PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
Po 8.7.2019
SUPPRESSION (USA), PRÜGELKNABE (CZ), -273.15 (SK), 7MS (SK)

Lovčica - Trubín, Iba pohoda pub

plagát
.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

VAP / THALIDOMIDE (EMERGENCY RECORDS)
14.00 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
Forever Megashit XIII. (14 - 15.6.2019, Bardejov)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
JOHNY FOXTER

NAJNOVŠÍ REPORT:
INCRIMINATE, LOWEST CREATURE, LEEWAY (28.5.2019, Košice, Collosseum)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
KAZOSTROJ - Promo 2019 7"

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
Pozvánka na Forever Megashit XIII.

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Info zine #1 / 1997

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Čili z TV Paprika











Rozhovor PETER BALÁZS (P.I.N.A.)
Adrik: Ahoj Peter! Predstav nám svoju osobu, život, aktivity a všetko ostatné, čo je pre teba dôležité.

Peter: Všetci členovia mojej kapely sa narodili v polovici 70-tych a k punkovej hudbe sa dostali koncom 80-tych rokov. V tej dobe v maďarských hudobných obchodoch neboli žiadne punkové nahrávky, ľudia ich museli prepašovať z Anglicka, Nemecka alebo Juhoslávie. Pamätám sa, že v Záhrebe bola spoločnosť s názvom Jugoton, ktorá prevydala SEX PISTOLS, BUZZCOCKS a mnoho ďalších britských punkových kapiel a ľudia z Maďarska si ich tam chodili kupovať, skrývali ich pred colníkmi, a tak ich prenášali cez hranice. Tiež mali Napoleon koňak a cigarety Marlboro. Do Chorvátska sme pašovali stovky, alebo aj tisíce igelitiek a menili sme ich za koňak, cigarety a nahrávky. Ak si niekto kúpil nový album, stočili sme ho na kazetu, a tak sa v Maďarsku šíril punk rock v 80-tych a ranných 90-tych rokov, kedy sme už mohli dovážať nahrávky.
Keď sme začali s hraním v prvých kapelách okolo roku 91 alebo 92, v Maďarsku sa nevyrábali žiadne gitary alebo zosilňovače, šli sme na Slovensko kúpiť gitary Jolana a východo-nemecké zosilňovače Vermona. Samozrejme, že sme nemali peniaze na nové, kúpili sme tie najrozbitejšie a najlacnejšie, také, ktoré by ostatní ľudia už vyhodili. Moja prvá gitara bola Jolana Galaxis, kópia Stratocaster. Bola taká roztrepaná, že teraz už ani neviem, ako som na nej mohol hrať. Potom som dostal Jolanu Disco. Bola to kópia Gibson SG, to bola lepšia gitara. Mali sme gitaru a mikrofón na spev zapojený do rovnakého zosilňovača Vermona. Nikto nemohol nie že rozumieť textom, ale ich ani počuť. Bicie boli také hlasné, že ani z gitár toho veľa počuť nebolo. Boli to Amati vyrobené v Českej republike. Boli to zábavné časy.
Teraz pracujem v Budapešti a cez víkendy sa vraciam do Tiszaújvárosu, aby som mohol skúšať s kapelou alebo videl svojich rodičov. Ostatní z kapely tu stále žijú, ale strávili niekoľko rokov v Nemecku alebo po celom svete. Ja som bol v Kanade takmer 12 rokov a vrátil som sa v roku 2012. V roku 2017 sme sa rozhodli opäť začať hrať punk.

Adrik: Vidíš nejaké rozdiely ako funguje punková scéna v Maďarsku predtým a dnes? Maďarsko je obrovská krajina, ale je tam len niekoľko kapiel. Prečo? Spomeň nedocenené alebo úplne zabudnuté kapely z minulosti ...

