Pozývame:


St 20.3.2024
Žilina @ Hájovňa

NONCONFORMIST (SK), PRACH (SK)
výstava Peter Pyppo Dlhopolček
... ostatné koncerty

Vyhľadávanie:


Najnovšie fotky:

ANCHORLESS BODIES, ARI & INDI, INTERPUNKCE, MARNE, YPERITIFF (16.3.2024, Orlová @ Futra)

Najnovší rozhovor:

ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!"

Najnovší report:

NICOTA, SNACKTHIEF, OJNE (28.2.2024, Brno @ Sibiř)

Najnovšia recenzia:

OFFSIDE REIDARS - This is now 7"

Najnovší cestopis:

UCHAFU, FUKOTY, NERVA, TVOI POSTOI (Slovensko)

Najnovší článok:

Pozvánka na Riot over river 8

Naposledy naskenovaný zin:

Srbská vzbura #3.14 / 2011

Naposledy preložený text:

ARTURO - Walzer

Najnovší recept:

Goody foody na cibuľke a hríboch


Rozhovor: TENDENCIE: "VŽDY SA NÁM LEPŠIE HRÁ V PRIESTORE, KTORÝ JE NÁM HODNOTOVO NAKLONENÝ, AKO V KADEJAKÝCH "ROCKOVÝCH" KLUBOCH."

Autor: Wrbo | Pridané: 5.11.2017 | Počet videní: 1301


Myslím si, že ani túto bandu netreba zvlášť predstavovať. Na konte majú 2 vinylové záseky a tretia nahrávka bude tiež čo nevidieť von. Chalani z Nového Mesta nad Váhom (a okolia) hrajú svojskú odnož hardcore punku a som úprimne rád, že si na odpovede našli čas všetci členovia kapely.
Wrbo

Wrbo: Úvodom by bolo asi najlepšie predstaviť ľudí, ktorí sa schovávajú pod názvom TENDENCIE. Bol plán hrať priamočiary hardcore punk jasnou voľbou už od začiatku?

Martin: TENDENCIE sú Majto (spev), Andy (bicie), Lubo (gitara) a Martin (basa). Vekový priemer sa pomaly blíži k 40-tke, ale o to viac sa snažíme byť k životu pozitívnejší. Plánom bolo rozvinúť sa z čisto punkovej kapely, ktorá nás už nebavila, na niečo hardcorovejšie, čo by nám dávalo zmysel, nielen ako voľno časová aktivita. Nebol to okamžitý prerod, ale postupne sa vyvíjal s narastajúcimi hráčskymi schopnosťami, rastúcim počtom členov z 2 na 5 k aktuálnym 4 a v neposlednom rade aj vývojom zvukovej podoby kapely.

Majto: Ten prerod bol veru dlhodobejšou záležitosťou, ale postupne sme sa spolu vyvinuli do dnešnej hudobnej a zvukovej podoby k spokojnosti nás všetkých.

Andy: Po rozpade SPÄTNEJ VÄZBY, sme Martin a ja pokračovali v skúšobni s  hraním. Hrali sme pre seba nejaké improvizácie a postupne vznikali pesničky. Prišiel Majto a Ľubo, neskôr ďalší gitarista Jojkoš a po jeho odchode z  kapely, sme sa ustálili na čísle 4. Keďže máme iné vnímanie a vkus, nechal sa vývinu voľný priebeh a postupne sme sa hudobne dostali až do dnešného stavu.


Wrbo: Čo pre Vás tento hudobný smer znamená? Aplikujete jeho princípy aj v bežnom živote? Ak áno, ako?

Martin: Punk tvorí súčasť môjho života už 18 rokov, väčšiu polovicu môjho života. Ťažko by som to vedel oddeliť od svojej osobnosti. Aj vďaka kapelám, ľudom a aktivitám spojeným s hardcore punkom nejem mäso, nechlastám, snažím sa žiť ekologicky, chrániť prírodu, snažiť sa nepodliehať rôznym spoločenským tlakom.

Majto: Ja som sa síce k punku dostal cez kamoša na konci základky (leto 1988), no vtedy ma, ako čerstvého thrashmetalistu, ešte až tak neoslovoval. To prišlo až tak začiatkom ďalšieho roku, keď som od neho dostal nahrávky DEAD KENNEDYS a CONFLICT aj s prekladmi textov. K tomu demáče TELEX, RADEGAST, HNF, DAVOVÁ PSYCHÓZA, ale najmä KRITICKÁ SITUACE, no stále som mal nevyjasnený postoj k punku. Všetko prišlo časom a nejak nerátam odkedy ma to pohltilo naplno, no istotne pomohli aj koncerty v Trenčíne v polovici 90s, kde ma fascinovali najmä TESTIMONY a JUNK, ktorých som vtedy zažil viackrát, ale aj blaváci SPRÁVNY SMER. Z nahrávok ma doslova prefackal "Svet žaluje" a hoci stále plním sluch aj inými žánrami, hardcore-punk je väčšinový. Je jasné, že ma táto kedysi záľuba postihla aj v živote. Vyhýbam sa konzumu a krom nákupu nosičov sa snažím nekupovať nepotrebné veci, recyklujem, čo sa dá, separujem odpad, rebelujem v zamestnaní, ak cítim nejakú neprávosť voči robotníkom (čiže aj mne) atď....

