanady, Edgars Embergs z Lotyšska, či Zdenka Franjić z Chorvátska.
A to, že je geograficky zasadený do východnej Európy, je dané jednak tým, že toto prostredie poznám, mám ho napočúvané a z časti aj prechodené. Ide mi teda aj o istú osobnú skúsenosť. Anglo americkej produkcie som sa napozeral a napočúval dosť za 10 rokov na MTV. Myslím teraz MTV zo začiatku 90´s, to bolo iné ako dnes. A potom som mal samozrejme aj veľa punkových UK/US vecí na nahrávkach a doskách. A asi je to aj tým, že som roky nahrával a posielal do sveta kazety s muzikou od nás zo Slovenska. Kedysi som si pozháňal a ponahrával kazety s prvými punkovými kapelami z Bratislavy a posielal som kade tade.
Tak som mal nejaký ten základný materiál na zverejňovanie. Podľa tých informácii zo štatistiky blog sledujú najviac v USA, Rusku, západnej Európe i v Ázii. Tak nech sa majú možnosť dozvedieť aj o niečom od nás. Svojich zdrojov a možností propagovať vlastné kapely majú myslím dosť.
A ku samotnej realizácii blogu. No musím povedať, ja som dosť "dummy" na prácu s počítačom.
Zhruba niekedy v rokoch 2007/2008 som ale na internete vypátral prvé hudobné blogy. Dovtedy bol pre mňa pojem blog iba akýmsi osobným článkom o politike na webovej stránke novín SME. Bola to pre mňa silná motivácia skúsiť niečo podobné a keď som zistil, že to je vlastne jednoduché dal som a do toho.
Medzi tie hudobné stránky, ktoré ma na začiatku zaujali najviac, určite patrili: MUTANT SOUNDS a NO LONGER FORGOTTEN MUSIC. Oba už sú žiaľ nefunkčné (resp. NO LONGER FORGOTTEN MUSIC opäť po čase trochu ožil), ale spustili vlnu záujmu o neobjavené nahrávky. Ja som sa roky ku rôznym obskúrnym nahrávkam ťažko dopracovával a tu boli k dispozícii až hriešne ľahko, takže som im venoval patričnú pozornosť. Oba tieto blogy boli zamerané na hudobný underground, kazetové nahrávky malých labelov z 80-tych rokov a na podivuhodné platne z celého sveta. Žánrovo sa tam dal nájsť new wave, minimal, art-rock, prog-rock, post - post-punk, ale aj obskúrny hardcore-punk, industrial a pod.

Od roku cca 2006 vzniklo veľké množstvo blogov zameraných na podzemnú scénu, naozaj všelijaké nahrávky už dnes možno počuť. Teraz je pre mňa také že: "Blog is the new výmena kaziet“. No z ktorých si väčšinu do konca života nevypočujem.

Ešte prezradím, že pôvodne som chcel vydávať aj tlačený fanzin MUZIKA-KOMUNIKA.
Mal som takú ideu, že po každých 500 príspevkoch na blogu vyjde nové číslo.
Ale nepodarilo sa. Čísla vyšli iba dve. Jedno v papierovej tlačenej verzii a to druhé iba online, na issuu. V čase, keď píšem tieto odpovede, mám na blogu vyše 2500 príspevkov, takže by vlastne malo byť vonku 5 čísel zinu. Na druhú stranu som ale za ten čas vydal 19 čísel samizdatov o ktorých trochu napíšem v ďalšej odpovedi.

  Wrbo: Mohol by si bližšie predstaviť tvoj projekt galeriART?