Peter: Je tu obrovský rozdiel medzi 80-tymi rokmi a súčasnou scénou v Maďarsku. Predtým sme nemali dobré nástroje, samy sme si vyrábali vlastné gitary a bubny a až keď sme sa dostali k nejakým peniazom, kúpili sme si najlacnejšie použité Amati a Jolany.
Ďalšou vecou je, že veľmi málo ľudí bolo muzikantsky zručných. Nikto nevedel a ani nemohol naozaj hrať. Komunisti si mysleli, že rocková hudba je ópiom západu. Neboli tu žiadni učitelia, ktorí by ťa naučili hrať rock na gitare alebo bicích. A nahrať čokoľvek bolo nemožné. Mali sme malé kazetové prehrávače, ktoré sme umiestnili do stredu skúšobne a pokúšali sa na ne nahrávať pesničky. Zneli sračkovo. Z toho dôvodu sme nemali mnoho dobrých kapiel, a preto z tých časov nie je ani veľa nahrávok. Ale myslím si, že niekedy to bolo aj dobré, že ľudia nevedeli hrať, pretože takto prišli nové a originálne nápady, ľudia si nemysleli: "Och, čo mám robiť, neviem chytiť tento akord po tomto" a podobné veci. Tak sa občas zrodila nová a originálna hudba. Existuje niekoľko starých kapiel zo začiatku 80-tych rokov, boli dobré a podarilo sa im nejako nahrať demonahrávku. Mojimi favoritmi sú QSS a CPG.
CPG vznikli v 1979 a zanikli v 1983 a strávili rok a pol až dva roky vo väzení kvôli ich protikomunistickým textom: youtube.com/watch?v=KpLY-FJ18kQ
Znovu sa dali dokopy na niekoľko rokov a nahrali CD: youtube.com/watch?v=4nzXUYzsUR8
QSS vznikli v 1981 a po výmene speváka nahrali tajne cez noc do siedmej rána v štúdiu maďarského rádia v roku 1985 demo, pričom za to zaplatili jednému zvukovému inžinierovi: youtube.com/watch?v=aFU7H9gRwzE
Mojou prvou kapelou v roku 1992 boli INTIM BETÉT (Intímny vklad). Štyri skladby sme nahrali na kazeťák v mojej izbe. Neskôr sme sa kapelu premenovali na SHIT THING. A znovu sme tieto skladby nahrali v roku 2013: youtube.com/watch?v=7aq0pfLYEts
V súčasnosti si môžete kúpiť dobré vybavenie za rozumnú cenu a vaša kapela môže nahrať skladby použitím zvukovej karty a nahrávacieho softvéru. Tiež ich viete zmixovať a zmastrovať, zdieľať ich na internete a osloviť nimi veľa ľudí po celom svete. Dnes sa deti môžu učiť hrať na školách a kým sa z nich stanú tínedžeri, vedia hrať celkom dobre. Keď ich sledujem na koncertoch, tak si niekedy pomyslím: "Sakra, keby sme my boli takí v 80-tych rokoch ..." Hrajú naozaj skvele. Je dobré, že vedia ľahšie zohnať nástroje, môžu prísť k učiteľom a učiť sa hrať na gitare alebo bicích, to je fantastické. Mladým stále hovorím, vezmite do rúk gitaru, napíšte text a nestarajte sa, čo kto o tom hovorí, stačí napísať svoje vlastné piesne a hrať vlastnú hudbu. Mne to veľmi pomohlo a dúfam, že to pomôže aj im. Myslím si, že mi punk zachránil život.
Existuje film o maďarskej hard core punkovej scéne v Budapešti, od začiatku po prvé roky 21. storočia. Volá sa Budapest Underground - Hardcore/Punk: vimeo.com/231066281

Adrik: Nielen na Slovensku je viacero "starých rockerov", ktorí predtým boli proti komunizmu a teraz majú blízko ku konzervatívnym alebo až rasistickým názorom a politickým stranám. Máte nejaký podobný úkaz aj u vás v Maďarsku?