Andy: Názorová sloboda a tolerancia k iným ľuďom. Sebarealizácia a tvorivosť. Každý človek by mal rešpektovať toho druhého, nesúdiť a radšej niečo vytvoriť pre ďalšiu generáciu.

Ľubo: Som sčasti aj vďaka punku človek, ktorý sa snaží žiť ľudsky, myslím tým zodpovedne voči ľuďom, prírode, zvieratám. Nemyslím si, že bez punku by som bol horší, alebo apatickejší, alebo ako to nazvať. Stále by som to bol ja, ale asi by som nespoznal toľko spriaznených ľudí a to by bola veľká škoda :)


Wrbo: Nedávno ste zavesili na bandzone novú nahrávku. Nahrávali ste na rovnakom mieste ako naposledy? Povedzte nám k nej niečo bližšie. Dočká sa aj nejakej fyzickej podoby?

Majto: Aj táto nahrávka vznikla v rovnakom štúdiu ako predošlé dve. Je to malé profi-štúdio v dedinke kúsok od Nového Mesta nad Váhom. Boli sme tu spokojní aj s prístupom majiteľa aj s výsledkom, tak sme nemali dôvod meniť. Nová nahrávka pozostáva zo zmesky 14 songov, z čoho je jedna cover verzia, v trvaní niečo cez 25 minút. Fyzickej podoby sa snáď dočká začiatkom budúceho roka. O všetkom budeme včas informovať.

Wrbo: Ste celkom aktívnou kapelou, čo sa týka komponovania. Čo pre Vás znamená celý ten tvorivý proces? Skladajú a dotvárajú sa piesne priamo na skúšobni alebo s nimi niekto príde, ako s hotovou vecou?

Martin: Napriek tomu, že ročne veľa koncertov neodohráme, v skúšobni sa stretávame pravidelne skoro každý týždeň po celý rok. Niektoré skladby nás časom omrzia a preto zložíme nové. Skladby na poslednej nahrávke boli aj z núdze cnosť. Pred tým sme dva roky robili skladby na dve gitary. Po odchode jedného gitaristu sa nám ich nechcelo upravovať na jednu gitaru, ani by už nevyzneli, tak ako boli zložené. Namiesto toho sme vytvorili nové skladby. Ich základy nosíme ja, Majto aj Lubo. Texty nosí väčšinou Majto, ale pár je aj mojich. Proces tvorby je rôzny. Niekedy sa donesie do skúšobne iba rif alebo iba text, niekedy celá kostra songu aj s textom, niektoré skladby vznikli priamo na skúške. Každá skladba je ale vo finálnej verzii výsledkom práce celej kapely. Niekedy sa zo začiatku vytrápime, ale o to lepší je potom pocit, keď všetko do seba zapadne. Stále nás ten tvorivý proces baví a je určite veľmi dôležitou súčasťou našej kapely.

Majto: Tvorba nových songov je dôležitá. Teda pre mňa určite. Každý song má svoju životnosť a nedokázal by som hrať niekoľko rokov dokola stále tie isté veci. Čo sa mojich postupov týka, nosím v hlave nápady niekoľko týždňov, ak sa v nej udržia, skúsim si na base zahrať jednotlivé pasáže a dotvorím aranže. Potom zahrám pasáže chlapcom a ďalej to už má rôzny priebeh. Niekedy prekopeme komplet celý song, niekedy na mieste dotvoríme celé pasáže, každý príde so svojím postrehom, niečo pridáme, niečo uberieme, no len zriedka sa stalo, že skladba zostala tak ako som ju predviedol. Ako spomenul Maťo, skladba je hotová až keď sme s ňou všetci spokojní.

Andy: Čo dodať, Martin s Majtom to vyjadrili presne.

Wrbo: Ak sa obhliadnete späť do čias puberty alebo kľudne len aj o pár rokov späť. Badáte rozdiel vo Vašom vnímaní okolia, spoločnosti, či samého seba vtedy a teraz? Čo sa zmenilo? Existuje ešte niečo, čo by ste zmeniť chceli, ale zatiaľ ste na to nenabrali dosť síl?

Martin: Puberta je v dávnom alkoholovom opare. Nedávne roky som si odkrútil v Bratislave a teraz už dva roky žijem v Piešťanoch. Každá moja životná fáza je spojená s rôznym miestom, aj s rôznym vnímaním okolia aj samého seba. Ten vývoj beriem, ale ako prirodzený. Predtým to bolo hlavne o návšteve koncertov a muzike. Teraz sa venujem hlavne rodinke. Keď sa dostanem na koncert, tak je to sviatok a o to viac si to vychutnávam. Popri tom sa snažím aspoň viac podporovať aktivity, ktoré sa snažia odvrátiť chod tejto spoločnosti do totálnych sračiek. Čo sa týka vnímania seba a sveta okolo, Bonus to repuje aj za mňa v skladbe "Předměstí" ("Jsem lepší než jsem byl, a to mi zatim stačí"). Vždy treba začať od seba, aj keď je to často ťažká cesta.