BloggalériART predstavuje prevažne moju výtvarnú tvorbu, ale taktiež aj výtvarné prejavy iných ľudí, najmä tých s určitým handicapom, alebo so zvýhodnením. Zaujíma ma najmä neškolené umenie a umenie outsiderov - teda "art brut"/"outsider art".
  Tak o svojom druhom blogu píšem v krátkej anotácii.
Sú na ňom zozbierané niektoré moje výtvarné veci, výtvarné veci kamošov, alebo ľudí s mentálnym hendikepom a zároveň s výtvarným nadaním. Bavia ma aj rôzne zaujímavo a svojpomocne vyzdobené záhrady, či obydlia na ktoré by som chcel sústrediť pozornosť.
Nedávno, keď som mal trochu času, som vytvoril stránku, ktorá je vlastne malou online galériou vecí, ktoré s ľudmi s mentálnym hendikepom robím: arte-galeria-pod-kaplnkou.webnode.sk
A tú moju prácu robím rád. Dobrý vzťah beriem ako dôležitú súčasť mojej arteterapeutickej práce. Výtvarná terapeutická práca s klientom, človekom, ktorej sa primárne venujem (ale to terapeutická práca vôbec), si z mojej skúsenosti vyžaduje budovanie vzťahu. Niekedy vzťah vznikne aj spontánne, no mnoho krát je to v tom, ako terapeut ku tomu človeku pristupuje. Malo by to byť formou podpory a snahy prispôsobiť výtvarné aktivity možnostiam človeka, na druhej strane nebáť sa vykročiť aj mimo zabehané štruktúry. Individuálne výtvarné aktivity dávajú priestor aj na istú blízkosť, pri ktorej sa človek uvoľní a cíti sa bezpečne. Aj to napomáha budovaniu vzťahu. O tento vzťah sa dá potom oprieť aj pri praktickom fungovaní s človekom v rámci zariadenia. Samotná arteterapia nie je to iba o maľovaní obrázkov, ale aj - pokiaľ je to s tým dotyčným človekom možné - o spoločnom rozhodovaní sa, diskusii, o vymýšľaní tém, výbere farieb, výtvarných médií a podobne.
Dobrý a rozvíjajúci sa vzťah človeka s postihnutím a terapeuta považujem za kľúčový pri vytváraní možností posúvať ho vpred. Nie každý z nich má vzťah ku výtvarnému prejavu, ale každý je prístupný dobrému vzťahu, každý je otvorený tomu, že mu niekto venuje pozornosť a vníma ho. Preto sa snažím pri tvorbe a počas nej o nastavenie pohodovej atmosféry, v ktorej sa cítim dobre ja a tým pádom aj ten s ktorým tvorím. Hudba, prostredie, vôňa sú dôležitou súčasťou celého procesu. Aj tvorivý neporiadok môže prispieť ku tvorivému nabudeniu. Ak sa ten človek cíti súčasťou niečoho veľkého, alebo skrátka len súčasťou niečoho, je to pre neho zaujímavé je to prínosné.
Primárnu hodnotu nekladiem len na výslednú kresbu či maľbu, ale zameriavam sa najmä na proces tvorby, na vytvorenie bezpečného prostredia v ktorom je radosť tvoriť. Arteterapiu (liečbu výtvarným umením) vnímam najmä ako proces,  teda niečo čo prebieha, čo sa vyvíja a niekam sa posúva. Posúva sa človek s postihnutím a spolu s ním aj ja. Verím, že dopredu. Prostredníctvom výtvarných techník a individuálneho prístupu hľadám možnosti navodenia pozitívnej zmeny, prípadne spomalenie regresu na jeho psychickom stave.
S týmto zámerom spolu s kolegyňou vyrábame aj jeden samizdatový časopis. Jedná sa o insajderskú záležitosť, vydávanú malom náklade (30 - 50 kusov), ale teší nás to.
Časopis - samizdat s názvom Na kolene. vychádza v periodicite zhruba 4 krát do roka a zameriava výhradne na vlastnú tvorbu klientov Domova sociálnych služieb, v ktorom pracujem. Výtvarné schopnosti našich klientov sa tu spájajú s expresívnymi výrazmi a spontánnosťou, ktorú sa snažíme zachovať a do gramatickej, či štylistickej formy textu korekciami nejako zásadne nevstupovať. Snažíme sa zachytiť ich myšlienkové pochody, ich aktuálne emócie a celé to pretaviť do formy písaného textu. Vyslovené slová majú hodnotu, no napísané zaváži viac. Ale zase, neberieme to však až tak veľmi vážne. Časopis sa snaží o  sviežosť, insitnú hravosť, nezávislosť a nemala by v ňom fungovať auto-cenzúra. Za tých niekoľko čísel sa už stihli vyprofilovať niektorí plodnejší autori - pravidelní prispievatelia, ale do každého čísla sa pokúšame zapojiť viacerých klientov. V spolupráci s kolegyňami sa snažíme každé číslo ozvláštniť rozhovorom, anketami, výrokmi a komentármi diania z prostredia nášho Domova sociálnych služieb, ako aj mimo neho. Časopis sa dá svojím spôsobom považovať za produkt biblio-terapeutických stretnutí - teda v zmysle terapeutickej práce s literárnym textom - pretože jeho zámerom je písomné (neviem, či to nazvať "literárne") vyjadrenie sa k sebe, k svojmu bezprostrednému okoliu, pracovným a životným situáciám. Je to forma "uľavenia si" od záťažových situácií a "duševných poryvov". Tým, že sa z toho "vypíšeme", alebo o tom napíšeme. Každý z našich prispievateľov sa podieľa spôsobom ktorý mu je blízky a ktorým je schopný. Niekto píše na počítači, niekto kreslí, niekto skúša tvoriť v jednoduchom grafickom programe, niekto vymýšľa otázky, niekto komentuje. Výsledok poteší všetkých. Kedysi som takto sám a svojpomocne vydával ešte jeden podobný časopis ... tri bodky, ten vychádzal na rovnakom princípe.