Peter: To je veľmi dobrá otázka. Treba hovoriť o troch veciach. Po prvé, ako si povedal, starí rockeri sa zmenili na prísnych konzervatívcov, nacionalistov alebo dokonca na rasistov. Potom vznikla nová generácia, tvoriaca tieto "národne rockové" kapely a neonacistické hnutie. Za tretie je tu zvláštna situácia, kedy sa zo starých punkerov stali nacisti.
Je tu stále veľa starých rockerov, ktorí začínali v hardrockových alebo heavy metalových kapelách v 80-tych rokoch. Vtedy nerozumeli o čom bol rock alebo metal, nehovoriac o ich posolstve alebo filozofii, iba z TV skopírovali hudbu a výzor. Bolo smiešne vidieť macho rockerov oblečených do kožených nohavíc, bondage tričiek, kožených klobúkov a čapíc. Nemali ani predstavu o tom, že to pochádzalo z gay klubov a gay módy. Komunistickej nahrávacej spoločnosti, ktorú sme tu mali, sa to nepáčilo a len s veľmi málo kapelami sa dohodli. Pochopiteľne ani oni nemali radi komunistov, rebelovali proti "ľavici". Po 1990, kedy Rusi odišli z krajiny, niektorí z nich vstúpili do nových konzervatívnych alebo dokonca nacionalistických strán. Nenávideli ľavičiarov a mysleli si, že pravica bude lepšia a prinesie zmenu. Tieto konzervatívne strany ich začali podporovať peniazmi, nahrávaním a nahrávkami, veľkými festivalmi a šnúrami. Teraz hrajú na vládnych zhromaždeniach, oslavách politických strán a národných dňoch. Stále nechápu o čom bol rock a heavy metal. Vyzerajú ako unavení, trpkí hudobníci, ktorí nemajú čo povedať, chcú len prežiť a zarobiť peniaze - pretože to je jediná profesia, ktorú vedia robiť, nebudú chodiť od deviarej do piatej do práce. Dokonca chodia aj do televíznych reality šou a robia zo seba bláznov. Robia svoju hudbu pre peniaze bez toho, aby mali čo dočinenia s reálnym rockom alebo heavy metalom.
Za posledných 15 rokov som zaznamenal mladšiu generáciu tvoriacu tieto "národno rockové" kapely, v ktorej miešajú rockovú hudbu s národnou ľudovou hudbou. Pokúšajú sa odlíšiť od nacistov, ale v skutočnosti väčšinu času hrajú na rovnakých akciách s nacistickými kapelami. Nikdy som nemal šancu hovoriť so žiadnym z týchto chlapcov, takže si nie som istý, ako to myslia. Mám pochopenie pre dodržiavanie našich zvykov, to, čo robili naši rodičia a starí rodičia, ale keď sa to prekrúti na "sme lepší ako ostatné krajiny", začína problém a ja s tým nesúhlasím. Keď som žil v Kanade, mali sme tu raz za rok dvojtýždenný festival nazvaný Folklorama. Každý národ si prenajal sálu alebo čokoľvek s javiskom a všetci pripravovali svoje národné jedlá, robili výstavy obrazov zo svojej krajiny a robili šou na pódiu. Kórejčania robili prehliadky Tea Kwon Do, Číňania dračie tance, Afričania hrali svoju kmeňovú muziku a väčšina Európanov sa venovala ľudovým tancom. Ľudia chodili po týchto pavilónoch a sledovali kultúru, tance a skúšali jedlá. Bola to obrovská svetová dvojtýždňová oslava. Všetci boli hrdí na svoju krajinu, svoje zvyky, jedlo, oblečenie a nikto sa nepokúšal o "we are better" nonsens, pretože by vyzerali ako idioti. Všetci rešpektovali a akceptovali druhé kultúry a boli na ne zvedaví. Ak si odmyslite politiku a politikov, ktorí sa nepokúšajú získať moc, ľudia sú priateľskí a môžu žiť spolu. Keď do toho zamiešate politku, začína boj. Kedykoľvek prídem do nejakej krajiny, ľudia sú vždy dobrí. Existujú fantastickí ľudia na Slovensku, Ukrajine, Srbsku, Rakúsku, alebo kamkoľvek idem, majú radi aj mňa.
Za tretie starí pankáči, ktorí sa stali nacistami. Je to tá istá situácia ako v prípade starých rockerov, v 80-tych rokoch väčšina maďarských punks nevedela po anglicky, nerozumeli textom, posolstvu a aby sa znepáčili komunistom, ktorí boli pri moci, čoraz viac sa prikláňali k nacionálnej alebo pravicovej politike. Boli to deti a chceli iba rebelovať proti existujúcej vláde. Niektorí punks si dokonca mysleli, že DEAD KENNEDYS boli nazi kapela. Ak chcete pochopiť tieto podivné a chaotické názory, existujú dva filmy od Francúzky Lucile Chaufour - Sikoly a Múltból z 1983 a East Punk Memories z 2012.
East Punk Memories (English subtitles): youtube.com/watch?v=NPdyMH3nYAs