Majto: No ja teda badám na sebe veľký rozdiel. Dávno sú preč časy vytretého pošuka, čo zháňal nahrávky jak na bežiacom páse a o príležitostiach byť mimo nehovoriac. Som rád, že som sa odhodlal k mnohým zmenám seba a svojho života, bo vždy až s odstupom času prichádzam na to, že to malo veľký význam. Čo sa okolia týka, tak všetko stále podlieha vývoju. Niečo k lepšiemu, iné zas k horšiemu. Vždy však máme možnosť voľby, tak ju využívajme a zlepšujme čo sa dá.

Andy: S pribúdajúcimi rokmi, pribúdajú aj nové vedomosti a skúsenosti. Kedysi to bolo o koncertoch, počúvaní muziky, pozeraní filmov, v skratke - zábava. V súčasnosti je to už o staraní sa o rodinku, záhradku, vinohrad a na zábavu už nezostáva priveľa času. Keď sa dostanem na koncert, je to pre mňa v súčasnosti silný zážitok. Po narodení syna sme s manželkou vypli TV a hneď sa našlo trochu času na vypočutie muziky alebo čítanie kníh.

Ľubo: Spoločnosť a okolie vnímam skoro rovnako ako keď som mal 18. Myslím, že svet sa odvtedy moc nezmenil. Ľudia sú stále rovnako nezodpovední a možno ešte viac ako kedysi. To, čo je podľa teba dobré a čo je zlé máš v sebe podľa mňa od mala - v skratke myslím povahu, charakter. Málokedy sa ti tieto dva póly časom preklopia. Preto svet vnímam skoro rovnako. Čo sa zmenilo na mne za ten čas? Množstvo drobných vecí, pribudli nejaké skúsenosti, nové pohľady na rôzne veci. Ale v zásade som asi menej aktívny, čo sa týka scény. Nesťažujem sa. Stále ma baví tvorenie hudby a jej počúvanie, koncerty, zábava s kamarátmi, príroda a šport. Akurát časom prišli aj iné pekné veci medzi ktoré delím svoj čas.

Wrbo: Ktorá kapela/osobnosť pre Vás bola "tá" nakopávajúca, kedy ste si povedali - aj ja chcem hrať! A čo prítomnosť? Ktorá banda Vám naposledy vytrela sluch tak, že ste ostali stáť s otvorenými ústami?

Martin: Za nakopnutie nemohla asi konkrétna kapela, skôr súbor koncertov, ktoré som zažil v Trenčianskej Bianke a jeden skinhead zo strednej, čo mi posúval letáky na koncerty. Aktuálne už vyše roka čerpám energiu z úžasného minuloročného koncertu PJ Harvey, to bola fakt pecka! Z našich podzemných vôd ma najnovšie zaujala kapela SAMORAST. Koncert s nami v Spišskej na jar tohto roku, aj v lete na ffuD Feste boli skvelé a som rád, že taká kapela vznikla a snáď im to dlho vydrží. A úplne najnovšie som ostal v nemom úžase z koncertu WILDERNESS na Sloboda feste v Banskej Bystrici. Videl som ich už x-krát, ale to čo predviedli tu, bolo na slovenské pomery z iného vesmíru!

Majto: Ja som tiež nemal nejaký extra vzor abo tak (teda ak nerátam pubertálne výstrelky v podobe snahy podobať sa na Billy Milana S.O.D./M.O.D.) Skôr ma od počiatkov lákalo robiť svoju hudbu (spočiatku to samozrejme bol thrash metal). Aj to prišlo až niekedy kol roku 1990. A čo sa týka zážitkov kedy mi padala sánka, tak tam je toho viac. Napríklad koncert SUICIDAL TENDENCIES, o ktorom nikto nevedel, či sa vôbec koná a nakoniec to bola akcia akcií. Alebo všetky sety frantíkov the BORING, ktoré tu kedy hrali. No aby som nespomínal len cudzokrajné záležitosti, mám to podobne jak Maťo. Aj mňa príjemne pohladilo vaše vystúpenie v Spišskej, rovnako ako sereďské. Takisto sety trnavákov WILDERNESS mi robia dobre na duši, hoci spomínané bystrické som vonku prekecal. Dlhodobo mám rád CITADEL a ich rozlúčkový koncert bol vynikajúci (ostatne, taký bol asi každý), ale v podstate (keď som to načal) väčšina setov na ffuDe mi vždy mixuje so sánkou. Za zmienku a zhliadnutie isto stoja aj žilinskí PROTI SRSTI, ktorým to tiež pekne šlape.

Andy: Pre mňa nakopávajúce kapely boli MUCKYPUP, MINOR THREAT, VERBAL ASSAULT, MOD, sk kapela JUNK, cz kapela KRITICKÁ SITUACE. V dnešnej dobe it kapela SLANDER a sk kapela LUTRA.