Wrbo: Zažil si aj 90 roky v HC/punk scéne. Pozeráš sa na tú dobu s ružovými okuliarmi ako kopec iných nostalgikov? Je to teraz skutočne viac o muzike, ako o nejakom osobnom postoji, či politike? Alebo to máme my všetci pozdejšie narodení len zidealizované? Myslíš si, že nejaký punkový odkaz (a nech si pod tým predstavíš hocičo) je v tejto dobe ešte aktuálny, či žiadúci?

Ja som v scéne v 90-tych rokoch nebol príliš aktívny, viac-menej skôr pasívny pozorovateľ. Ale neskôr som zúročil niektoré skúsenosti z toho obdobia. Boli tam začiatky našich hudobných aktivít, začiatky fanzinov, ideály. Pre mňa boli zásadné najmä tie ideály - DIY, vegetariánstvo, sociálne cítenie a podobne a chcel som ich nejako pretransformovať do svojho života a proste zreálniť. Začiatkom nultých rokov som okrem hrania v kapelách som napr. asistoval aj v keramickej dielni jednej pani sochárky, ktorá sprístupnila svoj ateliér ľuďom s rôznymi postihnutiami, fyzickým či mentálnym a spoločne sme tvorili, vypomáhal som krátko aj v Food Not Bombs, alebo som navštevoval útulne pre ľudí bez domova a ponúkal pomocnú ruku.
Pozerám sa na to punkové obdobie pozitívne, to určite. Je to aj preto, že je to spomienkový optimizmus, ideálne to určite nebolo. A ani nie je. A ani nebude.
Punkový odkaz? Samozrejme, že je: "To čo robíš, to si."

Wrbo: Bratislavskú scénu som vnímal vždy trochu separovanú od zbytku Slovenska. Taký malý štát v štáte. Ešte začiatkom nultých rokov som sem tam cítil napätie medzi Blavákmi a zbytkom miest, niečo v štýle Brno vs. Praha. Vnímal si to? Ako by si charakterizoval scénu v BA? Minulú aj súčasnú. Na ktoré kapelky, či miesta rád spomínaš, poprípade boli pre teba zásadné?

Hm, tak toto som ja osobne až tak silno nevnímal. Počúval som vždy kapely zo všetkých kútov Slovenska a veľa z nich som mal rád bez ohľadu na to, odkiaľ boli. Nemám nijaký komplex z toho byť "Blavákom". Žijem v tomto meste takmer 40 rokov a mám toto mesto rád. Rovnako sa mi páči na mnohých iných miestach a mestách. Rovnako dobre vychádzam s ľudmi z iných regiónov. Regionálna nevraživosť je pre sedlákov.
Spomeniem niekoľko zásadných kapiel pre mňa: DAVOVÁ PSYCHÓZA, NAIVEFIGHTERS (hudobne a aj v súvislosti s prienikom ich ostatných aktivít - výstavy Voľného združenia, knižnica Aspektu, kde brigádovala Martina ... a pod.), HELL ON EARTH, či AVGRUND. Posledne menovaní najmä kvôli zvuku, atmosfére ... fantastická kapela. Keby boli zo Švédska, tak sú legenda. Sledujem súčasné aj minulé kapely, aj z Bratislavy, aj z iných miest. Dobré info o kapelách je napr. na Punkgene, alebo mi občas niekto pošle info do mailu a upozorní ma na novú/zaujímavú kapelu.
Zásadné miesta v Bratislave:
Garáže pod Prístavným mostom, obsiahle info tu:
http://muzika-komunika.blogspot.com/2013/03/garaze-pod-pristavnym-mostom-pribeh.html
a klub Obluda. Obludu (R.I.P.) považujem za pravdepodobne (teda s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou) najlepší punkový klub v Bratislave, aký tu kedy bol. Veľa akcií, živá scéna. Fajn miesto, kúsok od centra pod Kramármi. Nebolo to ďaleko ani z Funusu ... a keď bolo večer veľmi dobre, tak som mohol isť domov aj pešo.

Wrbo: Považuješ sa za zberateľa vecí, ktoré sa točia okolo muziky? Keby si mal vypísať nejaký top 10, čo by tam nesmelo chýbať? Na ktoré tituly zo svojej zbierky nedáš dopustiť a naopak, čo márne hľadáš a nenachádzaš?

