PUNKGEN

Zaujalo nás:

Posledné komentáre:

07.10. 14:00 stvorka zachod:

pane X vy ste blb?
(novinka)

01.10. 14:00 x:

handry na hubach ,pharma lobing+experiment na ludoch a papik za 5 mega to bola krasa doba budes doma o 19 povinne ne ze nemas papier ku babke do dalsej dediny a a ju chemickuhhc ganju nam vybavili:) k ..
(novinka)

01.10. 13:25 vy ste kto:

Skutocne som sa nesnazil ti nic vnucovat. V prispevku nizsie sa tesis zo zdravia a deti, tak ma uprimne zaujimal tvoj pohlad na buducnost.
(novinka)

01.10. 10:52 Rado:

A vy ste?90%depresia 5%markiza5%jojka:) vysoká analýza krachujúcej krajiny,díki za rozbor a nevnucuj mi prosím ťa tvoj nihilizmus,usmej sa a nadychni zhlboka
(novinka)

30.09. 19:58 vy ste kto?:

Rado, Nezaujima ta buducnost krajiny, v ktorej vyrastaju tvoje deti? Zdravotnictvo minuty pred kolapsom (o jeho kvalite uz nema zmysel ani debatovat). Zlyhavajuci vzdelavaci system. Korupcia. Aroganci ..
(novinka)

10.09. 08:09 Rado:

Adrik,čo sa tu deje za posledné mesiace?trochu pridaj sú to roky,a či som šťastný? Áno som tu vcelku šťastný,nezaujíma ma politika bohužiaľ tak ako by mala,uveďte mi prosím ťa príkla ..
(novinka)

09.09. 23:00 adrik:

Rado: A ty si šťastný, čo sa tu za posledné mesiace deje? Ten exodus mladých ľudí už nezastaví nikto, aj keby sa to tu otočilo o 180°.
(novinka)

09.09. 14:07 Mx:

Hej Rado, však si to presne vystihol - sme pojebaná krajina plná plochozemcov, kde ľudom robí najväčšiu radosť nešťastie druhých. A nepíše sa všade iba zlovensko, sem-tam sa objaví eš ..
(novinka)

09.09. 10:06 Rado:

Nechápem prečo stále všade ľudia píšu že zlovensko,aký to má význam? akože sme všetci kokoti,alebo že krajina je skurvena alebo že čo..... to musí byť človek nešťastný v takej kr ..
(novinka)

01.09. 14:26 fog:

tomy, zabudol som ti ten report pochvalit, hlavne to, ako rychlo si ho stihol dat dokopy. a mocne dik za hrejive slova na nas set. moc si to vazime!
9-10.8.2024 Ffud fest Sereď @ Kemping (report)

INCRIMINATE (ČESKO, NEMECKO)

Autor: Fog | Pridané: 5.5.2023 | Počet videní: 657

Kde začať. Asi tým, že sa to celé dalo do pohybu úplnou náhodou. SPY, z ktorých sme komplet nadhodení, sa chystali do Európy a ešte sme netušili, že sa s nimi zahráme v Bratislave. Ničmenej som videl, že ich bude robiť kamoš Nino vo Weimare, ktorého label LCKR nám obom vydáva kazety. Už tam mal doriešené domáce predkapely, event bol vonka a len zo zjebu som mu v rámci debaty napísal, že ak dakto vypadne, nech napíše. Dojdeme. Však je to len 920 km a v pondelok. Nejak som to aj pustil z hlavy a o pár týždňov mi píše, že jedna kapela nemôže a máme seriózne prísť, ak chceme.

Fuh. Je tak sedem týždňov do akcie. Ak do toho máme ísť, musíme doriešiť koncerty po ceste, robotu a logistiku celej operácie. Rýchla kapelná porada a ideme teda na to. Nino za pár dní píše, že vybavil koncert na deň predtým, ktorý robí jeho dobrý kamoš v Lipsku. Takže máme pokryté dve akcie zo štyroch, potrebujeme už len dve po ceste, na piatok a sobotu v Česku. To by nemal byť problém, myslím si naivne. Nakoniec sa z toho stane riadna tortúra. Je po covide, takže to spoločensky bujnie a zovšadiaľ dostávam odpoveď, že buď to majú zaplnené kalendáre akciami, nevychádza to dátumovo, niečo tam je alebo niekto, kto by mohol pomôcť, niekde hrá, je odcestovaný apod. Všetko chápem, akurát čas sa míňa a nejak sa to nehýbe. Nakoniec priskočí na pomoc Skulda, ktorý nás nakontaktuje na Biloša, a ten nás bez problémov pridáva na akciu, ktorú robí v piatok v Ostrave. Druhým rytierom v zbroji je Ivan, ktorý neváha a dohodne last-minute gig v Prahe, asi tak mesiac pred odchodom. Veci zapadli, všetko je dohodnuté a tešíme sa brutálne.