Ľubo: Nespomínam si na žiadnu konkrétnu kapelu. V období, keď v prenajatej garáži brácho začínal búchať do bubnov a ja som udieral až do dvoch gitarových strún naraz, sme navštevovali veľa koncertov, počúvali kopec kapiel. U nás v meste v podstate žiadna HC/punk scéna nebola. Nejaké punkoviny aj iné - zaujímavé kapely boli, ale my sme už pokukovali skôr po crust/HC/punku/grinde. Kapely, ktoré ma dostali poslednú dobu?
Milujem WILDERNESS! Tiež musím spomenúť SAMORAST a talianskych SLANDER. CHEAP TALK som už dlho nevidel a naozaj škoda, že CITADEL už skončili. Ale vraj má vzniknúť niečo nové, teším sa.


Wrbo: Najlepšia a najhoršia koncertná skúsenosť? Poprípade nejaké úsmevná historka z ciest na koncerty?

Martin: Najlepšia asi koncert v trnavskom Kubíku a spišsko/košická zastávka v spoločnosti ROSA PARKS. Najhoršia skúsenosť je asi s akciami, kde bolo plus/mínus nula návštevníkov. Ale aj vtedy sme to brali aspoň ako skúšku, takže OK. Asi najväčšiu stopu zanechala v nás historka z Košíc, kde sme sa po koncerte presúvali na miesto spania. Pred bytom sa Majtovi podarilo zabuchnúť kľúče v aute. Našťastie ostal ešte otvorený kufor. Nasledovalo asi 2 hodinové dobíjanie sa do auta za účasti pofidérnych indivíduí motajúcich sa o druhej ráno po sídlisku a ešte pofidérnejšej policajnej hliadky, z  ktorej sme vôbec nemali pocit, že by nám chcela pomáhať, alebo nás chrániť. Keď sme auto o tretej ráno konečne odomkli, nahromadený adrenalín nám nedovolil zaspať, tak sme sa rozhodli vyraziť na cestu domov. Našťastie sme boli k  dispozícii dvaja triezvi šoféri, tak sme sa prestriedali až domov.

Majto: Myslím, že môžem len súhlasiť a v tomto sa asi zhodneme všetci. Na košické parkoviskové peripetie tak skoro nezabudneme a na úmornú nočnú cestu späť asi tiež nie. Ale aj tak to celé stálo za to.

Ľubo: Chalani už asi zabudli jak som v Blave odbočil do zákazu, lebo tú cestu akurát prerábali. Hneď za nami vyštartovali policajti, ktorí tam boli odstavení. Asi asi povedali, že tak blbého šoféra ešte nevideli a radšej nás odprevadili bez pokuty na výjazd :D. Celkovo rád odbočujem cez dve plné čiary.

Wrbo: Vaše predošlé 2 nahrávky vyšli na vinyle. V oboch prípadoch sa jednalo o desaťpalce. Máte k tomuto formátu nejaký bližší vzťah? Alebo sa jednalo len o náhodu. Ako sa s odstupom času na tie nahrávky pozeráte? Je pre Vás CD a MC už mŕtvy formát?

Martin: z 3/4tín sme v kapele vinylofili. Desaťpalce mám rád, ale pri našich doskách to bola skôr náhoda. Prvú platňu sme zamýšľali vydať ako split 12", to žiaľ nevyšlo. Nechceli sme to ani vydať ako "veľkú" platňu. Bola to naša prvá zhmotnená nahrávka, tak sme sa to rozhodli dať na 10". Splitko s ROSA PARKS mal byť pôvodne sedempalec, ale rosáci nahrali dlhší materiál, my sme o ďalšie songy tiež nemali núdzu, tak to nakoniec tiež skončilo na desaťpalci. S prvou platňou som stále spokojný. Vydali sme si to sami, čo bolo dosť náročné. Viaceré skladby stále patria medzi moje obľúbené, dve stále hráme na koncertoch a zvukovo to tiež vtedy vypálilo vcelku OK. Najväčšia spokojnosť so splitkom s ROSA PARKS je v tom, že vôbec vzniklo. Trvalo to dosť dlho, ale super, že sa nám to podarilo. S nahrávkou už moc spokojný nie som. Skladby sme vtedy tvorili aj nahrávali s dvomi gitaristami. Zvukovo to dopadlo asi najslabšie a po odchode jedného gitaristu sme krátko po vydaní platne prestali väčšinu skladieb hrávať, čo bola škoda. V krabici s CD a MC sa hrabem už iba občas z nostalgie.

Majto: CD-čka ešte stále prehrávam (veď mám za tie roky cez 1000 originálov), no nové prikúpim už len veľmi zriedkavo. A kazety ešte zriedkavejšie. Občas čosi kdesi pustím (asi raz za 2 roky), čiže už dávno ani nekupujem. A čo sa našich nahrávok týka, vždy sa dajú veci urobiť inak a lepšie. Beriem to ako obraz doby vzniku, že v ten moment to skrátka inak nešlo, ale ako celok som s nimi plus-mínus spokojný, najmä "Fabriku na umelú nákazu" mám rád.

Andy: Čo dodať ... rád si vypočujem všetky nahrávky, ktoré sme nahrali. A k problematike CD a MC dodám, že CD počúvam iba v aute, MC občas doma, ak je čas a gramofón nemám.