Adrik: Dostali sme sa v našom rozhovore k súčasnej politickej situácii v Európe, ktorá je veľmi podobná tej medzi svetovými vojnami. Populizmus, tolerované rasistické, homofóbne a protiutečenecké názory. Ale prečo? Nežijeme v agrárnej spoločnosti, kde nevieš, čo sa stalo v susednej dedine. Hneď si vieš nájsť akékoľvek informácie z druhej strany planéty, ale ľudia sú rok od roku hlúpejšími.

Peter: To je dôvod, prečo som opäť na pódiu s punkovou kapelou. Pretože si myslím, že od nás si odnesú tú najdôležitejšiu vec: vzdelanie. Školský systém je veľmi zlý, históriu učia hrozne, deti nechápu čo a prečo sa to stalo. Neučia dôležité veci z nedávnej minulosti, len chcú, aby si deti pamätali staré dátumy, čísla z histórie, veci spred stovkami a tisíckami rokov. Neučia deti, ako nás mocní ľudia klamú a ako nerobiť rovnaké chyby. Preto sa dejiny môžu opakovať a práve preto sme v rovnakých sračkách v akých sme boli v 1918. Pravdepodobne je Maďarsko najhoršou krajinou v Európskej únii, čo sa týka cudzích jazykov. Väčšina Maďarov nehovorí po nemecky alebo anglicky alebo iným jazykom. Takže nevieme nič, čo sa deje okolo nás. Správy sú filtrované. Nehovoria nám, že na Slovensku máte rovnaké problémy alebo že Poľsko robí rovnakú populistickú propagandu. Nemám TV ani káblovku.
Poznám niekoľko mladých ľudí okolo dvadsiatky, ktorí majú dobré vzdelanie a hovoria po anglicky, sú šikovní, vidia a chápu, čo sa deje, problémom je, že ich nie je väčšina, sú z veľkého mesta a nie sú to priemerní občania. Za 10 - 20 rokov, keď budú vo vláde, veci budú lepšie. Sme 30 rokov za Západom.
Keď som sa vrátil späť z Kanady, prvá otázka, ktorú mi ľudia položili bola, prečo som sa vrátil. Tak som napísal knihu s názvom Why did you come back? (bookline.hu), v ktorej rozprávam svoj príbeh, prečo som odišiel, všetky zaujímavé veci, ktoré sa mi stali a prečo som si myslel, že by som sa mal vrátiť, keď život tam bol skvelý. Za každým, keď prednášam na školách alebo rozprávam v rádiu alebo píšem do novín, vravím, že každý by sa mal po škole na pár rokov presťahovať do zahraničia. Zvyčajne hovorím na tri roky. To je dosť času, aby ste sa naučili jazyk, stali sa dobrými vo vašej profesii, stretli množstvo ľudí, nadviazali kontakty a svet sa vám otvorí, uvidíte, že všetci ľudia sú rovnakí a všetci chceme to isté - pokoj, rodinu, priateľov a prácu.