17.6.2022 INCRIMINATE, PURITY, SLAVENKUST, GLOBAL HORROR - Ostrava @ Rock Hill

Škola v prírode

Trip začíname piatkovým koncertom v Ostrave. Otvárame to my, takže sa chceme pohnúť v predstihu. Štvrtok stíhame skúšku a piatok máme všetci voľný, takže neni problém. Auto plnka. Kufor aj truhla na streche komplet naprataná. Gear, merch, veci, spacáky. Všetko k životu na pár dní. Rýchly nákup a po jednej odchod. Tempo nasadené primerané, nie je kam sa ponáhľať. Vzadu sa otvára borovička. Cesta ubieha dobre, vonka mega teplo a pekne. Prvá pauza niekde pred Žilinou. Jakub hneď dáva mód "škola v prírode". O zeleni, ktorú oštievaš, sa dozvieš prakticky všetko. Vymyslíme hru, ukáž na rastlinu, či bude Kubo vedieť latinský názov. Celý výlet v nej potom úspešne prehrávame. Do Ostravy prichádzame s peknou časovou rezervou. Rock Hill nachádzame ako nič, hneď nám usmerňujú, kde zaparkovať. Je to kus mimo centra, ale vypadá to zvonka dobre. Dom, v ktorom je ako klub, tak aj miesto, kde kapely môžu po koncerte ostať a nerušiť nikomu doma nočný kľud a susedské vzťahy.

Zdravíme sa s Bilošom, obzeráme podnik. Dnuka je to solid pub štýl, bicie na mini stagi, takže sa bude hrať prakticky na zemi. Vykladáme a ideme si zhodiť veci dozadu, kde spíme. Prvýkrát vidíme, kde strávime noc a je to honosné. Veľké miestnosti plné postelí, dva hajzle, kúpelňa, kuchynka. Priestranné, vybavené. Neni o čom. Tu sa bude krásne bublinkať. Dostávame hneď z úvodu aj informácie, kde je chálo, ako máme účet na bare, plus že naisto bude afterka a barmanka s nami potiahne aj do piatej ráno, keď tak. Celý klub je nachystaný sa o teba postarať po každej stránke. Tlieskam. Vidno, že sa v tom Biloš hýbe roky, prístup neskutočný. Detto rider, ktorý som od neho dostal. Jeden email, kde bolo všetko spísané tak, že sa nebolo už na čo pýtať. Old school. Žiadne dohľadávačky v chatovom vlákne, všetko pekne na jednom mieste. Tip-top.

Chalani osadia pivko, ja brko a zalievanú kávu, čo je tá najhoršia verzia tohto nápoja. Asi to je tá jediná chybička krásy. Presso tu neni. Prežijem. Začíname pomaly chystať veci, lebo treba ešte zvukovku spraviť. Všetko ale ide hladko a zanedlho sme nastavení. Máme to rozbaliť kolo pol ôsmej. Klub sa medzitým celkom slušne naplní, sú tu dokonca skupinky mladých metalistov, čo sa dnes už vidí málokedy. Niečo podobné zažijeme neskôr v Poprade, ja to len kvitujem, paroháče hore. Dneska je aj celkom žánrovo pestrý lineup, takže aj publikum je rôznorodo namiešané.

Otvárame, zvuk je prehľadný, aspoň čo počujem ja, takže sme tým pádom v pohode, lebo nelietam, ha. Chalani sú na zemi predo mnou, ja vyvýšený len o tridsať centimetrov. Ľudia si nedržia odstup, je to kontaktné, aj nejaký pohyb je pred nami. Ani by som na začiatku nepovedal, že budeme mať takú odozvu, predsa ostatné kapely sú dnes skôr do metalového razenia, tak kus trčíme, ale necítiť to. Odozva živelná, ľudia sa na nás bavia prakticky celý set, aj keď sme s tým rýchlo hotoví. Z dema hráme už len jeden song (aktuálne už ani ten), všetko nové veci plus cover, moc kolo toho nekecáme, takže spokojná štvrťhodinka na oboch stranách. Fest sme si to užili.

SLAVENKUST

GLOBAL HORROR

Balím veci, balím brko. Konečne vypliaskam aj pivko, môžem hneď z úvodu, lebo auto sa pohne už len zajtra. Yes my lord. Zoznamujeme sa priebežne aj s ostatnými kapelami, ja balím ďalší. Stage berú domáci PURITY. Deathmetal starého strihu, čo je zrejme muzika, ktorú majú týpci v krvi. Svedčí o tom jednak ich vek, ale aj to, že v tom cítiť chuť robiť práve toto. Sú autentickí. Pozriem nejakú polku setu, potom na vzduch vykecávať so Skuldom, ktorý nás sem infiltroval. Večer sa pomaly preklápa a vládne pohoda. Poliaci SLAVENKUST preberajú štafetu. Chalani sú ešte relatívne mladí, ale muzika je tiež zameraná do štandardnejších vôd dbeatgrindu, kde sa sype tak akurát. Má to tlak, nasranosť, aj údernosť. Pomerne silný set, akurát musíš byť zmierený, že ťa tu nemá čo prekvapiť, skôr sa len klasicky valcuje. Po nich uzatvárajú večer Francúzi GLOBAL HORROR, čo mi dnes príde srdcu najbližšie. Hrubozrnný grindcore, bez nejakých príkras, v podstate nekomplikovaný, primitívne agresívny a uhuhlaný, ale naložený a výbušný. Ako má byť. Cítiť v tom tiež staré a osvedčené postupy, nič komplikované, hlavne rezať. Tiež nie sú najmladší, basák doslova druid, takže si človek spraví jasno, skade hudobne vyšli. Nenamietam, bavilo ma to celý čas, a pritom to vôbec nebol krátky set.