Ľubo: Najviac počúvam hudbu cez digitálne formáty. Na vychutnanie LP potrebujem špeciálny kľud a v prípade niektorých nahrávok potrebujem byť aj sám doma :D

Wrbo: Mám veľkú obľubu pýtať sa kapiel na históriu punk/hc scény v ich meste. Často sa takto dajú objaviť už dávno zabudnuté kapely, ktoré za tie roky zapadli prachom. Takže, ako na tom bolo Vaše mesto?

Martin: Prenechám slovo kronikárovi Majtovi.

Majto: No, čo povedať o scéne v tomto meste. Začiatkom 90s tu bolo pár kapiel, ktoré inklinovali k punku a jeho subžánrom, no neviem, či zanechali v histórii nejakú stopu. Asi najznámejšia bola INBECILOFILIA. Hrali taký mierne metalický hardcore s vplyvmi novej vlny, v zostave gitara, basa + automat. Stále mám ich jediné demo, ktoré je pre mňa nadčasovou záležitosťou. Potom tu bola punkovica HARABURDA, kde pôsobil spevák Johnno, s ktorým tuto chlapci tiež svojho času hrávali. A ešte za zmienku stojí asi VIDLÁTOR, čo bol taký hardcore-punk. Tam som zas chvíľu hulákal a textoval ja. Potom tu stále vznikali kadejaké krátkodobé lokálne záležitosti, no neviem, či stoja za zmienku. Až niekedy začiatkom nultých rokov sa tu vyrojilo kvantum krátkodobých kapiel a rôznych kombinácií muzikantov z nich v ďalších projektoch. Ale aj také, ktoré vydržali aj trošku dlhšie. V jednej z nich sa stretli aj tuto Andy s Maťom (SPÄTNÁ VÄZBA). Z týchto partičiek mladíkov som mal rád STAVEBNÝ MATERIÁL. Tí vydali dva kvalitné demáče a stratili sa v prepadlisku dejín. Škoda ich. No boli tu aj kadejaké punk 77 odrody (ANONYM KIDS, ZAŠITÁ DIERA) a tak. A do tohto chaosu a nesúladu sme sa objavili my, aby sme sa separovali a zbytok sme už kdesi spomínali.

Ľubo: Piešťany. Čo by stálo za zmienku sú už neexistujúci the ÚSTAV, NECHI VEDET, AKO CHCEŠ - dnešní TESKOHIPPIES. Poslednú dobu ma milo prekvapili HNILOBÄ - mladší chalani. Škoda, že už tiež nehrajú.

Wrbo: Registrujete na domovských koncertoch nové tváre? Rozmýšľali ste niekedy nad návodom, ako prilákať decká naspäť na/pod pódiá? Zakladajú sa nové kapely vo Vašom meste - prípadne okolí?

Martin: O nových kapelách z okolia neviem a nemám ani návod ako omladiť našu scénu. Nevidím to ale tragicky. Pred časom nás zavolali mladí punkáči na koncert do Vrbového. Akcia bola v polorozpadnutej budove bývalého kulturáku. Nevedeli sme do čoho ideme, ale boli sme milo prekvapení. Na mieste bolo niekoľko desiatok deciek, ponúkalo sa vegan jedlo. Mladá punková kapela čo tam hrala pred nami už síce nefunguje, ale ľudí z nej vídavam na rôznych ďalších akciách. Asi je to tak, že v každej generácii sa nájde nejaké percento deciek, ktoré v hardcore punku nájdu svoju cestu. Našim príspevkom môže byť už len to, že im môžeme ukázať, že aj v našom veku nám to môže stále dávať zmysel a nemusí to byť iba o pive a muzike.

Majto: Vrbovská akcia bola veľmi príjemným prekvapením. Ale vždy to tak bolo, že sa objavili nové tváre, no postupne pomizli v živote, ale objavili sa zas nové. Niekto aj dlhšie vydržal, niekto to mal len ako pubertálnu epizódu. Ale tak to bolo vždy a takáto prirodzená selekcia je fajn. Vytrvajú väčšinou len tí, čo to tak naozaj cítia, pózeri si nájdu novú hru.

Andy: Ľudské bytie pozostáva z duše a z tela, pokiaľ budú rodičia u detí rozvíjať iba telesné bytie a duševné nie, z takýchto detí vyrastú ľudia, ktorí majú záujem o nič a budú len konzumovať všetko, čo im materiálna spoločnosť naservíruje. Internet je mocný nástroj a zdroj informácii, ale na ňom sa kultúra netvorí. Postupne sa maže rozdiel medzi dobrom a zlom. Nechcem to zovšeobecňovať, preto mám nádej, že sú a budú výnimky, ktoré to potiahnu ďalej.
Myslím, že v NMnV kapiel ubúda.

Lubo: Neviem o žiadnom návode. Na každom koncerte pivo zdarma :). Ale ako spomínajú chalani - Vrbovská akcia bola fakt super. Bolo tam veľa ľudí a  veľa mladých. Nebude to až také zlé.

Wrbo: Dá sa považovať ešte punk za akúsi hrozbu? Jeho sila kedysi tkvela hlavne v jeho presahoch. V súčasnosti možno badať tento presah už aj pri iných žánroch. Vidíte teda zmysel presviedčať už dávno presvedčených?