Adrik: To je ďalšia vec, ktorú majú naše krajiny spoločnú. Masová migrácia za prácou. Napríklad maďarskí rodičia pracujúci v Rakúsku dostávajú najväčšiu čiastku prídavkov na deti zo všetkých ostatných krajín (Slovensko je na druhom mieste). Je Maďarsko veľmi zlým miestom pre život / štúdium / prácu alebo je to všetko spôsobené zlými politickými rozhodnutiami?
Myslím si, že sa k tomuto rozhovoru nedostane veľa ľudí, ktorí čítali tvoju knihu, takže prečo si odišiel, čo si robil celý ten čas a prečo si sa vrátil späť? :)


Peter: Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Srbsko - máme rovnaké problémy. Neposúvame sa dopredu, politici kradnú. Nestíhame platiť účty, väčšina mojich priateľov odišla za prácou do Nemecka, Anglicka, niektorí do USA. V minulom roku bola priemerná čistá mesačná mzda v Maďarsku 635 €, v Nemecku 2270 €. To je tri a pol krát viac. Z 28 krajín EÚ je Maďarsko na 26. mieste. Staviame obrovské výrobné haly pre výrobu automobilov a elektronických súčiastok, ktoré potom vyvážame späť do Nemecka, makáme 12 hodinové šichty, ako roboti, ale cena, ktorú zaplatíme za potraviny a všetko ostatné, je rovnaká ako v ostatných krajinách EÚ.
Vláda nám vzala všetky sociálne dávky - sociálne dávky sa vyplácajú iba tri mesiace, peniaze pre ľudí so zdravotným postihnutím nevystačia ani na zaplatenie základných vecí ako je voda, elektrina a jedlo. Snažia sa zvýšiť dávky na deti, lebo si uvedomili, že za pár rokov tu nebude dostatok platcov daní, pretože nikto nemá deti. Nie som si istý, či vôbec niekedy pôjdem do dôchodku. Chcú zatvoriť Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti, pretože sa boja ľudí, ktorí učia pravdu a vidia ich lži.
Takže prečo som sa vrátil z Kanady po jedenástich rokoch? Prvých päť rokov som neuvažoval o návrate alebo návšteve. Na týždeň som sa vrátil po šiestich rokoch. Urobil som chybu, pretože som robil to, čo robili všetci ostatní - venovať sa kariére a zarábať viac a viac peňazí. Myslel som si, že je to dôležitá vec v živote. Zabudol som na svojich priateľov a rodinu. Nebol som tu pre nich. Videl som starých prisťahovalcov, ktorí plakali a hovorili, že chcú ísť domov a zomrieť tam. Nechcel som byť taký. Po jedenástich rokoch - veľa vecí sa pridalo až potom - som sa rozhodol vrátiť. Nie je to niečo, čo viem vysvetliť na jednej stránke - preto som napísal knihu, pretože to trvalo roky a stalo sa veľa vecí, ktoré zmenili moje rozhodnutie. Myslím, že tu musím byť teraz, mať kapelu a kričať a robiť s ňou zmeny tu.

Adrik: Myslím, že tým môžeme skončiť, pokiaľ súhlasíš, ale náš rozhovor neukončíme žiadnymi smutnými alebo hlúpimi témami. Takže prosím, odporúč svoje obľúbené maďarské kapely (samozrejme nemusia byť čisto iba punkové), filmy, autorov, knihy a ďalšie nevšedné vecičky.
Ja ti ďakujem za tvoj čas a prajem ti veľa zdravia.