Čas napadnúť bar. Presedlávam na whisky, ktorú tu majú za viac než prijateľnú cenu. Beriem aj Skuldovi, že dohodil gig. Potom berie on. Potom sa tento proces niekoľkokrát opakuje. Debatíme s Francúzmi, tí sú strašní pohoďáci. A pliaskame hlavne s Poliakmi a Skuldom, to sú zase poriadne party zvieratká. Veľa zjebov a debaty okolo pika a tieto veci. Sa cítim ako doma, ha. Jediná kokotina sa stane, keď vonka stretneme dáku existenciu, čo melie úplne hovná, že sa máme s ním ísť niekde biť, za čo presne, som nepochopil. Najebaný bol dosť, ale aj veľký, ktovie ako by to dopadlo. Nakoniec sa to utrasie a vo svojom delíriu odkráča bokom a máme kľud.

Dnu to stále žije. Pálenky striedajú brká, monitorujem si príjem vody, pri stole kopa dementných rečí. Toto mám rád. Pri jednej debate o muzike sa zamotáme do argumentácie, a tak padne dohoda, že Skuldovi najbližšie do jeho zinu napíšem traktát o tom, prečo nu-metal nie je na kokot. Tešte sa. Postupne klesá počet ľudí v klube, aj naše rady sa prerieďujú. Ale párty stále pokračuje, sme v zadnej časti, kde môžem aj fajčá, tak zakempím tu a nejdem sa už motať vonka. Pre istotu. Za nás žijem už len ja. Klepem so Skuldom nejaké improvizovačky na prítomné piano. Barmanka s nami ťahá, kým stojíme na nohách. Biloš neklamal. Tiež ešte s nami drinkuje. Ale postupný rozpad je nevyhnutný a nakoniec ostaneme zamknutí v klube. Posledné dojazdy s Poliakmi na schodoch pred izbami a niečo po štvrtej konečne odpadávam do postele. Krutý večer.

18.6.2022 INCRIMINATE, ANTISOCIAL SKILLS - Praha @ Eternia

Napriek tomu, že líham posledný, vstávam prvý. Výcvik z domu nepustí. Osem preč a naokolo všetci mŕtvi. Ranná hygiena, luxusné sranie a sprcha. Brucho hneď škvŕka, lebo včera som ukoristil z jedla len posledné zvyšky. Kto sa spamätá neskoro, nežerie. Ale ako sa u nás hovorí, keď sa pije, tak sa neje. Nič to nemení na situácii, že s tým treba niečo spraviť. Počujem zdola buchoty. Idem pozrieť, pani to tu riadi a vie ma vypustiť aj vpustiť. Jeba, hneď sa vykradnem do najbližšieho obchoďáku na nákup. Beriem pečivo, vegan nátierky, syry, zeleninu, džúsy a ľadové kávy. Všetko, čo roztrepané telo potrebuje.

Keď sa vraciam, komplet všetci stále spia. Nachystám jedlo a keď sa s ním rozložím na podlahe našej izby, chalani vábení vôňou raňajok postupne precitajú ako Ruženky. Dáme kapelný cháles, ako sa patrí. Milujem tieto momenty, keď ty a tvoji rovnako postihnutí priatelia v stave kompletnej vytretosti potichu tlačíte do hlavy. Džúsik, kávička a pomaly sa pani upratovačka presunie hore a začne nás duriť von. My sme relatívne nachystaní, stačí pobaliť tých pár vecí a ísť si dole pakovať auto. Zvyšok má drsnejšie prebudenie do reality, ešte len rozliepajú oči. Niektorí siahnu na nedopité zvetrané pivo z večera a zaženú ním ranné sucho v hube. Dobrý humus.

Pauza po ceste do Prahy

Vonka už teraz teplo ako v riti. Nabalíme, rozlúčime sa a môžeme vyraziť. Dohoda je taká, že máme ísť v Prahe rovno na miesto diania do Eternie. Tam počkáme na Ivana a na nášho skalného supportera Václava z Plzne. Sme tam dosť skoro, ale nemáme absolútne chuť sa poflakovať. Vonka padajú teplotné rekordy a prehriaty betón tomu nepomáha. Dáme prestížny vegan obed, nadelím si poriadny burger s domácimi hranolkami. Dojde Ivan aj Václav, sme pokope a sedíme vonka na terase a odfukujúc ťažobu z jedla si užívame pohodu. Aktivita nehrozí, stačí mi prechádza k bankomatu, ktorý aj tak nenájdeme. Ostáva zápalkársky Euronet na stanici, ktorý ťa stiahne o desať éčok za výber. Cash treba len hore, dole sa ale dá platiť kartou, tak beriem rovno niekoľko fliaš minerálky a mátečka na večer.