Martin: Punk by som videl skôr ako znak normálnosti a ľudskosti. Proste nebyť nacionalistom, rasistom, náboženským fundamentalistom, šovinistom, homofóbom, antisemitom, konšpirátorom, ekologickým ignorantom, v skratke nebyť kokotom. Hrozbou je 60?70?viac? percent spoločnosti, čo do tohto tu zapadá.

Majto: Punk už asi nie je hrozbou. Maximálne tak pre pár babičiek, čo pred tescom stretnú partiu pripitých adolescentov, čo vykrikujú: "panks not deed". Ale dá sa asi považovať za cestu. Kam? Možno do sveta mimo konzumnú spoločnosť, mimo všetkých -fóbov, k precitnutiu, oslobodeniu ... Vylož si to ako chceš. Každý má svoj ideálny výklad. Neviem, či má zmysel niekoho presviedčať, asi skôr nie. No má zmysel ukazovať ako sa nestať bábkou a byť verný ideálom z detstva, či morálnym hodnotám. Záleží len od vôle.

Andy: Nemá zmysel presviedčať, punk nie je len o muzike, je to v hlave.

Ľubo: Ako hovorí Andy. Punk je v hlave. Punk bola anglická babička na virálnej fotke, čo dávala náckovi kabelkou na gebulu. Punk bol August Landmesser, ktorý jediný nepozdravil Hitlera, či Edelweiss Pirates. Rosa Parks, ktorá si sadla na miesto pre bielych. Punk je byť homosexuál v Čečensku, alebo antifašista v Rusku. Nikoho život nie je menejcenný a činy sú viac ako slová.

Wrbo: Myslím, že niekto z Vašej kapely sa v minulosti hlásil k sXe. Sú drogy a alkohol skutočným problémom tejto komunity? Považujete vegetariánstvo, či vegánstvo ako súčasť Vašeho poňatia hardcore alebo to ide mimo Vás?

Martin: Už sme boli aj 3/5 sXe väčšina v kapele. Teraz to je pol na pol. Každého z nás k tomu viedli iné pohnútky a každý si prešiel svojim vývojom. Na mňa mali vplyv koncerty a komunita ľudí okolo Carpath bears a klubu Obluda. Alkohol mi spôsoboval veľa zloby. Nestal sa ale zo mňa žiadny radikálny sXe bojovník. Aj teraz si dám občas malé pivko, ak stojí za ochutnanie. Iba už teraz viem, že na zábavu ani riešenie problémov alkohol nepotrebujem. Zmizlo mi zo života kopec problémov a som oveľa spokojnejší. S hardcorom mám spojené aj témy ekológie a správania sa k zvieratám. Vegetariánstvo/vegánsto k tomu patrí, a patrí aj ku mne už viac ako 6 rokov. Mám pocit, že s fajčením na koncertoch je to u nás čoraz lepšie. Ale môže sa stať aj to, že na letnom festivale máš pocit zafajčeného klubu. Fajčenie v dave pred kapelou, aj keď je koncert vonku, je riadne ignorantstvo. K tomu dopomáha často alkohol. Je to aj o miere. Niektorí jedinci ju nemajú a je to potom dosť smutný pohľad. Preto majú sXe koncerty pre mňa čaro navyše. Riziko, že ti skončí pollitrák na tričku nie je síce nulová, ale je rozhodne menšia. Proste mín piva, víc crustu je dobrá myšlienka.

Majto: Ja sa síce k sXe nehlásim, no dospel som pred rokmi k rozhodnutiu žiť bez vecí ovládajúcich moje telo a myseľ. Myslím, že som sa rozhodol správne a náležite si teraz všetko naplno užívam a vychutnávam. Ten pocit uvedomovať si všetko je k nezaplateniu.

Andy: Máš na mysli HC/Punk komunitu? Ak áno, myslím, že to je problém. Mám pocit, že niektorí si myslia, že čím viac ožratí a viac "špinaví", tým viac punk. A nebudem sa rozpisovať o arogancii fajčiarov. Nie som vegetarián, ani vegán, ale plne to rešpektujem.

Wrbo: Keby ste si mali vybrať jedno dve slová, ktoré by mali charakterizovať dnešný stav punk/hc komunity, aké by ste zvolili a prečo?

Martin: Úzkostná nádej. Nádej, lebo stále vznikajú nové kapely, nahrávky, festivaly (Opičí bál, NÖ fest, Okthober fest v TN) a rôzne alternatívne priestory. Nie všetko tu iba zakapína. A úzkosť je skôr zo stavu spoločnosti ako takej, ktorá sa stále viac radikalizuje a nevie už čo od dobroty. Možno aj kvôli tomu sa punk/hc komunita viac zaktivizuje. Fakt mám z toho niekedy zmiešané pocity.

Majto: Bezzubosť. Častokrát mi všetko pripadá ako mlátenie prázdnej slamy. V celej spoločnosti narastá netolerancia, všetci sú čoraz viac zahľadení do seba ... Tiež mám z toho zmiešané pocity, no ako hlása titul našej novinky: Nedajme šancu beznádeji zmariť naše životy. Stále nie je neskoro.