Nie som zberateľ v zmysle zhromažďovania a kompletizovania nosičov. Čo ma zaujme, to si nahrám, vypočujem, kúpim. Rád o muzike aj čítam, v knihách zinoch, alebo časopisoch. A rád počúvam tých, ktorí vedia viac než ja. A tých je dosť. Nezbieram nahrávky podľa rokov, či podľa žánru, ani podľa katalógového čísla, či podľa niečoho takého. Hudba pre mňa musí mať isté fluidum, čo ti ja neviem presne popísať, ale proste cítim, že ma to niečím oslovuje. A nielen hudba, ale aj vizuál ... No, možno že výnimka je francúzsky label Tian An Men rec. 89, od nich som si viac krát kúpil veci len preto, že tam vyšli, ani nemuseli byť nejako kvalitné.
Ale hlavne kupujem lacno. Naučili ma to antikvariáty, do ktorých chodím cez 30 rokov. A keď to je drahé, nevadí, nemusím to mať.
Veci v zbierke, čo mám rád, sú napríklad, hm čo ja viem ... LP-čky od Zoon rec. - ALI IBN RACHID, LUES DE FUNES, alebo potom punkové veci DAVOVÁ PSYCHÓZA - "Antropofóbia" LP, VISACÍ ZÁMEK (VZ) - "Hymna šibneničních bratří / Podvedení kameloti" SP, alebo MANŽELÉ - "Jižák / Je to vono" 7", KLADNO - "Holoblb / Táhněte" 7", VENTIL RG LP, či MÜLLER - "Baal LP ... všetky buď za pár korún, alebo zdarma.
V top 10 by nemali chýbať napr.: DISORDER, NEW MODEL ARMY, GRAZHDANSKAYA OBORONA či KAREL KRYL ...

Wrbo: Vyššie si načrtol, že si rodič. Ešte pred dvoma rokmi som si sám nevedel predstaviť, ako bude vyzerať môj doterajší, povedzme pankový život, či fungovanie v scéne s malým človiečikom, keď sa stáva čoraz častejšie, že človek jednoducho s pribúdajúcimi povinnosťami jaksi prirodzene vypadne z idúceho vlaku. Ako zmenilo rodičovstvo teba? Je to o tom povestnom utriedení si životných priorít, či len dobrá výhovorka vyhorených duší, ktoré z toho všetkého "vyrástli"?

Nikto nemusí z ničoho vyrásť. Môžeš to všetko robiť aj naďalej, pretransformovať to. Je veľa ciest a spôsobov. Akurát to neni už len o tebe, ale zahrnieš do toho aj svojich blízkych. Iste, je to menej pohodlné a je to aj viac o kompromisoch, ale dá sa to. Otázka je, či ti to bude ešte dávať to, čo predtým. Ono to je tak, že človek má v sebe určité existenciálne prázdno a to keď sa zaplní, je zväčša spokojnejší. A veci, ktoré sa zdali dôležité predtým, sa už nemusia zdať až tak dôležité potom. Nebudeš predsa neuroticky lipnúť na tom, že treba ísť napríklad na koncert, alebo kam a furt sa utvrdzovať že: "Šak stále som punk, tak musím ísť ..." ... a tak podobne. Ak to tak cítiš - tak ideš a keď nie, tak nie.
Tzv. "povestné utriedenie priorít" nemusí byť automaticky vnímané v negatívnej konotácii. Postaviť dom, zasadiť strom a mať dieťa - nie nutne v tomto poradí - neni, myslím si, žiadna zrada na živote. Práve naopak. Nepodceňujem iné typy zmýšľania, ale ako sa píše: "Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som dospel, zanechal som detské spôsoby."
Rodičovstvo ma príliš nezmenilo, si myslím. A všetkým, čím som bol, bol som rád :)

Záverom ešte playist pri písaní odpovedí:

CAMELEON - "Rotocrusher" (2020)
CHARMSOVE DETI - "Jam passion"
GOD IS MY CO-PILOT - "Peel Session 1995"
RAMONES - s/t (1976)
GRAVELESS demo 1998
TEPLAYA TERRASA - "Tsaritsa nebesnaya" (1993)
BEZ NÁZVU (demo 199x)
BARIS MANCO - "Rarities 1966-1981"
Irena a Vojtech Havlovi - "Háta H." LP (1992)
LES REINES PROCHAIES - "Blut" (2013)
CRASHDOG - "Mud angels" (1994)

miso.komunikacia@gmail.com
muzika-komunika.blogspot.sk