Praha hacky sack

Václav romantik

Prichádzajú antisociáli, zvítavačky veľké. Našťastie veci sťahujeme hore výťahom, lebo my musíme zakaždým šlapať tri poschodia. Asi dneska budem menej pukať, tie schody ma zaručene odradia behať hore dole. Podkrovný priestor je super, tie trámy, gauče, drevená podlaha a rampa tomu dodávajú doslova pocit domáceho podkrovia. Rozhodne to má svoje špecifické čaro. Stále málo hodín, času po kokot, takže všetko sa chystá v kľude a chalani stihnú zahrať aj hackies. Ja to nedávam, nejdem provokovať svoj liknavý členok. Radšej poblednem s vetrajúcimi sa nohami zapadnutý v gauči a dočerpám energiu, ktorú som si nedoprial spánkom.

Básnička z Eternie

Dneska sme len dve kapely, takže to bude skromné. Všetko sa dohodlo na poslednú chvíľu a niekoho zohnať, kto by sa pridal, bola útrapa. Bol som rád, že ANTISOCIAL SKILLS mohli. Oni sú naša pražská spojka, v ich skúšobni sme mali aj základňu počas poslednej koncertnej aktivity MEDICATION TIME. Oslovili sme s Ivanom dosť domácich kapiel, ale nikto sa okrem nich takto štyri týždne pred akciou nevedel zmobilizovať. Bolo po korone, takže každý mal po dvoch rokoch pochopiteľne plné kalendáre, dupľom v letnom období. Nečakáme žiadnu prevratnú návštevnosť, zbúchalo sa to narýchlo, len dnes sú tu dve obdobné akcie, a ruku na srdce, kto je tu na nás nejak špecificky zvedavý, že. Aj tak sme ale vďační za tento gig, je tu dosť známych, až rodinná pohoda, fajnový servis a vo vzduchu cítiť príjemný večer.

ANTISOCIAL SKILLS

ANTISOCIAL SKILLS otvárajú kolo pol deviatej. Chalani si idú ten svoj hardcore/punk švihnutý priamočiarosťou osemdesiatok, na ktorý umne nabaľujú melodické linky, posadenú a pestrú kostru bicích a ukričaný vokál. Úderné, svižné, dynamické. So štipkou životného nihilizmu. Nechýba drive, šťava a príjemne nastavený čitateľný zvuk. A to najpodstatnejšie, nápady. Stokrát obohratý žáner dokážu ANTISOCIAL SKILLS podať pestro, nenútene a pretaviť do skvelých songov, ktoré idú pod kožu a sú skladateľsky aj muzikantsky zaujímavé. Mám túto kapelu rád, čo ti poviem. Vždy si ich rád pozriem, pokecám s nimi a som rád, že im to dneska vydalo. Potom ideme my. Ľudia sú ako predtým ledabolo roztrúsení pred nami, je to komorné, ale hrá sa pohodlne. Bavíme sa setom, štvrťhodina bez kecov ubehne a je to na dnes vybavené. Nakoniec sa nazbieralo kolo dvacky platiacich, tak aj na nejaké pohonné hmoty ostali korunky. Famózne.

Po sete zídem dole zapáliť, menia sa kolo mňa ľudia a tak sa zakecám, že v princípe sa z lavičky moc nepohnem, kým nepadne rozkaz ísť sa pomaly pakovať. Tak pobalíme cárachy, napraceme autá a prebieha lúčenie s kolegami. Ivan fasuje kľúč, aby sme sa dostali z dvora, klub je už zatvorený, no ešte sedíme pod lampou, dopíjame drinky a vedieme posledné debaty. Expat Lacko, ktorý nás došiel pozrieť, prihadzuje šišku na byt. Amen. Odkopávame Václava na stanicu, menší nákup vo večierke a presun k Ivanovi. Bookol som nám neďaleko parkovanie v podzemnej garáži, nech mám kľud na duši a nemusím šaškovať pri hľadaní parkovacieho miesta. Akurát je tam limitovaná výška, sme tak na hrane, že pri prejazdoch cez poschodia vytŕčajú chalani hlavy z okna a kontrolujú, či nebudeme drať truhlu o konštrukcie. Všade sa vojdeme, bez škody na majetku.

Na byte nás čaká Pali a lahodné cestoviny, ktoré zbúchal Ivan. Hneď sa do nich púšťame, miznú ako nestrážený šrot v Čiernej nad Tisou. Otváram konečne pivko, dobre padne v tom teple k tomu brku na okne. Dám po dve z oboch a po jednej som uložený. Pred spaním sa ešte haluzím na improvizovanom okne v Ivanovej izbe, kde vybité sklo nahradila stretch fólia. Ešteže je vonka výpek aj v noci. Ani spacák nevybalím, stačí zatiahnuť viečka.