Wrbo: Je podľa Vás cesta bojkotovania klubov, kde hrávajú nazifriendly kapely (Zóna A, Averzia...) adekvátnym postojom? Často sa stáva, že majiteľ túto skutočnosť ignoruje alebo proste "nerieši politiku", a tak sa aj napriek mnohým apelom rozhodne akciu zorganizovať. Nám v BB teraz vďaka tomuto odpadol ďalší priestor na koncerty a to klub 77. Ako sa na podobné situácie pozeráte Vy?

Martin: Začnem z opačného konca. Ideálne by bolo mať vždy možnosť spraviť koncert v diy hardcore punk pozitív priestore. Takých miest však veľa nie je. Vždy sa nám lepšie hrá v priestore, ktorý je nám hodnotovo naklonený, ako v kadejakých "rockových" kluboch. Problém "nazifriendly" a "politiku neriešim" je aj dôvodom, prečo sa v našej základni v Novom Meste nad Váhom nesnažíme riešiť žiadne koncerty. Nikdy sme tam nehrali a asi ani nezahráme. Už som síce dávno prestal sledovať situáciu v tomto meste, ale vzhľadom na aktuálnu kokotlebo mániu to asi nebude oveľa lepšie. Nedá sa ale všetko vidieť hneď čierno-bielo. Niekedy nemáš prehľad o všetkých miestach a ľuďoch a ich motiváciách. Ale keď už ignoruješ rôzne apely, tak je cesta bojkotu nevyhnutná. Ešte ma pri tejto téme napadá postavenie bratislavského klubu Randal. Zóna A tam hrá pravidelne, možno aj iné divné postavičky. Napriek tomu mám pochopenie, keď tam napr. Twiggy spraví koncert kapele WITTR. Je to iný level koncertu (nie diy hardcore/punk akcia) asi aj s inou citlivosťou vnímania. Sám som sa tam vtedy po dlhej doby chystal, aj keď mi to nakoniec nevyšlo.

Andy: To je veľmi závažná otázka. Vo svete vždy silnejší chce vnútiť svoje záujmy druhému, rôznymi metódami, aj extrémnymi, aby zarobil peniaze. A  tým vznikajú konflikty a nenávisť. Podnikateľovi ide o zisk, to je jeho záujem a ako si napísal v otázke - nerieši politiku. HC/punk komunite ide o priestor na koncert, to je jej záujem. Z tohto pohľadu je to výhodné aj pre klub, aj pre HC/Punk komunitu. Rovnováha. Úplne iná situácia nastáva, ak majiteľ klubu používa výťažky z akcií na propagáciu a podporu extrémizmu. Do takého klubu by som nešiel a v tichosti by som ho ignoroval.
Princípom by malo byť spájanie ľudí a nie rozdeľovanie. Čím viac sa ľudia od seba rozdeľujú, tým sa nenávisť prehlbuje. A o to extrémistickým skupinám ide. Zotrvávať v neustálom fyzickom boji. Tento boj ich totiž drží pri "živote".
Môj názor je taký, že bojkot klubov nerieši problém, ale naopak, zhoršuje. Každý človek má slobodnú vôľu a sám si vie rozhodnúť, či daná kapela/koncert mu má čo povedať. Ak nemá, tak na tú kapelu/koncert jednoducho nepríde a  organizátor koncertu nabudúce bude zvažovať, či organizovať, alebo nie. A tu sa vrátim na začiatok, pokiaľ bude jedna skupina ľudí vnucovať svoj názor druhému, nastáva konflikt.
Súhlasím s Martinom, cit.: "Vždy sa nám lepšie hrá v priestore, ktorý je nám hodnotovo naklonený, ako v kadejakých "rockových" kluboch."

Wrbo: Majto, nedá sa mi to neopýtať. Si tá staršia generácia, ktorá si čo to už zažila a prežila 90-te roky na vlastnej koži. Ak by si mohol porovnať slovenské podzemie vtedy a dnes. Cítiš nejakú podstatnejšiu zmenu vo vývoji a smerovaní?

Majto: Takéto porovnávania sú dosť ošemetná záležitosť, bo väčšinou to býva, že si každý povzdychne nad tým, aké to vtedy všetko bolo skvelé a ako to teraz je všetko na hovno. Ale tak nejak to vnímam aj ja. Je síce viac možností pre kapely, hrať, nahrávať, vydávať, sú lepšie aparáty a ľahšia dostupnosť nahrávok. Ale, niekedy sa mi zdá, že sa zo scény vytráca zápal (česť výnimkám) meniť svet k lepšiemu, bojovať za niečo. Ľudia spohodlneli, akoby stratili záujem o veci. Myslím, že aj slovenská podzemná scéna je požieraná konzumom stále viac. No nestrácam nádej a dúfam, že sa všetko vráti do starých koľají a punk bude ostňom v zadku spoločnosti.

Wrbo: Prešiel už nejaký čas odkedy ste napísali pieseň "Decká". Nedá sa mi preto nespýtať - Zmenil sa Váš pohľad na túto tématiku? Sú už dnešné decká niekde inde, ako v dobe, keď ste ten text písali?