Peter: Sú to smutné témy, ale musíme o nich hovoriť, takto môžeme urobiť svet lepším miestom. Som veľmi šťastný, že sme urobili tento rozhovor, pretože obsahoval veľmi dobré otázky, nie obvyklé "Kedy ste ako kapela začali?" alebo "Kedy výjde váš album?" a podobné zbytočné veci. Tvoja posledná otázka ma naozaj prinútila popremýšľať o tom, čo sa s nami deje a čo robíme zle. Žijeme pri sebe celkom blízko, Košice sú od nás 80 kilometrov, ale sotva vieme o sebe. Vymenoval som moje obľúbené filmy a knihy a začal som pátrať, či sú dostupné v slovenskom jazyku. Našiel som iba jeden film, zvyšok nie je preložený do slovenčiny. Dosť ma to naštvalo, nemôžem tomu uveriť, sme susedmi a nemôžem odporučiť nič maďarské, pretože neexistuje preklad. Prečo je to tak? Žijeme hneď vedľa seba, mali by sme vedieť o sebe skoro všetko navzájom, všetky filmy, knihy, kapely. Sľubujem, že moja ďalšia kniha bude preložená do slovenčiny.
Jediný film, ktorý som našiel, je Megáll az Idő (Čas sa zastaví). Je to príbeh o deťoch zo strednej školy v 60-tych rokoch, ktoré chcú hrať rock´n´rollovú hudbu a emigrovať do Ameriky. Naozaj to ukazuje pocity, ktoré som mal ako chlapec v 80-tych rokoch.
Je tu veľa metalovo znejúcich new school hardcore kapiel, nejaké dbeaty, punkové kapely a samozrejme mnoho pop punkových kapiel. Tu je niekoľko z nich, ktoré by som mohol odporúčať, sú naozaj dobré, alebo vlastne by som mal povedať, že boli dobré, pretože GAZPROM už nehrajú, ale DISKOBRA a RÁKOSI áno a samozrejme moja old school punková kapela PINA tiež stále hrá.
GAZPROM: gazprom.bandcamp.com
DISKOBRA: diskobra.bandcamp.com
RÁKOSI: rakosivipera.bandcamp.com
PINA pinaband.bandcamp.com
Ďakujem za rozhovor a chcem dať vedieť všetkým slovenským pankáčom, že ich milujem a môj odkaz pre mladých slovenských punks je: vezmite gitaru, píšte pesničky, kričte a majte kapelu, chcem o vás počuť! Punk is not dead, we keep it alive!

suranyipbalazs@gmail.com


 
Pýtal sa: Adrik

Tento rozhovor už bol zobrazený 340 krát!
Späť na rozhovory
Oznámkuj tento rozhovor ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie rozhovoru: 1.38

Pridaj komentár k rozhovoru:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
U+T+H
TEXT:


 #7542 Mišo Štich   napísal/a 03.02.2019 19:22:55
Vďaka za zaujímavé rozhovory. Ako za ten s Ctibom, tak aj za tento. Teším sa na ďalšie. Mišo
POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
07.06. 14:19
axc: https://www.yout >> (guestbook)
27.05. 19:09
nakra: "hnilá infraštru .. >> 27.9.2018 ROZPOR (Izrael) (cestopis)
18.05. 17:21
Mišo Štich: Vďaakaa. Tento z .. >> Smrt #1 / 2006 (archív zinov)
14.05. 17:27
deegee: bolelo >> 30.6.2018 UAFA cup Trenčín (report)
09.05. 10:39
waagbistritz69: ...a teraz sú ti .. >> 30.6.2018 UAFA cup Trenčín (report)

ANKETA:
Skúšaš aj recepty zverejnené na tejto stránke?

[80/27.4%]
Jasné, väčšina bola fantastická

[71/24.32%]
Niečo som už vyskúšal a boli fajn

[11/3.77%]
Vyskúšal som, ale nič moc

[74/25.34%]
Mne varí mama

[56/19.18%]
Niečo s mäsom by nebolo?


Počet hlasov: 292

Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2018 ...