19.6.2022 INCRIMINATE, UZI, URANO, ZKUM-VRAEL, PACKUNG – Lipsko @ Gleisserei

Jazero Milada

Ráno moc nevyspávame. Presun nie je až taký dlhý, ale tým, že je nedeľa, sa má dnešný gig začať už okolo štvrtej. Navyše sa chceme po ceste niekde zmočiť, v Lipsku na dnes hlásia niečo pod štyridsať stupňov, takže bachnúť sa do veľkej masy vody padne zadobre. Ivan ráno servíruje toasty, bonus tento chalan. Strašne sa o nás stará, chvála mu. Ideme po auto, Ivana vyzbrojíme merchom za veľkolepý servis a pomoc a s hlavami vonka z auta pomaly stúpame poschodiami garáže.

Kúpačka v kuka nádobe

Pred hranicami po tretine cesty je náš cieľ. Jazero Milada. Auto na aute, ledva nájdeme flek. Slnečná clona na sklo povinne, plavky do ruky a davaj dole kopcom z parkoviska ku vode. Síce sa treba kus prejsť, hlavne ku stánkom, lebo Oli s Dejvom sa chcú okúpať len zvnútra pivom. Ja s Kubom sa ideme pľasnúť. Voda je tak akurát studená, aby nútila k pohybu, ale nie veľmi, aby si nestratil osviežujúci pocit. Darmo, jazero je dosť veľké a nevyhreje sa hneď. Troška zaplávame, troška pováľame na hladine a ideme von. Fest som čerstvý z toho. Veľmi dobrý nápad sa tu zastaviť. Pobledneme kus a je čas sa pohnúť. Pred klubom parkujeme v úplne pohodlnom čase. Vonka sa motá dosť ľudí, dnuka je isto dusnota. Nachádzame Maxa, ktorý nás sem skrz Nina dohodil, ako aj týpka menom alebo prezývkou Fritz, ktorý to dnes technicky organizuje. Sedíme vonka za vyneseným stolom, fasujeme jedlo, berieme pivká z baru. Je extrémne horúco a tak sa niektorí chalani z kuchyne po dovarení osviežujú vedľa nás kúpaním v prázdnej kuka nádobe na zber papiera, ktorú si napustili vodou. Kreatívny wellness.

Davidko palenka v Lipsku

Päť preč, dnuka sa stále chystajú veci, a ja zo zvedavosti chalanov spovedám, ako tu čo funguje. Gleisserei v podstate vedú ako kolektív, kde si delia povinnosti, ako v kuchyni, za barom, pri zvuku či organizácii. Sú v časti, ktorá prechádza gentrifikáciou, je ich relatívne dosť, takže ich to nevychádza veľa. Majú obsadené celé krídlo, v ktorom je klub a nejaké byty. Financujú to zo samotného chodu, nájmu tých bytov a vlastných výplat. Nemajú žiadny oficiálny profil ani sociálne siete. Klub s kuchyňou je veľký tak akurát, má to squatový nádych, ale so zameraním všeobecne na akúkoľvek alternatívu voči mainstreamovej kultúre, než len samotný punk či metal. Svedčia o tom aj akcie, ktoré tu robia. Aj tá dnešná. Zišli sme sa tu celkom pestrá zmes.

Je po siedmej, keď sa reálne začína. Večer otvárajú dva šialené projekty. Preto aj také dlhé prípravy, pretože nejde o regulérne kapely, čo sa týka nástrojového obsadenia. URANO z Dánska je tým prvým. Dvojica basa a bicie. Všade naokolo škatuľky, káble, efekty. Bicie tiež napojené na kadečo, bubeník dokonca vlastný modul, ktorý obsluhoval počas hrania jednou rukou tu a tam. Muzika ťažko zaraditeľná. Niečo ako surový noise rock, postavený na opakujúcom sa rytmickom motíve, kde ťa vťahuje slučka do hlukovej priepasti. Obaja muzikanti ovládali nástroje až nadštandardne, takže žiadny bordel, skôr organizované a premyslené špirálové zacyklenie tvojej hlavy v mase zvukov. Mimoriadne zaujímavé a svojské. Nestrhol som z toho oči ani uši na sekundu. Navyše sa rozložili v strede klubu, takže boli obklopení ľuďmi do kruhu a to tomu dodalo ešte celistvejší feeling. Najlepšia vec z dnešnej zostavy.