Martin: Ten song má tak 8 rokov. Vznikol v našich začiatkoch, keď sme sa snažili rozbehnúť kapelu. Nevedeli sme zohnať gitaristu ani ľudí čo by chodili na koncerty. Pričom kapiel v NM bolo vždy húfa. Ale väčšinou sa ich záujem motal iba okolo pivo, tráva, rock&roll, promofotky, myspace, naklikávanie si počtu prehratí skladieb na bandzone a pod. Na koncerty do TN sme chodili 5-6 ľudia, a to sme často krát tvorili väčšiu polovicu platiacich. Ten song bol výsledkom tejto frustrácie. Neviem ako sú na tom dnešné decká, už tú frustráciu neriešim a skôr sa nechám milo prekvapiť deckami, ako na spomínanej akcii vo Vrbovom, alebo ľuďmi okolo trnavského Kubíku, či kapelou COCO BONGO.

Andy: Nie je čo dodať, Martin to vyjadril presne.


Wrbo: Záľuby a záujmy, ktoré členov TENDENCIE robia šťastnými? Bez čoho si neviete predstaviť spokojný život?

Martin: Rodina, kino, knihy, bicyklovanie a behanie, túry v prírode a hranie v kapele, koncerty.

Majto: Mne k spokojnosti stačí parádna muzička, skvelá kniha, či dobrý film. A samozrejme rodina a klídeček.

Andy: Boh, rodina, vinohrad, záhrada (pestovanie ovocia a zeleniny), akvaristika, bike, kapela ... nechať telefóny doma a ísť s rodinkou do lesa na prechádzku.

Ľubo: Rodina, kamaráti, hudba, príroda, šport, kniha a niekedy aj ničnerobenie.

Wrbo: Plány do budúcna?

Martin: Tešíme sa na nový album. Snáď pribudnú nové koncerty, nové zaujímavé stretnutia a neopustí nás chuť stále sa stretávať v skúšobni a pracovať na novom hluku. V poslednej dobe viacerí intenzívne pracujeme na tvorbe a výchove novej generácie hardcore kids, ale kým im budeme môcť odovzdať kľúče od skúšobne, musíme to ešte pár rokov potiahnuť.

Andy: Zo syna vychovať dobrého pokorného človeka a pripraviť ho na budúci život. Robiť hudbu aj naďalej.

tendencie.bandcamp.com

Pridaj komentár k rozhovoru:

Meno:

Email:

Antispam: W+S+W

Správa:

Zaujalo nás:

Posledné komentáre:

13.03. 14:16 Prasiak:


Jeden z tych trve smutnych punx hodnoti tak, že ta vlasata zruda sa postarala o dva najzimomriavejšie highlighty celeho vikendu, perfektne to bolo.. keď bude trochu viac času, tak odpovedam na inz ..
8.3.2024 UCHAFU, FUKOTY, NERVA, TVOI POSTOI (Slovensko) (cestopis)

01.03. 12:26 deegee:


Dávam koment, aby sa z nástenky trocha vytlačili tie poruské nazi nazory zo štvrtej cenovej. A hej krásny report, Ojne oporúčam tiež zažiť v Itálii. Iný level.
28.2.2024 NICOTA, SNACKTHIEF, OJNE Brno @ Sibiř (report)

01.03. 10:37 fog:


tip-top report brasko.
28.2.2024 NICOTA, SNACKTHIEF, OJNE Brno @ Sibiř (report)

20.02. 01:49 Prasiak:


Jak sme sa na poslednu chviľu rozhodli, že tam ideme, tak sme sa najviac zjebovali na tom, že Samčo, boha, to zas bude. No normalne mi ten jeho set pripomenul (tiež som ho už dlho nevidel), že ..
17.2.2024 SAMČO, BRAT DÁŽĎOVIEK, TVOI POSTOI, UCHAFU, OTRAS Spišská Nová Ves @ Divadlo Kontra (report)

13.02. 10:01 TvojaManka:


Otec, ze ty tak trochu obdivujes Putina a zaroven tak trochu nenavidis demokraticke hodnoty? Pravdu ale mas, ze vela ludi zomrelo pre mocenske chutky tohto diktatora. A pritom by stacilo, aby nezautoc ..
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

13.02. 09:44 Bambulka:


Dedko, vsetkym jebe, len ty tu mas vysoku skolu zivota v odbore politologia a medzinarodne vztahy. Kto je vo vojne na ukrajine agresor? Rusko zautocilo na suverennu krajinu a ty tvrdis, ze sa mali vzd ..
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

12.02. 14:09 Scheby:


Rozpor hlasa Slava Banderizmu? :D dobre si sa opuscil, cenim nazor zo stvrtej cenovej
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

11.02. 21:16 Dedo jozef:


Skurveny Rozpor celé roky sa hrali na veľkých Antifakov a teraz tam Sláva Banderizmu.a vám to úplne jebe?aké obsadenie Ruskom a Koreou vy ste dobre ojebany západom,A choďte do piče s tými v ..
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

30.01. 15:35 adrik:


axc: Áno.
(guestbook)

29.01. 08:31 axc:


cuzz ten nonconformist bude povodna zostava na koncerte?
(guestbook)