Relatívne rýchla výmena a ide ďalší noise. Pod menom ZKUM-VRAEL sa skrývajú dva ľudia z Nórska v zladených úboroch. VRAEL je ženská za mikrofónom s kopou efektov a ZKUM je čávo menom Steinar na gitare, efektoch a vokále. Jeho môžeš evidovať z takých záležitostí ako PARLAMENTARISK SODOMI, PSUDOKU či BRUTAL BLUES. Talentový a produktívny maniak. Na tomto tour spojili sily do jedného setu a bolo to riadne psycho. Niekoľkosekundové výplachy burácajúceho hluku plného sypačiek z automatu, zrnenia a frenetického vokálu pohlcujú priestor. Do toho divná projekcia. Ujebané a vyhrotené. Miestami až moc, ale taký má byť noise, či? Na konci som mal pocit, že som vytiahol hlavu z leteckej turbíny. Strašný preplach toto.

Miestnosť sa následne upravuje, znova sa skladajú bicie, tentokrát už štandardne vzadu na klasické rozloženie medzi bedne. Ide domáca kapela PACKUNG, ktorá hrá v trojici nejaký garáž punkrock, alebo niečo obdobné. Ale moc ma to nebaví, nemá to bars energiu ani ťah, navyše veľa rozprávajú pomedzi songy, tak to celé stráca na sile. Ľudí to ale berie. Neni som cieľovka. Ideme konečne my. Už mi bolo aj dlho. Predsa sa to celé začalo o tri hodiny neskôr, ako bolo avizované. Odohraté máme rýchlo. Díva sa celkom slušný počet hláv, odozva je skôr potlesková, ako pohybová. Ale cítiť záujem. Pocitovo super gig v skvelom priestore.

Ako idem baliť, dôjde bubeník od UZI, že by potreboval dačo požičať. Vravím ok, čo ti treba. Týpek na to, že všetko. Nemajú so sebou nič k bicím. Žiadny hardware, stoličku, šlapku, rytmičák či plechy. Kukám na neho, či má aspoň paličky. Že to hej, ale nič iné. Beriem, že doleteli z Kolumbie. Mali si ale namiesto dvoch veľkých kufrov printov, ktoré so sebou vláčili celé tour, radšej pribaliť tri plechy do igelitky a jeden snare. Mali aj vlastné bedne, takže nechápem, že aspoň toto si minimálne neprihodili. Jednoduchšie podľa mňa, ako každý večer zgýňať, kto ti to požičia. Nie všetci sú z takej požiadavky nadšení. Nemám problém posharovať veci, v princípe sa tomu nemá moc čo stať, hardware vydrží a na rytmičáku praskne max blana, ale všetka kolegialita a solidarita vyšumí, keď praskne plech za pár sto eur a treba riešiť, čo s tým. Poznám z vlastnej skúsenosti.

Nechávam tam všetko, ako to stojí. Nakoniec keď začnú, ukáže sa, že nie je silný pliaskač a nehrá silovo, takže sa po pár tónoch ukľudním. UZI hrajú celkom s vervou, ale je to v princípe punk, aj keď s troška ostrejšie nasadeným tempom. Nie je tam presah do hardcoru, takže síce hrajú rezko, ale nemá to potrebné kopačky do hrude. Po pár songoch mi to splýva, ale nemožno tomu uprieť energiu a dynamický prejav, aj keď muzika za mňa furt to isté dokola. Ľudia si však idú tanečky, nálada vládne pozitívna, takže celkom pekná bodka.

Vonka už tma, ľudia posedávajú a postávajú navôkol klubu, už je o niečo príjemnejšie. Osádzame fľaškové pivká, zrejme dačo bežne dostupné a lokálne, ale chutí mi to. Auto ostáva tu a my spíme u Maxa, ktorý necháva odchod na nás. Tak sa ešte socializujeme, s Kolumbijčanmi sú celkom zjeby, spovedám aj Sørena z URANO, rozhodne zaujímavý týpek s kopou projektov, meníme aj dáke nosiče. Fritz dojde, že či môže cesťák poslať potom cez paypal. Bráško, som nevedel, že vôbec sa s nami finančne počíta, haha. Ako ti vyhovuje. Naozaj to tam o pár dní pristane. Haluz takto. Berieme nejaké pivká k Maxovi a kráčame štvrťhodinku k menšiemu bloku nízkych bytových domov, kde nás ubytuje a necháva kľúče s tým, že zajtra okolo obeda sa stretneme pred klubom.

U Maxa

Bungee Jesus

Maxov byt je ako návrat v čase. Je to malý a útulný jednoizbák. Má ho ale zariadený prakticky zo starých vecí z východného Nemecka, od tapiet po koberec, cez nábytok až po doplnky a gramec s reprákmi. Hneď na teba dýchne nostalgia. Max to vysvetľuje tým, že tým veciam nič nie je, vydržia dlho a stoja pár eur, lebo sa toho väčšinou chcú ľudia zbaviť. Plus má kopu vtipných dekorácií. Design za pár šupov, no štýl na nezaplatenie. Max nás opúšťa, dám sprchu a potom na balkóne v kľude dorazíme nakúpené pivká a posledný obsah paťáku. Po pestrom dni s kľudom do postele.

20.6.2022 – INCRIMINATE, SPY – Weimar, Gerber

Prvýkrát sa poriadne dospím. Aj to zapasuje, že nemátožím o ôsmej, ako obvykle. Dobre padlo byť dlhšie na nabíjačke, navyše máme kopu času. Presun je len hodina a pol, dnes len dve kapely, takže čas nebude tlačiť. Pôvodne sme mali byť tri, ale PHIZ to tiež pár dní pred termínom tiež rušia kvôli chorobe či robote. Postupne sa pobudíme, vonka sa strieda lejak s prehánkami. Zmena po tých škvareniciach. Píšem s Maxom, rieši nejaké veci do školy, stretávka približne o jednej pri klube. Počkáme na vhodné počasie, aby sme sa presunuli k autu, zhodíme si veci a ideme sa poflákať do mesta.

Foodporn Lipsko

Držíme sa blízko, keby nás prekvapil zase dážď. Časť, kde sa pohybujeme, je očividne multietnická, moslimské predajne striedajú indické či turecké či kadejaké iné. Je tu toho habadej od rôznych žrární, obchodíkov s kadejakým tovarom, šmelinou a rárohami. Držíme sa jednej veľkej ulice. Prechádzame sa a vyzeráme, kde by sme sa napráskali. Objavíme menší malý streetfood s dvomi stolmi dnu a dvomi von, jeden je pod malou markízou aj so stoličkami suchý. Objednáme si každý plný tanier chála s plackami, dvoje spoločné hranolky plus limonáda. Turek za pár eur naloží také porcie, že musíš podať výkon. Foodporn čistý. Žehnáme.

Lipsko

Ideme sa ešte pomotať. Ulica aj budovy pekné, niektoré prázdne so zadebnenými oknami. Kopa tagov. Ale aj pekných muralov na celé steny. Všade strašná kopa bordelu na zemi. Celkom rušno. Pár metrov pred nami prebehne na schodoch deal. Originál street pusher. Pohodka. Kráčame a zrazu telefónna búdka. Toto som neviem kde a kedy naposledy videl. Fakt taký sympatický bizár naokolo. Nejakú kávičku by to chcelo. Nachádzame indickú cukráreň, kde si k nej dáme asi tie najsladšie zákusky, aké som kedy v živote jedol. Po prvom súste zreničky ako puklice. Čas ísť do klubu.

Gerber zvonka

Po ceste sa rozprší, Maxa čakáme v aute. Prichádza, otvára sa podnik a v tom daždi nosíme veci. Troška diskomfort, ale nič hrozné. Nabalené a ideme. Max sa k nám pridáva, chalani sa na ten kus potlačia traja vzadu. Kecám s ním celú cestu, fest zaujímavý a svojský týpek. Ubieha to, aj keď cesta je nič moc skrz všadeprítomnú vodu. Preberieme milión tém, od muziky cez spoločnosť a mentálne zdravie po neviem čo. Neni tichá chvíľka. O tretej vchádzame do Weimaru, tu neprší, čo je super. Ideme do Gerberu, vyobjímam Nina hneď po tej dlhej dobe. Dáme krátky debat, musí odbehnúť ešte do roboty. Tak ma aspoň odkáže na človeka, ktorý má môj dnešný prídel. Idem, riešim, balím, fajčím.

Turisti vo Weimare

Chcem pozrieť mesto, predtým nebol čas a teraz ho máme plnú riť. Ideme aj s Maxom, ktorý si v hlave chystá príhovory na večer. Má obe kapely predstaviť. Pýta sa na špecifiká našej lokality. Dostáva referencie na stroje, fety a záložne. Weimar síce nie je veľký, ale je historicky významný a celé centrum je ako z dobového filmu. Staré budovy, sochy, fontány, dlaždice pod nohami. Má to svoje čaro. Dávame debilné turistické fotky. Nakoniec zakotvíme v menšej kaviarni, kde si doprajeme ďalšiu dávku kofeínu a môžeme sa vrátiť do Gerberu. Dúfam, že SPY dorazia čím skôr, chceme s nimi poblednúť, na spoločnom gigu v Bratislave na to nebol moc priestor z oboch strán. Nino je už tiež späť, ale nepoteší ma. SPY prídu dosť neskoro, majú dlhý presun. Čo už. Tak sa pomaly aklimatizujeme, bledneme hore dole, debatíme s chalanmi z Gerberu a priebežne s fakt veľkým kľudom chystáme veci. Pohodička. Ako doma. Akurát Oli si neodsleduje, že pije už tretie maté a potom sedí nastrelený v rohu a nechápe, čo mu je.

Fog v Gerberi

Večer priebežne ubieha, drtička a huba sa mi nezastavia. Konečne prichádzajú Kalifornčania. Vykecávame. Dnu sa skoncentrovalo už dosť ľudí, finálne číslo večera sa zastaví na sedemdesiat, čo je na pondelok viac než mocné. Začíname o pol deviatej. Max prednesie intro, spustíme prvý song a ľudia idú bordel instantne. Hneď nám nabehne adrenalín. Atmosféra je neuveriteľná, podpora parádna a v tej malej miestnosti to spraví efekt parného kotla. Veľmi sme spokojní. Určite najsilnejšia show z výletu. SPY sa nachystajú rýchlo a situácia sa opakuje. Dav sa baví, teplota stúpa a SPY každému zvyšujú kyslíkový dlh tým svojím ťažkotonážnym hardcore buldozérom. Žiadna ľahkosť, zníženie intenzity, odpočinok. Táto kapela zabíja hutnosťou, nie rýchlosťou. Ale žiadne metal lopaty, tučné hardcore riffy v primerane pomalo alebo rýchlo posadenej rytmike. Vokál striedmy, ale naložený a výrazný. Pohlcujúce a nezastaviteľné ako zemetrasenie. Na konci sa len vyhrabať z trosiek. Jediné negatívum bol uhladený a stiahnutý zvuk, gitary išli príliš veľa cez PAčko, málo z pódia. Síce to znelo čisto a prehľadne, ale v Bratislave to malo väčšiu plnku a gule.

INCRIMINATE custom show poster Gerber

Už ostáva len užiť si posledný večer. Väčšina ľudí sa vytratí relatívne rýchlo, ostávame hlavne kapely a ľudia, čo sa motajú okolo akcie či Gerberu. Ako inak, som zvedavý na kopu vecí, tak spovedám SPY a bavíme sa o tom, ako to funguje u nich, rozdieloch medzi koncertami v USA a tu, ako tam neriešia vôbec facebook, o kapelovaní a muzike všeobecne, ich tourku, spevákových poľských koreňoch, heterochromii a kadečom inom. Berieme im aj dáke pálenky, nech vedia. Akurát ale nemôžu dlho ponocovať, už o štvrtej ráno budíček a chytiť lietadlo domov. Ja som pokrytý, štandardne zajtra cestu domov načne Oli. Ten už chrápe. Ja furt dole na bare. Ešte pri drinkoch systematicky ničíme zásoby trávy, ktorú nemienim zajtra niesť a môžem s hrdosťou prehlásiť, že som prefajčil Kalifornčanov. Životné úspechy. Ostávame posledný stôl, my s Ninom a Davidom z Gerberu. Nakoniec to kolo druhej ráno vzdávame. Došli sily.

S Maxom pred odjazdom

Ráno sa budím dosť vytretý, ale nič tragické a nezlučiteľné so životom. Američania s Tomášom sú už fuč, dole sú nažive len Felix a David, ktorí nám nachystajú raňajky. V Nemecku štandardne pečivo a vegan nátierky. Pýtam zeleninovú dupľu. Ešte kávička a posledné brko pred cestou. S Ninom sa už nevidíme, bol hore, kým neodišli SPY, potom si navaril tri kačky, dal sa do komatického spánku a je neprebuditeľný. Chceme vyraziť čo najskôr, pred nami dlhá cesta s vykládkou v Bratislave. Dávame posledné fotky s Maxom pred Gerberom, Oli sadne za volant a smerujeme domov. V Brne dávame pauzu v mega obchoďáku za mestom, chálujeme čínu, striedam Olivera a plyn na podlahu. Diaľnica, Bratislava, diaľnica. Všetko v poriadku do momentu, než dostanem z cesty dlhej dvetisíc kilometrov pokutu na tých posledných tridsiatich. Kúsok od domu prakticky, lebo však neni už kedy. Aj by som sa nasral za iných okolností, ale taký výlet za mnou, že to vypustím hneď, ako odložím odľahčenú peňaženku. Jebať. Doma ešte dvaja vyložiť komplet auto a Oliho hodiť do Fiľakova a je to úspešne za nami.

Keď sa svet po pandémii opäť prebral, tešili sme sa, že si zahráme na plánovaných akciách, ale kto by bol povedal, že sa zadarí aj takýto luxusný weekender. Hlavne takto z ničoho nič. Nakoniec všetko na parádu a domov si nesieš vyvetranú a zresetovanú myseľ, aj keď v dobitom a unavenom tele. Zakaždým je to podobné, možno s pribúdajúcim vekom o niečo náročnejšie. Ale zakaždým to stojí za to. Čo ti poviem. Spomienky na celý život, ak si ťa nenájde Alzheimer. Môžem len obligátne dodať, že sme vďační každému, kto nám pomohol to dať všetko dokopy a absolvovať v takom úžasnom prevedení. Jeden by ani neveril, že takéto niečo opäť zažije.

Pridaj komentár k cestopisu:

#7962 fog napísal/a: 24.07.2023 09:11:21

a ty co nespis a vypisujes sem o tretej nadranom? :D

#7954 Prasiak napísal/a: 20.05.2023 02:47:13

Fog AKA "drtička a huba sa mi nezastavia"

Pozývame:

St 16.10.2024
Lovčica - Trubín @ Pohoda pub
UNEARTHLY RITES (Fínsko), TUNKIO (Fínsko), RUINEUM (SK), SEDEM MINÚT STRACHU (SK)
... ostatné koncerty